(KR 3/2017)
Chovatelia psov a mačiek sa často pýtajú, ako najefektívnejšie a bez nežiaducich vedľajších účinkov odčerviť psa alebo mačku. Preto je dôležité poznať vývojové cykly jednotlivých parazitov, ktoré sa môžu najčastejšie v našich chovoch vyskytovať. Najčastejšie črevné parazity psov a mačiek v našich podmienkach sú škrkavky, machovce, pásomnice a niektoré protozoá.
ŠKRKAVKY
Psy
Konečnými hostiteľmi škrkaviek Toxocara canis sú pes a psovité šelmy. Tieto sa môžu nakaziť viacerými spôsobmi:
- priamym prenosom – požratím vajíčka s infekčnou larvou z prostredia
- cez prechodného (paratenického) hostiteľa – napr. požratím infikovaného hlodavca
- materským mliekom – šteňa sa nakazí infekčnou larvou pri cicaní mlieka od infikovanej matky
- vnútromaternicovou infekciou – šteňatá sú infikované larvami prechádzajúcimi cez placentu od matky. Pupočnou žilou sa aktivované larvy (ktoré boli usídlené v orgánoch suky) dostávajú do pečene šteňaťa, kde ostávajú do pôrodu. Po narodení mláďaťa larvy migrujú do pľúc, sú vykašliavané a prehltnuté do tráviaceho traktu, kde sa ďalej vyvíjajú. Trusom sa vajíčka s infekčnou larvou dostávajú do vonkajšieho prostredia. Takýto dokončený vývoj parazita prebieha u šteniat a mladých psov asi do veku dvoch rokov, u zvierat starších s oslabenou imunitou a u súk počas gravidity. U zdravých dospelých zvierat po infekcii larvy nekončia vývoj v čreve, ale migrujú krvou do tkanív, kde sa usadia, alebo aj inaktivujú. V čase gravidity a kojenia tkanivové larvy migrujú do maternice a do mlieka.
Mačky
Konečným hostiteľom škrkavky Toxocara cati je mačka a mačkovité šelmy, ktoré sa môžu nakaziť nasledujúcimi cestami:
- v prvom rade prostredníctvom prechodného hostiteľa (myši), ktorý obsahuje pokojové štádiá parazita. Po požratí hlodavca larvy v tele mačky migrujú do celého tela, cez priedušnicu sa vykašľaním dostávajú do tráviaceho traktu, kde dokončia vývoj, trusom opúšťajú telo mačky a dostávajú sa do vonkajšieho prostredia.
- mliekom – tkanivové larvy a larvy aktivované počas gravidity migrujú do mliečnej žľazy a následne sú mačatá infikované mliekom. Vnútromaternicová infekcia sa u mačiek nevyskytuje.
Oba druhy škrkaviek predstavujú riziko aj pre ľudí. Infekcia človeka, resp. iného prechodného hostiteľa, je možná prehltnutím vajíčka s infekčnou larvou, ktorá môže v tele migrovať do rôznych tkanív, kde sa nedokáže rozmnožovať a časom odumrie. Nezriedka však touto migráciou spôsobuje parazit poškodenie niektorých dôležitých orgánov (oko, mozog), čo môže mať za následok aj vážne zdravotné problémy hlavne u detí.
MACHOVCE
Do tejto čeľade patria predovšetkým zástupcovia z rodu Ankylostoma.
Ankylostoma caninum parazituje na psovi. Infekčné larvy z pôdy alebo trávy infikujú psa požratím larvy alebo cez kožu. Larvy sú inaktivované v tkanivách (svaly, tuk), k reaktivácii dochádza v čase gravidity. Šteňatá sa nakazia počas vnútromaternicového vývoja, alebo po narodení mliekom. Vajíčka z organizmu psa odchádzajú trusom a infekčné larvy následne dozrievajú v tráve. Ľudia sa nakazia pôdou kontaminovanou larvami prechodom parazita cez kožu – larva migrans cutanea.
Ankylostoma tubaeforme parazituje na mačke. Infekčné larvy z pôdy alebo z trávy infikujú mačku požratím larvy, pri olizovaní srsti alebo penetráciou cez kožu, prípadne požratím infikovaného hlodavca. V organizme mačky sa larva inaktivuje v tkanivách, môže sa reaktivovať – dostáva sa do čreva a vajíčka odchádzajú trusom do vonkajšieho prostredia, kde sa vyvinie infekčná larva. Ľudia sa nakazia podobne ako v predchádzajúcom prípade.
PÁSOMNICE
Dipyllidium caninum je pásomnica psov a mačiek, ktorej medzihostiteľom je blcha. Trusom infikovaných zvierat odchádzajú zrelé články pásomnice s vajíčkami do vonkajšieho prostredia, kde sú požierané larvami bĺch. Z vajíčka sa v tele blchy vyvíja tzv. larvocysta. Dospelú blchu s larvocystou prehltne pes alebo mačka a v ich čreve sa z larvocysty následne vyvíja dospelá pásomnica, ktorá môže dosiahnuť dĺžku 60 – 70 cm. Deti sa veľmi zriedka môžu nakaziť pri hre so psom, resp. mačkou vylučujúcou infekčné články pásomnice.
Taenia taeniaeformis je pásomnica psov a mačiek, ktorej medzihostiteľom sú hlodavce. Vajíčka pásomnice sa trusom mačky (zriedkavejšie psa) šíria do prostredia, kde sú požraté hlodavcami. V ich pečeni sa vyvíja z vajíčka larvocysta – strobilocercus. Mačka sa nakazí požratím hlodavcas larvocystou. V čreve mačky sa následne vyvíja dospelá pásomnica.
Echinococcus multilocularis a Echinococcus granulosus sú pásomnice, ktorých definitívny hostitelia sú psovité a mačkovité šelmy, hlavne líška, pes, vlk. Medzihostiteľmi sú hlodavce, bylinožravce, aj človek, pre ktorého je nákaza životu nebezpečná.
Šelmy sa nakazia požratím infikovaného hlodavca alebo tepelne nespracovaným mäsom iného medzihostiteľa. Dospelé pásomnice cudzopasia v čreve mäsožravých šeliem, majú veľkosť asi 2 mm. Dozreté články s vajíčkami odchádzajú do prostredia. Medzihostitelia sa infikujú prehltnutím vajíčka z prostredia, vajíčka môžu byť nalepené aj na srsti zvierat. V organizme medzihostiteľa larvy migrujú do rôznych orgánov, kde sa vyvíja tzv. larvocysta, ktorá môže dosiahnuť veľkosť v priemere 10 – 20 cm. Larvocysta obsahuje veľké množstvo infekčných scolexov. Larvárne štádium v medzihostiteľovi sa môže šíriť metastázami, po niekoľkých rokoch sa môže vyvinúť aj vážne ochorenie.
PRÍZNAKY A PRIEBEH PARAZITÓZ
U zvierat sa parazitárne ochorenia prejavujú zhoršením zdravotného stavu a pri masívnom napadnutí môžu spôsobiť aj úhyn mláďat a zvierat oslabených inou chorobou. Psy a mačky napadnuté parazitmi mávajú symptómy ako hnačka, zvracanie, chudnutie, anémia. Pokiaľ sú príznaky málo výrazné, ľahko sa dajú zameniť s príznakmi iných ochorení. Zviera, ktoré má črevné parazity sa stáva zdrojom infekcie pre ďalšie zvieratá, ako aj pre človeka. Rizikové sú miesta s vyššou koncentráciou psov a mačiek na relatívne malom priestore. Predovšetkým sú to sídliská, parky, výstavy a cvičiská, kde dochádza k zamoreniu prostredia, v ktorom sú parazity schopné vydržať aj niekoľko rokov.
Zvieratá, ktoré ochorenie prekonali, môžu byť dlhodobo nosičmi parazitov. Šírenie nákaz súvisí predovšetkým so zníženou hygienou pri vysokom výskyte túlavých zvierat. Domáci miláčik môže mať parazity, o ktorých majiteľ nemusí vedieť. Pri silnom imunitnom systéme alebo slabej invázii nie sú viditeľné vonkajšie príznaky a zvieratá pôsobia zdravo. Takisto silný imunitný systém človeka si dokáže s parazitmi poradiť, avšak pri dlhodobom oslabení imunity alebo vysokom infekčnom tlaku v prostredí môže dôjsť k ochoreniu. Najčastejšie sa nakazia deti, ktoré sú vnímavejšie (deti do štyroch rokov).Najčastejší spôsob infekcie je pojedanie hliny a piesku, kde bývajú prítomné vajíčka parazitov. Zdrojom nákazy môže byť aj nedostatočne umytá zelenina a ovocie. U človeka sa môže ochorenie larválnymi štádiami parazitov prejavovať bolesťami brucha, svalovou únavou, hnačkou, teplotou, nechutenstvom, kožnou vyrážkou a zvracaním. Príznaky môžu trvať niekoľko týždňov až rokov, ale nemusia sa prejaviť vôbec.
PREVENCIA
Nákazám parazitov je možné zabrániť, resp. ich zmierniť nasledujúcimi opatreniami:
- odstraňovaním trusu z verejných priestranstiev (zárodky parazitov sú vo vhodných podmienkach schopné prežiť aj 5 rokov)
- kontrolovaním detských ihrísk, vymieňaním a presušením piesku
- dodržiavaním hygienických pravidiel
- umývaním rúk po kontakte so zvieratami
- pravidelným odčervovaním psov a mačiek
- dokonalým odstránením trusu zvierat z prostredia po odčervení
- ošetrovaním proti blchám
- udržiavaním zvierat v čistote (vajíčka parazitov môžu byť nalepené na srsti zvierat)
- posilňovaním obranyschopnosti a imunity (zvierat aj človeka)
Zdrojom vajíčok nebezpečných pre človeka sú hlavne mláďatá, gravidné suky a mačky a zvieratá mladšie ako dva roky. Preto odčervovanie gravidných zvierat a mláďat má veľký význam. Dospelé zvieratá stačí odčerviť dvakrát za rok.
ODČERVOVACÍ PROGRAM
- Gravidné zviera odčervujeme prvýkrát tesne pred krytím, druhýkrát 2 týždne pred termínom pôrodu a tretíkrát súbežne s prvým odčervením šteniat.
- Šteňatá odčervujeme od 2.-3. týždňa veku opakovane každé 2 – 3týždne až do veku 3 mesiacov.
- Zvieratá do dvoch rokov odčervujeme každé 3 mesiace.
- Dospelé zvieratá odčervujeme 2 krát ročne.
Na určenie potreby odčervenia zvierat a na posúdenie jeho účinnosti sa odporúča urobiť parazitologické vyšetrenie trusu, pričom vzorky trusu (á 5 g)od jedného zvieraťa by mali byť odobraté tri dni za sebou, najlepšie tri vzorky odobraté každý druhý deň.
CANIVERM perorálna pasta a CANIVERM tablety obsahujú tri účinné látky, ktoré zabezpečujú účinné odstránenie parazitov u psov a mačiek všetkých vekových kategórií.
Fenbendazol – látka so širokým spektrom účinnosti na oblé červy, pľúcne červy a na niektoré pásomnice.
Pyrantel pamoát – širokospektrálne antihelmintikum, vysoko účinné pri liečbe infekcií Toxocara canis, Toxocara cati, Toxocara leonina, rovnako je účinný proti machovcom.
Praziquantel je účinný proti motoliciam a pásomniciam.
Kombinácia týchto látok zvyšuje účinok prípravku, pri zachovaní maximálnej bezpečnosti aplikácie lieku aj mačatám a šteňatám.
Účinné látky v lieku CANIVERM zbavia psa aj mačku veľmi rýchlo parazitov (dospelých červov aj ich larvárnych štádií), ktoré sa nachádzajú v tráviacom trakte. Parazity odchádzajú z čreva do 24 hodín po podaní lieku. Vzhľadom na vývojové cykly parazitov je vhodné odčervenie za7 – 10 dní zopakovať, zvlášť keď je koprologické vyšetrenie pozitívne.
CANIVERM perorálna pasta – pre mačatá a šteňatá a psy a mačky, ktoré nechcú prijať tabletu. Dávkovanie: 0,2 ml pasty na 0,5 – 1 kg živej hmotnosti
CANIVERM mite – tablety po 0,175 g, jedna tableta na 0,5 – 2 kg živej hmotnosti
CANIVERM forte –tablety po0,7 g, jedna tableta na 5,1 – 10 kg živej hmotnosti
Text a foto: MVDr. Darina Pospíšilová, PhD. a MVDr. Peter Supuka, PhD.
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2017