4. – 5. 10. 2014 Bratislava
(KR 11/2014)
Výstavy psov do metropoly rozhodne patria. Na niekoho výstavisko Incheba pôsobí trocha ako labyrint a zamestnanci súkromnej bezpečnostnej služby si vystavovateľov zrejme mýlia s agresívnymi futbalovými fanúšikmi, súdiac podľa ich správania k nám. Pritom by azda mohli byť viac nápomocní pri odhaľovaní „dlhoprstých“, ktorým však často dávame našou nepozornosťou viac príležitostí, ako by bolo nevyhnutné. Výstavisko Incheba však môže mať aj svoje kladné stránky, medzi ktoré patril tento rok bezpochyby záverečný kruh umiestnený v samostatnej hale, poskytujúcej dosť miest na sedenie pre divákov i vystavovateľov.
Počtom prihlásených jedincov tohtoročná októbrová dvojakcia nelámala rekordy, avšak na druhej strane nepatrila ani medzi najmenej obsadené. V každom prípade je potrebné neustále sa zamýšľať nad tým, akým spôsobom získať do výstavných kruhov nových, začínajúcich majiteľov a nestrácať tak veľký potenciál z pohľadu chovu jednotlivých plemien a neprichádzať o nové „ľudské zdroje“, ktoré organizovanej kynológii chýbajú. K tomuto sú rozhodne potrebné mnohé „marketingové“ nástroje, akým je, napríklad, najnovší projekt Pes pre život, ale aj vysporiadanie sa s neduhmi, ktoré v kynológii stále ešte prežívajú a odrádzajú mnohých potencionálnych záujemcov. Porušovanie predpisov a nariadení zo strany niektorých rozhodcov začalo Prezídium Slovenskej kynologickej jednoty riešiť rázne a bez akýchkoľvek kompromisov. Podobne by sa však malo začať pristupovať aj k vystavovateľom, ktorí si výstavu psov „pomýlili“ s nejakým iným, mierne povedané nekultúrnym podujatím. Predsedníctvo Zboru rozhodcov pre posudzovanie exteriéru má vzdelávanie, a to nielen adeptov, ale aj už jestvujúcich rozhodcov, vo svojom pláne aktivít. Toto rozhodne prinesie svoje ovocie v ešte vyššej odbornosti a objektivite. Rozhodne však bude potrebné riešiť aj správanie niektorých vystavovateľov, aby neboli negatívnym príkladom pre začínajúcich a mladých kynológov.
Vráťme sa však ku konkrétnemu podujatiu, ktorému je venovaná táto reportáž. Posudzovanie v jednotlivých výstavných kruhoch sa ničím nelíšilo od iných bežných výstav. Ak by sme chceli byť veľmi kritickí, mohli by sme konštatovať, že výstavné kruhy mohli byť o niečo väčšie, ale toto je opäť problém výstaviska Incheba, ktoré neposkytlo vopred dohodnuté haly z dôvodu súbehu viacerých podujatí tu konaných. Záverečné súťaže však boli sviatkom… Hoci si vždy prajeme viac divákov, vytvárajúcich optimálnu kulisu, vďaka spomenutej hale, v ktorej „záverečky“ prebiehali, ako aj vďaka skvelému moderovaniu Mgr. Viery Staviarskej a profesionálnym výkonom arbitrov, splnili záverečné súťaže to, čo od nich očakávame. Opäť boli pútavou prehliadkou toho najkrajšieho, čo sme mohli na výstave vidieť, a popri tom nechýbalo napätie, ani zdravá súťaživosť. Veľká vďaka za tento jedinečný a krásny zážitok.
V roku 2015 je Danubeduo CACIB opäť súčasťou medzinárodného kalendára FCI. Verím, že sa stane súčasťou i tých našich, individuálnych, a opäť bude miestom stretnutia kynológov a priaznivcov kynológie pod naším majestátnym bratislavským hradom.
Jozef Šuster
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 11/2014