(KR 11/2012)
Slovensko má druhého najkrajšieho psa starého kontinentu!
Do Rumunska sme cestovali trochu zvedaví. Na webe európskej výstavy hlásili 37 prihlásených „afgánov“, čo sa zdalo byť dosť vysokým číslom. Hoci som v tejto krajine bol niekoľkokrát, ďaleké končiny, kde sa nachádza i samotné hlavné mesto, ma ešte len čakali. Do Bukurešti sme sa vybrali cez Budapešť, Szeged, Cenad, Timisoaru a Craiovu. Cesta nám trvala nekonečných štrnásť hodín. Kvalita ciest ma veľmi prekvapila – snáď ani jeden výmoľ! Bohužiaľ však bez spevnených krajníc, čo občas znemožňovalo predbiehanie. Posledných sto kilometrov nás tešila diaľnica.
Neuveriteľné množstvo túlavých psov lemovalo cestu od hraníc až po Bukurešť. Neboli súčasťou Európskej výstavy, ide o tradičný kolorit Rumunska. Psy neboli ani v najmenšom agresívne, nevyzerali, že by trpeli podvýživou, ale tie smutné pohľady…
Ubytovaní sme boli v slušnom hoteli, od výstaviska vzdialenom desať minút autom. To bolo priestranné s dostatkom miesta na parkovanie a venčenie. Horšie to bolo s kruhmi, ktoré boli najmä pre chrtov veľmi malé. Pri sobotňajšom rannom príchode na výstavu ma milo prekvapilo, ako bolo všade upratané a čisto. Hneď som si spomenul na európsku výstavu v Celje, počas ktorej mala, súdiac podľa neporiadku, upratovacia čata zrejme dovolenku. Ako to už býva, pri malých kruhoch sa aj tentokrát potvrdila väčšia miera tlačenice.
Rozhodcu sme mali zo Švédska. Pán Paul Stanton bol na poslednú chvíľu delegovaný na afgánskych chrtov. Usporiadateľ počítal s tým, že zúčastnených psov bude omnoho viac, než sa prihlásilo, a tak museli štyridsiatich rozhodcov odvolať. Z tohto dôvodu bolo zaradených veľa zmien na poslednú chvíľu. To by sa stávať nemalo, tobôž nie na takýchto titulových, prestížnych výstavách. Z nášho chovu sa na Európskej výstave predstavilo päť jedincov, ktorí boli v konkurencii s afgánmi z Ruska, Maďarska, Česka, Rumunska, Rakúska, Francúzka, Fínska a Švédska. Náš už tradičný tandem Tracy + Travis, ktorí vyhral svoje triedy na „svetovke“ v Salzburgu, Európskej výstave chrtov, Stredoeurópskej výstave chrtov, dokázal svoje otvorené triedy pokoriť aj tu. Ozzy Osbourne tentokrát vyšiel naprázdno, len s výbornou. V triede šampiónov súk sme mali Oudry a jej setru Oliviu. V takom poradí aj skončili. Oudry na záver získala BOB, keď porazila psa zo Švédska v majetku Francúza.
Tešili sme sa, veď taký úspešný výsledok na európskej výstave nebýva práve častý. Pri tejto príležitosti som si spomenul aj na Oudrinu mamu Jennies Joplin, ktorá pred šiestimi rokmi na európskej výstave vo Viedni 2006 tiež získala BOB.
Poobede sme sa presunuli do vedľajšej haly, kde bol pripravený kruh pre záverečné súťaže. Hala bola priestranná, veľmi vkusne zaranžovaná, s veľkým záverečným kruhom. Škoda, že záverečné súťaže sú tak časovo natiahnuté, hoci tak tomu byť nemusí. Nechýbali ani postavené tribúny, ktoré však zívali poloprázdnotou. Veď ukončovať jeden výstavný deň o deviatej večer nikoho nebaví. Záverečný ceremoniál nemal konca-kraja a skončil až po desiatej hodine.
Naše želiezko v ohni, Oudry, vo veľkom kruhu vyzerala impozantne a vyhrala 10. skupinu FCI. V záverečnej súťaži BIS sa proti sebe postavilo veľa kvalitných víťazov a o to väčšia nastala radosť, keď sme počuli vyhlásenie: „Druhé miesto afghan hound!“ Skvelý pocit, aj keď je škoda, že pri záverečnej súťaži boli tribúny poloprázdne a na záverečnej fotke BIS je asi len tretina rozhodcov. Cesta domov bola oveľa lepšia než tá do Bukurešti, vďaka dobrej rade ísť na Oradeu a Arad. Cestou sme videli budovať diaľnicu v asi dvestokilometrovom úseku, čo je iste dobrá vyhliadka do budúcna. Ako kynológovia sme sa nezapreli a po ceste domov sme psov kŕmili pri ceste granulami, ktoré sme im zadovážili na výstave.
Keď sa na výstave vyhrá, všetko je v poriadku, aj cesta domov nám akosi rýchlejšie ubieha. Na záver zhrniem, že okrem toho, že kruhy boli malé, parkovanie pre van stálo 38,- € na deň, a že záverečné súťaže trvali tak dlho, bola výstava výborne pripravená.
Vlastislav Vojtek
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 11/2012