(KR 11/2012)
Kynológovia predviedli ukážky, pri ktorých sa zatajoval dych…
Asi všetci ich vnímame ako potrebnú súčasť života moderného človeka, ktorý chce krásy prírody spoznávať na vlastné oči, a nepostačia mu najkvalitnejšie cestopisy a filmové dokumenty. Pri našich potulkách krásnou scenériou tatranskej prírody či nezabudnuteľných zážitkoch, ktoré nás čakajú len na vysokohorskej magistrále, máme v podvedomí neustále pocit istoty, že keby bolo najhoršie, sú nablízku, ochotní pomôcť s nasadením vlastného zdravia i života. Nepochybujeme o tom, že sú výborne pripravení, profesionáli v tom dobrom slova zmysle, ľudia na svojom mieste. Význam ich práce nikto z nás netúži zažiť na vlastnej koži, avšak ten, komu pomôžu záchranou zdravia alebo života, oceňuje ich prítomnosť a skutočné poslanie v úplne iných dimenziách…
Hoci sú záchranári v našich veľhorách činní už od začiatku minulého storočia a v organizovaných zložkách od jeho polovice, Horská služba, tak ako ju poznáme dnes, oslavuje tohto roku desiate výročie svojho vzniku. V Západných Tatrách, presnejšie v Podbanskom, bol pri tejto príležitosti 6. 10. 2012 zorganizovaný deň horskej služby. Za veľkého záujmu verejnosti, predstaviteľov štátu i médií sme mohli byť svedkami ukážok leteckej záchrany, záchrany z ľadopádu, jaskyne či paraglidistu, ale hlavne záchranárskej práce kynológov.
Pod vedením Jána Žišku, garanta pre služobnú kynológiu Horskej záchrannej služby, sme mohli vidieť jedinečné výkony psov a ich psovodov. Videl som už veľmi veľa výkonov psov, a ak by som sa na ne mal pozerať okom priaznivca športovej kynológie, musel by som konštatovať maličké nedostatky v presnosti predvedenia jednotlivých cvikov. Lenže u „záchranárčiny“ sú dôležitejšie úplne iné požiadavky. Všetkých prítomných iste nadchol pohľad na služobného psa, ktorý začal „revírovať“ a vyhľadávať osobu v teréne, a ani len na chvíľu nezneistel v situácii, keď sa nad jeho hlavou objavil vrtuľník s neskutočným, jemu vlastným hukotom. Práve v takýchto situáciách sa prejavuje úžasne vyrovnaná povaha, skĺbená s ochotou pracovať, v danom prípade zameraná na záchranu ľudského života. Nie, nemienim chovateľom nemeckých ovčiakov nič navrhovať ohľadom ich požiadaviek na chovných jedincov, no podľa môjho skromného úsudku by psy, ktoré majú ochotu pracovať v takýchto extrémnych podmienkach, mohli byť zaradené do chovu na základe individuálneho posúdenia bonitačným komisárom priamo pri výkone služby, prípadne pri preskúšaní v podobných podmienkach, aké sme mohli vidieť v Podbanskom.
Garant výcviku služobných psov Ján Žiška nám prezradil, že veľká časť úspechu správneho výcviku záchranárskeho psa je daná výberom vhodného jedinca, ale rovnako aj zvolením správnej metodiky výcviku. Za veľmi dôležité považuje to, že šteňatá a mladé psy vyrastajú v rodinách psovodov, kde si v rámci socializácie zvykajú na všetky potrebné vzruchy. Následne potom krok po kroku pristupujú k stále náročnejším a zložitejším nácvikom a zvykanie si na naozaj náročné situácie, medzi ktoré patrí aj vrtuľník, sa tak stáva neoddeliteľnou súčasť výcviku záchranárskeho psa.
I keď si úctu a vďaku zaslúžia iste všetci, ktorí sa venujú záchranárskej kynológii, spomeňme teraz aspoň tých, ktorí v Podbanskom prítomným dokázali, že sú skutočnými kynológmi srdcom, aj schopnosťami. Potlesk divákov patril Zdenkovi Krajčíovi so psom Lango a Lukášovi Benickému so psom Tao, ktorí reprezentovali oblasť Nízkych Tatier, no obdiv si získali aj Dušan Trizma a jeho Kiara, Rudolf Žuffa a Zak, a Branislav Jurina so psom Kenny z oblasti Západné Tatry. Samozrejme, nemohol chýbať zástupca oblasti Vysokých Tatier – Václav Maškulka so psom Akym.
Podujatie, ktoré sa uskutočnilo za krásneho jesenného počasia ukážkami kynológov, patrilo rozhodne medzi veľmi vydarené. Boli sme hrdí na to, že vyššie spomenutí psovodi so svojimi naozaj najvernejšími pomocníkmi spropagovali kynológiu v tom najlepšom svetle. Veľká vďaka za krásny deň, ktorý bol zážitkom pre laickú i odbornú verejnosť, ale ešte väčšia za to, že ste pripravení v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu zachraňovať naše životy.
Jozef Šuster, foto: N. Nanovská
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 11/2012