(KR 5/2012)
Ako povedal Werner Jung „nemecký pinč je neobyčajne inteligentný, veľmi domýšľavý, bystrý a pozorný. Pri spolunažívaní vyžaduje porozumenie, disciplínu a dostatok lásky. Jedine tak sa začlení do svojej rodiny a získate tak ideálneho rozkošného domáceho psa a spoločníka.“
Pohľad do histórie
Nemecký pinč sa veľmi nápadne podobá dobermanovi. Aj preto si možno viacero ľudí – predovšetkým tí, ktorí toto plemeno vôbec poznajú – myslí, že ide o ďalšie „zbytočne vyšľachtené“ plemeno. Pravdou však je, že pôvod plemena siaha až do 19. storočia, kedy vôbec nešlo o neužitočného psa. A napokon, keby v tej dobe nebol mal toľko priaznivcov, dnes by sme ho pravdepodobne na ulici nestretli.
Hladkosrstý pinč je veľmi staré plemeno, ktoré sa od roku 1880 spomína v nemeckej plemennej knihe. Oficiálna história sa však začína až o pätnásť rokov neskôr, a v tej dobe sa za prvého chovateľa pinčov považuje Viliam Kübler z Blacknangu.
Zaujímavosťou je, že húževnatý pinč má rovnakých predkov ako bradáč, ktorého nazývali drsnosrstým pinčom. Od začiatku sa od drsnosrstého pinča odlišoval sfarbením a hladkou srsťou. Väčšinou bol čierny so svetlohnedými znakmi, jednofarebný svetlohnedý až červený, korenie a soľ alebo jednoducho modrosivý až čierny. V rannom období bol známy ako stajňový pinč a bol veľmi rozšírený. Od nepamäti je spätý so životom na dedinách, a to nielen v Nemecku. Sprevádzal furmanov na dlhých cestách, ostražito strážil vozy, v stajniach zas využíval pohyblivosť, kde chytal myši a drobné hlodavce. Pravdepodobne aj z tejto činnosti pochádza práve názov plemena – pinč.
Bohužiaľ, v priebehu 19. storočia sa aj napriek svojej popularite ocitol na pokraji vyhynutia, ľudia ho už nevnímali ako výnimočného a prestali ho považovať za zaujímavé plemeno. Našťastie, aj napriek poklesu záujmu zo strany širokej verejnosti si zachoval dosť priaznivcov, ktorí sa zaslúžili o jeho prežitie.
Zlomom v chove sa napokon stala výstava psov v Štuttgarte – 17. a 18. marca 1923. Na jar roku 1923 následne klub bradáčov a pinčov vydal prvú plemennú knihu pinčov so 185 záznamami. V súčasnosti možno v chove badať stúpajúci trend, ktorý určite nie je len módnou záležitosťou.
Vzhľad
Nemecký pinč je plemenom služobných psov, nie je to len rodinný typ. Pôsobí elegantným dojmom. Jeho ideálna hmotnosť je 12 až 20 kg pri výške 45 až 50 cm. Telo pinča sa vyznačuje kvadratickou stavbou. Predné i zadné končatiny sú pevné a rovné, správne zauhlené. Psy majú krátke silné čierne pazúriky.
Pinč má malú hlavu s čiernym ňucháčom a tmavými oválnymi čiernymi očami. Uši sú preklopené, vysoko nasadené v tvare písmena V. Okraje ušníc priliehajú k lícam a sú otočené dopredu, v smere spánkov. Spravidla ponechaný prirodzene neskrátený (vyskytuje sa však aj skrátený) chvost, žiaduce je šabľovité alebo kosákovité nesenie.
Zaujímavosťou je, že nemecký pinč sa nápadne podobá na dobermana. Jeho srsť je krátka, hustá, hladko prilieha, lesklá a bez lysých miest, sfarbená do srnčej červenej, červenohnedej až tmavočerveno-hnedej, pri dvojfarebných jedincoch ide o lakovočiernu farbu s hnedými alebo červenými znakmi. Špecifickým znakom pinča je jeho harmonický, stabilný, mocný a voľný pohyb, z ktorého cítiť eleganciu.
Povaha
Pinč je veľmi temperamentný, nie je bojazlivý a ani prehnane agresívny. Vďaka svojmu pôvodu býva podozrievavý k cudzím ľuďom, ale akonáhle opadne prvotná nedôvera na oboch stranách, má neznámych rád a s radosťou sa k nim aj pritúli. Vďaka ostražitosti a dôslednosti patrí medzi pozorných strážcov. Niet pochýb, že spoľahlivo ustráži svojho majiteľa i majetok.
Veľa ľudí si myslí, že pinč je tvrdohlavý. Je pravdou, že pri nedôslednej výchove môžete mať doma psa prerastajúceho cez hlavu. A z malého pinča sa stane pes – diktátor. Aby ste tomu predišli, postačí základný výcvik. Treba tu však zdôrazniť, že k poslušnosti ho musíte viesť len pozitívnymi metódami. Je totiž veľmi citlivý a zlé zaobchádzanie by sa vám nie vždy mohlo vyplatiť.
Síce, aj pri správnej výchove sa niekedy z času na čas ozve jeho temperament. Je si vedomý, že pán má hlavné slovo, no ten nesmie v zásadných veciach ustúpiť, pretože náznak pochybností nahrá šibalskému pinčovi do karát. Vychovávajte ho preto dôsledne, ale zároveň jemne. Platí, že čo sa pinč raz naučí, nikdy nezabudne.
Vďaka jeho temperamentu sa môžete spoločne venovať množstvu aktivít. Rád si pobehá a vybije energiu pri agility či coursingu, no nerobí mu problém ani dogtrekking. Je veľmi rýchly, obratný a plný energie. Na výstavách sa objavuje zatiaľ zriedka, pretože medzi veľkými chlpatými krásavcami veľmi nevynikne. Na svoju maličkosť však vie poriadne upozorniť. Pri správnej socializácii budete mať po boku dokonalého štvornohého partnera na celý život.
Starostlivosť
Starostlivosť o nemeckého pinča nie je náročná, keďže ide o krátkosrsté plemeno. Úplne postačí pravidelné prečesanie srsti, a ak chcete dosiahnuť, aby sa krásne leskla, vyhlaďte ju jelenicou. V zime mu však oblečte teplý kabátik, ľahko by totiž mohol prechladnúť. Nič to, že by sa vám mohli okoloidúci smiať, ide predsa o zdravie vášho štvornohého priateľa, v takom prípade idú názory ľudí bokom.
Za nemeckého pinča, aj keď si ho ľudia budú mýliť so šteniatkom dobermana, sa vôbec nemusíte hanbiť a takéto situácie vám neskôr prídu komické. Je to energické stvorenie, nechýba mu húževnatosť, vytrvalosť, určite spolu strávite príjemné chvíle pri pohybe, v lone prírody, na výstave či v teple domova.
Príspevok vznikol v spolupráci s Luciou Markovou,
chovateľkou nemeckých pinčov (chovateľská stanica Z Podemlýna)
Lenka Preisingerová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 5/2012