(KR 10/2016)
rozhovor s majiteľkou slovenského hrubosrstého stavača Jankou Marošovou
Michal Augustovič: Aké boli vaše doterajšie skúsenosti so psami?
J. Marošová: Ja som doposiaľ nemala skoro žiadne skúsenosti so psami, nakoľko som bývala v bytovke. Vydala som sa do poľovníckej rodiny. Túžila som po psíkovi, ktorý by bol aj s nami vo vnútri v dome a keďže manžel je poľovník, tak súhlasil a kúpili sme si hrubosrstého jazvečíka. Toto bola moja prvá skúsenosť s vlastným psom.
Michal Augustovič: Prečo práve slovenský hrubosrstý stavač? Ako ste sa k nemu dostali?
J. Marošová: Manžel vždy túžil po stavačovi. Keď bol dieťa, tak mali doma gordonsetra. Keďže naši rodinní priatelia chovajú stavačov, manžel uvažoval o tom, že by ich oslovil. Ja som však s týmto návrhom veľmi nesúhlasila, nakoľko som si nevedela predstaviť, ako to bude vyzerať, keď budú dvaja psi na jednom dvore. V lete v roku 2015 k nám prišli priatelia, ktorí chovajú plemeno slovenský hrubosrstý stavač aj s jedným šteniatkom, volal sa Captain. U nás to bola láska na prvý pohľad, rozkošné semišové voňavé šteniatko s jantárovými očami. Obavy, ako budeme zvládať dvoch psov na jednom dvore ihneď pominuli.
Michal Augustovič: Máte rodinu a malé dieťa, ide to dokopy so slovenským hrubosrstým stavačom?
J. Marošová: Každé zvieratko si vyžaduje starostlivosť, obzvlášť ak ide o čistokrvného psa. Mali sme s tým skúsenosti, takže sme vedeli do čoho ideme. Keď som ostala tehotná, Captain mal 6 mesiacov. Manžel chcel mať Captaina poľovne upotrebiteľného, tak prispôsobil svoj čas mojím potrebám, ale aj napriek tomu mal dostatok času na jeho výcvik. Narodenie dieťaťa bola veľká zmena v našom živote, ale i tak Captain nie je žiadnou príťažou, práve naopak, nevieme si už predstaviť život bez neho. Je členom rodiny.
R: Manžel je poľovník. Využíva psíka na poľovačkách?
J. Marošová: Ako som už spomínala, manžel túžil po stavačovi. Keďže Captain naplnil manželove očakávania, ktoré mal od stavača, hneď od začiatku sa mu začal venovať. Patrí mu môj obdiv, nakoľko nemal skúsenosti s výcvikom stavača, no venoval jeho výchove čas. S výcvikom mu pomohol aj Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov, ktorý podporuje svojich členov pri výcviku. Manžel absolvoval výcvik aj u skúseného kynológa Ladislava Balogha, pričom som videla, že tak, ako sa zdokonaľoval v cvičení psa manžel, tak sa zdokonaľoval aj Captain. Bolo milé sledovať, ako sa obaja učia, mohla by som povedať, že sa učili navzájom a oboch to veľmi bavilo, stali sa z nich nerozluční kamaráti. Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov taktiež usporiadal výcvikový tábor, na ktorom sa manžel aj s Captainom zúčastnili a veľmi sa im tam páčilo. Toto všetko absolvoval, aby mohli spolu polovať. Manžel poľuje v revíri, kde majú spoločné poľovačky na bažanty ale aj vodné plochy, kde sa dajú loviť kačice a husy. Captaina využíva naplno a pri poľovačkách je to veľký pomocník. a ako hovorí” konečne je plnohodnotným poľovníkom“.
Michal Augustovič: Aký máte názor na výstavy psov, zaujali vás?
J. Marošová: Našu prvú výstavu sme absolvovali, až keď sme mali Captaina, dovtedy sme ani nevedeli, ako to vlastne celé prebieha a ako to funguje. Do sveta výstav nás zasvätil Peter Bíly. Prvú výstavu sme absolvovali v Bratislave v októbri 2015. Captain bol ešte šteniatko. Do kruhu som s ním išla ja, bol to veľmi zvláštny pocit, ale ked‘ sme dostali „veľmi nádejný“ opadol zo mňa stres a už to bolo iba lepšie. Na prvú výstavu sme išli s obavami, ako to bude Captain prežívať, predsa je tam veľa psov, l’udí a vzruchov. Zvládli sme to a odvtedy, ak nám to čas dovolí, zúčastňujeme sa na výstavách pravidelne len s tým rozdielom, že Captaina v kruhu už nevodím ja, ale manžel. Keď bude dcérka väčšia tak s ním budem opäť chodiť aj ja, poprípade ona. Veľmi nám pomohlo aj to, že máme ako majitelia národného plemena polovičnú zľavu na výstavný poplatok. Až na výstavách som si uvedomila, ako je málo slovenských hrubosrstých stavačov. Pri iných poľovných plemenách je v kru hu aj niekoľko desiatok psov kým u nás iba zopár jedincov. Vtedy som zistila, že plemeno slovenský hrubosrstý stavač asi nie je medzi ľuďmi veľmi známe. O to viac ma teší, keď sa pri nás pristavia ľudia a pýtajú sa, čo to máme za plemeno. Väčšina z nich je udivená, že máme u nás také krásne plemeno a oni o ňom nič nevedia. Veľa krát som si všimla, že náš pes sa veľmi páči deťom, ktoré ho hladkajú. Rodičia sa zatiaľ s nami rozprávajú o tom aký je to pes, akú má povahu a či má rád deti. Na tú poslednú otázku neodpovedám, iba ukážem na ich deti a odpoveď vidia sami. Na výstave sa stretávame s priateľmi z Klubu chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov a postupom času sme sa tam spriatelili aj s chovateľmi iných plemien. Sme dobrá partia a vždy sa na výstavu tešíme, tešíme sa o to viac, keď sa Captainovi podarí získať ocenenie, alebo nebodaj aj nejaký ten pohár. Týmto by som chcela veľmi poďakovať hlavne Klubu chovateľov slovenských hrubosrstých za priateľstvo a podporu.
Michal Augustovič: Čo pre vás znamená kynológia a špeciálne toto plemeno?
J. Marošová: Kynológia je o tom, čo robím rada a teším sa, keď vidím manžela, aký je spokojný. Teším sa, že je to naše nové hobby a že Captain je veľmi múdry a prispôsobivý. Ako som už spomínala máme doma aj hrubosrstého jazvečíka ale stavač je všestrannejšie využiteľnejší pes. Manžel ho používa ako na lov drobnej zveri, tak aj na dohľadávku, veľa krát si robí ,,srandu“, že keby líšky mali väčšie nory, tak s ním môže aj brlohárčiť. Kynológia a hlavne poľovné psy sú aj o tom, že strávite príjemné chvíle v prírode, kde sa stále niečo deje a zakaždým zažijete niečo nové. Ja sa teším aj z toho, že náš Captain je aj môj spoločník a vynikajúco sa správa aj k našej malej dcére. Kedysi som počúvala reči, že poľovný pes je poľovný pes a nič iné. Je to úplná hlúposť. Je vynikajúci spoločník a člen rodiny, keď nepoľuje vie sa zabaviť aj inak a jeho charakter a správanie sú vynikajúce za každých okolností.
Michal Augustovič: Jeho povaha vám teda vyhovuje?
J. Marošová: Áno veľmi. Je príjemný spoločník, je veľmi zvedavý a veľký pomocník. Manželovi asistuje pri rôznych činnostiach okolo domu, vždy sa na nich veľmi nasmejem. Hlavne keď sa manžel sústredí na nejakú činnosť a Captain ho začne olizovať. Je to naše tešidlo, hovoríme mu Capko, lebo keď sa teší, tak skáče ako koza. Má vyrovnanú povahu a je veľmi priateľský. K deťom je opatrný a mám taký pocit, ako keby si bol vedomý svojej veľkosti. Keď bola u nás sestra s jeden a polročným synom, Captain sa správal excelentne a opatrne.
Manžel mal spočiatku obavy, ako sa bude cvičiť, predsa len to bola jeho prvá skúsenosť s výcvikom stavača, ale zvládli to vynikajúco. Captain bol veľmi učenlivý, mal veľkú chuť do práce a hlavne mal veľmi dobré poľovné vlohy, Poslušnosť s ním manžel zvládol rýchlo a ostatný výcvik s ním už išiel veľmi ľahko. Podľa mojich skúseností je to vynikajúce plemeno.
Michal Augustovič: Aké úspechy ste s vašim psíkom dosiahli a čo ďalšie máte v pláne?
J. Marošová: V prvom rade je to náš rodinný miláčik, má iba 18 mesiacov, získal titul šampióna krásy mladých a teraz by sme s ním chceli získať šampióna krásy dospelých. Čo sa týka pracovnej činnosti, tak s ním manžel absolvoval skúšky vlôh stavačov, farbiarske skúšky stavačov a jesenné skúšky stavačov. Momentálne sa pripravujú a chceli by absolvovať všestranné skúšky stavačov. Vďaka Captainovi manžela začala baviť poľovná kynológia a rád by v nej napredoval. Jeho snom je raz absolvovať vrcholové pracovné súťaže a memoriály. Mne osobne je jedno, koľko titulov dosiahne, stále to bude môj Capko 🙂 .
FOTO: Pavol Bohunický
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 10/2016