(KR 8/2015)
Keď sa povie slovo celebrita, máme na mysli niekoho, kto spravil niečo, čo sa iným nepodarilo, kto sa preslávil niečím, čo bolo výnimočné. Celebrita v latinskom preklade znamená slávna, chýrna, vážená osoba, osobnosť, znamenitosť. Dnes sme síce svedkami mierneho sprofanovania tohto pojmu, pretože za celebritu sa považuje už aj ten, kto si, napríklad, prepichne ucho či brucho.
My však ostaňme pri klasických celebritách, ktoré sa preslávili svojím zjavom, umením, vedomosťami, úsilím a pričinili sa o niečo, čo obohatilo náš svet, spravilo ho krajším a lepším, prípadne dokázali vyniknúť v činnosti, kde ostatní sú slabými amatérmi. Presne pri tomto pojme mi napadlo, že celebritami sú v našom ponímaní aj naši psi a ich umiestnenia na výstavných kolbiskách, poľovní psi s fantastickými výsledkami, alebo pracovní psi s unikátnymi výkonmi.
Predstavíme si „naše celebrity“ a dúfam, že vás zaujme rozprávanie o nich, ich príbeh a skrátka všetko, čo sa o nich môžete dozvedieť – samozrejme aj s pikoškami. Ako sa na správne celebrity patrí.
Dovoľte, aby som vám jednu takú malú-veľkú celebritku predstavila.
Sir Athos Eupatrid
Keď mi pri organizovaní kynologického podujatia prvýkrát povedali, že majú veľmi dobrý tip – jazvečíka dlhosrstého trpasličieho, ktorý aportuje z vody kačku a má všestranné skúšky, neverila som im.
Skutočnosť však predčila moje očakávanie a bola omnoho prekvapujúcejšia. Na Všestranných skúškach malých plemien predviedol tento statočný psík aport, ako má byť. Keď sa púšťal do vody za kačkou, celá korona so zatajeným dychom sledovala jeho výkon a ticho ho očami posúvala ku koristi. Perfektný úchop a už ju ťahal z vody. Bola takmer tak veľká ako on. Ešte mu ostávalo vyniesť ju na vyvýšený breh a v sede odovzdať. Podarilo sa a zožal obrovský potlesk. Po absolvovaní všetkých disciplín skončil v prvej cene a kolégium rozhodcov vyhodnotilo jeho prácu vo vode za najlepšiu.
Tento malý zázrak je jazvečík trpasličí dlhosrstý. A tou, ktorá v ňom prebudila jeho mimoriadne vlohy a talent, je Linda Kovalická…
Linda, môžeš nám povedať, prečo si si vybrala práve jazvečíka?
Ono to bude asi paradox, ale moja láska, hoci nevedomá, k tomuto plemenu existovala od malička. Od útleho veku som trávila prázdniny u mojich starých rodičov, ktorí boli s poľovníctvom spriaznení. Starý otec bol poľovník a všetky prázdniny som strávila na poľovníckej chate v spoločnosti ľudí, ktorým bolo poľovníctvo druhým životom. Od útleho veku si pamätám, že jediným spoločníkom môjho starého otca na potulkách lesom bol jedine jazvečík dlhosrstý. Vyrastala som s nimi a zažila všetko, čo k poľovníctvu a k jazvečíkom patrí. Po dovŕšení určitého veku a koncom mojich prázdninových potuliek som sa od poľovníctva vzdialila. Ale láska ku psom ma neopustila, preto som sa začala venovať športovej kynológii.
Sama som si veľké plemeno zadovážiť nemohla, a tak sa stalo, že som prichýlila kríženca dlhosrstého jazvečíka, ktorého niekto vyhodil. Prežila som s ním krásnych pätnásť rokov, počas ktorých som pochopila, že jazvečík je pes, ktorý ma stretával, stretáva a stretávať počas môjho života určite bude. A tak po jeho odchode nastal zlom a ja som si kúpila prvého jazvečíka s PP. Tento deň zmenil môj život a som vďačná, že som sa takto rozhodla. Jazvečík je jednoducho plemeno, ktoré je malé vzrastom, ale veľké srdcom. Podľa slov jedného dlhoročného chovateľa, ako i rozhodcu z výkonu, je to „PÁN PROFESOR“. A mne neostáva nič iné, ako s ním súhlasiť. Je to pes, ktorému sú vernosť, oddanosť, pracovitosť, ale i tvrdohlavosť typickými vlastnosťami.
Zaujal ťa niečím už pri kúpe? Bol iný?
Nie. Jediné, čo som vedela, bolo, že ho chcem. Nemala som predstavu. Aj keď to bola zhoda náhod, verím, že osud spojil naše cesty. V čase, keď som ho kupovala, už som jedného psa z rovnakej chovateľskej stanice EUPATRID mala. Bol to vysnený pes, ale vedela som, že potrebuje kamaráta. Jedného pekného dňa mi chovateľ napísal, že matka môjho prvého psa PORTHOSA má posledný vrh, a že v tom vrhu je iba jedno šteňa, pes. V tom momente som vedela, že musí byť môj. A tak som nezaváhala a okamžite som chovateľa kontaktovala.
Túžila som po mene, ktoré by sa hodilo k prvému. Prvým bol Porthos, takže ATHOS bol ideálnou voľbou. Avšak nakoľko musel začínať na „S“, vymysleli sme mu meno, ktoré v súčasnej dobe vystihuje jeho charakter – „Sir Athos Eupatrid“. V tom čase som nemala špeciálne nároky, len som chcela psa z rovnakej chovateľskej stanice. A čo som získala jeho kúpou, som si uvedomila zanedlho. Láska, oddanosť, vernosť a chuť pracovať ma nakopli smerom, ktorý som počas dospievania zanedbala – k poľovníctvu. Jednoducho povedané, je to môj osudový pes a patríme k sebe.
Aké má skúšky?
S Athosom sme po prípravách spolu úspešne absolvovali viaceré skúšky. Aj napriek začiatočníckemu hendikepu sme dosiahli úspechy, na ktoré som naozaj hrdá – pretože sme to dokázali spolu. FSMP I.c., FD I.c, víťaz skúšok, LSMP I.c., CACT, víťaz skúšok, VSMP Ic., CACT, ŠVP IIc., JSMP III.c.
Vrcholom však pre mňa boli Všestranné skúšky malých plemien a následné zúčastnenie a úspešné obstátie na jednej z vrcholových súťaží v SR – na Memoriáli Jozefa Kadleca. Na Athosovo absolvovanie tohto memoriálu som naozaj hrdá.
Uvidíme ho aj na výstavách?
Teraz už nie. Ale absolvovali sme niekoľko výstav do jeho troch rokov tak, aby sme sa potom mohli venovať práci, nakoľko jedným z ukazovateľov na výstavách u dlhosrstého jazvečíka je práve srsť, a tú pri práci stráca. Ale naše 2,5-ročné chodenie po výstavách prinieslo úspechy aj na poli výstavnom a Athosovi sa dostalo cti, že sa môže pýšiť aj výstavami titulmi: C.I.B, C.I.E, GCH SR, GRCH HU, CH SK, CH PL,CH HU, CH AT, CH CZ, CH RO, CH WUT, ClubCH SK, JCH SK, JCH HU, JCH RO, JCH WUT.
Máš doma viac takýto talentov?
V súčasnosti mám dvoch psov. A každý je iný. Jeden je na jedno, druhý na druhé. Nikdy sa nebudú podobať a nikdy ich nebudem môcť porovnať. Avšak môj vzťah a pocity k nim sú rovnaké. Obaja sú krásnou súčasťou môjho života.
Aké s ním máš ešte plány do budúcnosti?
No, pravdou je, že veľké plány do budúcna už nemáme. Nie, že by sme nechceli, ale opakovať niečo, kde sme boli a uspeli… Chceme nechať priestor aj iným. Samozrejme, sú súťaže, kam sa musíme odvážiť, a tak k nim snáď spoločným úsilím dospejeme. Ale nerada by som rozprávala o niečom, čo je len vo vyhliadke, aby som to nezariekla.
Veľmi vám držím palce, aby sa vám splnilo všetko, čo ste si predsavzali, a ostatným vrelo doporučujem prísť sa pozrieť na skúšky, ktorých účastníkom je tento malý zázrak.
Mgr. Jana Janek
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2015