4. – 7. 10. 2012
(KR 11/2012)
17. majstrovstvá sveta v agility sa konali tento rok v susednej Českej republike. Česi pre vrcholnú agility akciu roka vybrali nádhernú Tipsport arénu v Liberci. Na štvordňové podujatie prišli reprezentanti z 38 krajín sveta, aby predviedli to najlepšie, čo so svojimi psami dokážu. A naozaj sa bolo na čo pozerať.
Pre nás, divákov, sa všetko začalo vo štvrtok, no pre samotného organizátora už pár rokov pred samotnými majstrovstvami. Česi o organizáciu MS požiadali už v roku 2006, a tak mali šesť rokov času na prípravu. Už teraz môžem povedať, že ho využili naplno a zorganizovali jedny z najlepších majstrovstiev sveta, aké som kedy zažil. Prvenstvo si stále držia Švajčiari, ktorí v roku 2006 zorganizovali majstrovstvá v hokejovej hale v meste Bazilej, a Čechom patrí, z môjho pohľadu, určite druhé miesto.
Všetko to začalo štvrtkovou veterinárnou prehliadkou a následnými tréningami jednotlivých reprezentácií. Slovensko malo tréning ako druhá krajina, hneď po Čechoch. Parkúr bol rozdelený na tri časti a v každej bola postavená rovnaká dráha pre všetky tri veľkostné kategórie. Tréning sa tým urýchlil a splnil to, čo je v príprave na samotné behy počas majstrovstiev veľmi potrebné. Za tréning udeľujem organizátorovi hneď prvú jednotku.
Po tréningu nás čakalo slávnostné zahájenie majstrovstiev a úvodný ceremoniál. Všetko bolo profesionálne pripravené, ozvučenie, osvetlenie a aj samotný program boli na vysokej úrovni. Vo štvrtkovom programe bol iba jediný beh – družstiev kategórie large. Stavba parkúru trvala nečakane dlho, a tak som sa začal obávať, či sa tieto majstrovstvá podarí po tejto stránke vôbec zorganizovať. Našťastie si však tento nezdar organizátor zobral k srdcu a po ďalšie dni všetko fungovalo tak, ako malo.
Družstvo Slovenska štartovalo ako druhé v poradí a po pár minútach bolo jasné, že v tejto kategórii už s nejakým dobrým umiestením počítať nemôže. Marcela Čápková s Arnym zabehla celkom rýchly beh s jednou chybou, Markéta Lovaszová s Kyyou mala v pomalšom behu dve chyby a jedno odmietnutie, Roman Lukáč s Beky jednu chybu a Hela Potfajová s Egorom sa diskvalifikovali. Získať celkovo 30 trestných bodov je výkon naozaj veľmi zlý.
Piatok začal behom družstiev v kategórii medium. Slovenské družstvo v zložení Zuzana Vetráková a Clea, Kristína Škodová s Biskim, Oľga Nováková a Messim, a Kamila Rajec s Bay zabehli štyri čisté behy bez trestných bodov na trati, no so 17-sekundovou stratou na prvých Francúzov. Avšak aj napriek tomu sa tento výkon cení, lebo išlo o čisté behy, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie dobrého výsledku v súčte behov družstiev. Po dobehnutí všetkých medium družstiev sa pripravovali na štart naši pretekári v kategórii small. Paľo Vakonič s Dianou zabehol parkúr s dvoma odmietnutiami, Monika Setnická s Grace zabehla čisto, no veľmi pomaly, Pavol Krátky s Eddiem sa diskvalifikovali a na záver zabehol Paľo Vakonič s Cirou čistý a rýchly beh. Spolu získali takmer 23 trestných bodov, čo je pre súťaž družstiev na dosiahnutie medailového umiestnenia príliš veľa.
Piatkový program sa prehupol do druhej polovice, v ktorej nás čakalo vystúpenie družstiev v kategórii large – a medzi nimi aj naše, po štvrtku veľmi neúspešné družstvo. Marcela s Arnym v tomto behu nazbierali štyri chyby a jedno odmietnutie, Markéta s Kyyou jedno odmietnutie, Roman s Beky zabehol čistý parkúr a Hela s Egorom sa diskvalifikovali. V súčte oboch behov nazbierali obrovský počet chýb a skončili na konečnom 28. mieste z 34 družstiev. Najlepšie sa darilo pretekárom z Talianska, ktorí obsadili tretiu priečku. O niečo lepšie zabehli Nemci, čo zodpovedalo druhému umiestneniu, a majstrami sveta sa stali Švajčiari s najrýchlejšími psami. Všetky tri spomínané krajiny zabehli oba behy čisto, bez trestných bodov.
Na záver dňa sa ešte behal parkúr súťaže družstiev v kategórii medium. V nej sme mali naše družstvo so zatiaľ čistými behmi, a tak sme dúfali, že túto pozíciu udržia. No pripravený parkúr bol nad ich sily. Kristína s Biskim zabehli ako jediní čistý parkúr a ostatné tri členky družstva – Oľga, Kamila a Zuzana – sa diskvalifikovali. Celkovo naše družstvo skončilo na 17. mieste z 22 tímov tejto kategórie. Darilo sa však našim južným susedom – Maďarsko obsadilo krásne tretie miesto. Striebro si vybojovali Španieli a zaslúžený titul majstra sveta s nádhernými čistými behmi získali naši ďalší susedia, družstvo z Českej republiky. Českým majsterkám ešte raz srdečne gratulujem. Bol to nádherný záver aj divácky náročného piatkového dňa.
Sobota sa začala pretekmi jednotlivcov. Ako prví sa na svoje vystúpenie pripravili pretekári s veľkými psami v kategórii large. Markéta v začiatku bežala celkom dobre, no v slalome Kyya urobila chybu, pár prekážok nato vynechala jednu prekážku a následne sa diskvalifikovali. Hele zhodil Egor dve „skokovky“, no parkúr zabehla inak krásne a v celkom dobrom čase. Roman s Beky sa snažili nahnať výborný čas, ale v snahe zmenšiť oblúk pred prekážkou Roman vytlačil svojho psa o pár centimetrov viac, než mal, z čoho vzišla tiež diskvalifikácia. Už v tejto chvíli bolo jasné, že ani v súťaži jednotlivcov to nebude pre Slovákov veselé. Čakali nás ešte behy v ďalších dvoch kategóriách. Nasledoval parkúr pre kategóriu small. Pavol s Dianou boli v parkúre diskvalifikovaní, Monika s Grace zabehla čistý, ale pomalší beh a na záver Paľo s Cirou zabehli čistý a veľmi rýchli beh. Bol to jediný výkon našich, ktorý mal šancu získať medailu, a do nedeľného finále sa kvalifikovali na desiatom mieste.
Po skončení druhého sobotného parkúru sa na štart pripravili naši v kategórii medium. Zuzane s Cleou parkúr nevyšiel a diskvalifikovali sa, Kristína s Biskim zabehli s dvoma chybami a jedným odmietnutím a Oľga s Messikom síce čisto, no nie veľmi rýchlo. V tejto kategórii sme sa žiadneho skvelého výkonu našich nedočkali.
V sobotnom programe nás ešte čakal posledný parkúr pre kategóriu small družstiev. Naši z prvého kola mali veľa trestných bodov, a tak už ani nikto dobré umiestnenie čakať nemohol. Všetci štyria v družstve zabojovali a urobili spolu iba jednu chybu, no ani to nepomohlo k dosiahnutiu lepšieho výsledku. Celkovo skončili po dvoch kolách niekde v polovici výsledkovej listiny. Najlepšie sa darilo Nemcom, ktorí sa stali majstrami sveta, druhí boli Česi a krásne tretie miesto obsadili Dáni. To už bol záver dlhého sobotného dňa a všetci sme sa tešili na nedeľu, kedy sa vždy beží finále jednotlivcov.
Nedeľa začala parkúrom pre kategóriu small. V nej sme mali jediného Slováka, ktorý by ešte mohol zabojovať o čo najlepší výsledok, možno i o stupne víťazov. No ešte pred nim štartovala Monika s Grace, ktorá beh nezvládla a diskvalifikovala sa. Paľo s Dianou zabehli čistý a rýchly parkúr a skončili v tomto behu na krásnom šiestom mieste. Aj s Cirou sa Paľovi darilo, zabehol iba o máličko pomalší parkúr než s Dianou a obsadil s ňou siedme miesto. Nakoniec s Cirou stupne víťazov nedosiahol, v súčte oboch behov skončil na krásnom šiestom mieste v jednotlivcoch. Je to zatiaľ najlepší výsledok Slováka v kategórii small a zároveň je to už druhé šieste miesto v histórii slovenského agility. To prvé vybojovala v kategórii medium Oľga s Messikom v roku 2008 na majstrovstvách sveta v Helsinkách.
Kategóriu small vyhral tím z Ruska, druhé bolo družstvo z Nemecka a tretiu priečku obsadil tím z Dánska. Kategóriu small sme mali, dá sa povedať, šťastne za sebou a čakali nás ešte behy medium a large. Pokračovalo sa v programe behom agility medium, kde opäť nechýbali ani naši traja pretekári. Zuzana s Cleou sa zasa diskvalifikovali a Kristína s Biskim zabehli parkúr s jednou chybou. Oľga s Messikom sa rozlúčili s halou za stáleho potlesku divákov. Bol to ich posledný spoločný štart na vrcholových pretekoch, nakoľko Messik zaslúžene odchádza v ôsmich rokoch do dôchodku a svoje miesto prenecháva mladším psím pretekárom. Oľge a Messikovi ďakujeme za dlhoročnú reprezentáciu na majstrovstvách sveta, ale aj na iných medzinárodných podujatiach. Spomeniem ešte tých najlepších v tejto kategórii. Tretie miesto obsadil tím zo Slovinska, nádherné druhé miesto tím z Čiech v zložení Petra Hamšíková a Lara a majstrom sveta sa už po tretíkrát stal tím z Veľkej Británie v zložení Natasha Wise a Dizzy.
Na samý koniec majstrovstiev vždy ostáva zabehnúť ešte posledný beh, tradične s najväčšou konkurenciou – kategória large. V nej opäť traja naši, no nikto z nich neštartoval zo žiadnej výbornej pozície. Markéta s Kyyou zabehli s jednou chybou a jedným odmietnutím, Hela s Egorom čisto a Roman s Beky si svoj posledný parkúr na vrcholnej úrovni poriadne užili. Tiež sa lúčili s vrcholovou kariérou, tento raz nie pre dôchodok psa, ale skôr pre nie veľmi rozumné rozhodnutie delegátov FCI, ale k tomu sa dostanem neskôr. Aj Roman si nechal roztlieskať halu a s Beky zabehli nádherný čistý parkúr s trochou šťastia pri látkovom tuneli, no spôsobom, akým si ho z účastníkov majstrovstiev nedovolil zabehnúť nikto. Romanovi a Beky ďakujeme za nádhernú dlhoročnú reprezentáciu a verím, že Beky ešte na majstrovstvách sveta uvidíme, no už s iným psovodom.
A na záver ešte spomeniem tých, ktorým sa darilo najviac. Tretie miesto obsadil tím z Nemecka, druhé miesto si vybojovalo družstvo z Francúzska a majstrom sveta sa stala už po tretíkrát Rakúšanka Lisa Frick so psíkom menom Hoss.
A to bol záver 17. majstrovstiev sveta v agility. Organizátor sa s nami rozlúčil nádherným záverečným vyhodnotením, ktoré, rovnako ako program, zabezpečovala firma PJ Art. Aj vďaka nej dosiahli tieto majstrovstvá takú vysokú úroveň. Samozrejme, tou sa môžu pochváliť aj pre nádherné a vyrovnané behy účastníkov majstrovstiev z 38 krajín sveta a hlavne pre perfektnú prácu 84-členného tímu Míši Bakrlíkovej. Dokázali toto vrcholné agility podujatie pripraviť na naozaj vysokej organizačnej úrovni. O úžasnú atmosféru sa postarali aj českí fanúšikovia, ktorí v hale dokázali vyvolať nádhernú zábavu a dobrú náladu. K tomuto všetkému je ešte treba spomenúť posudzujácich rozhodcov. O nádherné parkúry sa postarala Jiřina Máčková (ČR). Boli to parkúry behavé, zaujímavé, a zároveň aj vcelku náročné, hodné majstrovstiev sveta. Trochu odlišné parkúry staval Kees Stoel (NL). Tie jeho mi prišli veľmi jednoduché, behavé, takmer na jednu ruku, ako by to ani nebol jeho rukopis, ale skôr vôľa niekoho iného. Nedá mi nespomenúť aj výbornú a naozaj náročnú prácu pomocných rozhodcov na zónach. O ne sa postarali Lenka Pánková a Alice Glocknerová, obe medzinárodné rozhodkyne z Českej republiky.
Na úplný záver programu nám predstavila budúcoročné majstrovstvá sveta Gaby Grohovaz, zástupkyňa organizátora z Juhoafrickej republiky. A tu je dôvod, prečo sa Roman s Beky, a myslím si, že aj mnohí pretekári z Európy, nasledujúcich majstrovstiev sveta nezúčastnia. Účasť v takej vzdialenej krajine, kde sa nikto z pretekárov nedostane inak než lietadlom, je podmienená dostatočným množstvom financií. A tak vďaka neprofesionálnemu rozhodnutiu delegátov FCI, ktorí pri hlasovaní nemysleli na záujmy krajín, ktoré zastupujú, ale na niečo úplné iné, sa majstrovstiev v roku 2013 zúčastnia len tí, ktorí budú mať dostatok peňazí, bez ohľadu na výkony psov a psovodov.
Počítam s tým, že zo Slovenska už taká početná vypráva na majstrovstvá nepôjde. Je otázne, či vôbec niekto nájde odvahu a dostatok peňazí, aby si takýto „výlet“ dokázal zaplatiť. A tak majú Slováci aspoň rok na to, aby prehodnotili situáciu, prečo Slovensko stráca v agility na kvalite. Pred pätnástimi rokmi o Maďaroch a Poliakoch v agility skoro nebolo ani počuť, dnes boli pretekári z oboch krajín na stupňoch víťazov, Česi a Rakúšania si domov odviezli dokonca tituly majstrov sveta. Viem, že takých výborných psov a šikovných psovodov, ako majú oni, máme aj my na Slovensku. Len je potrebné zamyslieť sa konečne nad tým, či zrušenie pozícií ako hlavný tréner alebo tréner reprezentácie neprispelo k tomu, že jej úroveň klesá. Veď bez poriadneho pravidelného tréningu a výchovy nových trénerov sa úspechy v žiadnom športe dosiahnuť nedajú. Pokiaľ Slovákom stačí vo vedení reprezentácie namiesto trénera, ktorý vie vybrať nádejné tímy a viesť ich k lepším výkonom, mať len vedúceho reprezentácie, ktorý zráta kvalifikačné body, pošle reprezentantom zopár informačných e-mailov tesne pred majstrovstvami a dovedie ich na štart, nikdy to nepovedie k lepším umiestneniam na majstrovstvách. A keď sa k tomu ešte pridá delegátmi ASKA (Asociácia slovenských klubov agility) zvolený nezodpovedný človek, ktorý prácu vedúceho reprezentácie absolútne nezvládne, tak ako tomu bolo tento rok, je na svete hotová katastrofa.
Verím, že budúce dni prinesú do slovenského agility viac profesionality, že sa ľudia namiesto závisti začnú viac učiť od tých, čo ho robiť vedia a začnú s nimi spolupracovať. Potom bude možné, že o dva roky napíšeme záver takéhoto článku veselší. Či sa tak stane, je momentálne v rukách delegátov ASKA. Je len na nich, či v budúcnosti budeme mať namiesto bezvýznamného vedúceho skúseného trénera. Aj napriek týmto negatívam som rád, že môžem v agility byť, lebo je to nádherný šport. Zároveň budem dúfať, že sa na Slovensku agility bude opäť rozvíjať tak, ako pred pár rokmi, a budem sa tešiť na majstrovstvá sveta v roku 2014 v Luxembursku.
Roman Lukáč
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 11/2012