(KR 4/2012)
Každý vlastník psíka sa občas dostane do situácie, ktorá ho prinúti rozmýšľať nad návštevou veterinára. Niekedy je ťažké odhadnúť, ako je poskytnutie pomoci naliehavé. V nasledujúcich riadkoch opíšeme niekoľko prípadov, kedy by ste s návštevou veterinára nemali čakať.
Úraz
Úrazy len málokedy uniknú pozornosti majiteľa. Medzi ich najčastejšie príčiny patria pády z výšky, kolízie s autami, boje s inými psami, strelné poranenia, úrazy elektrickým prúdom, popáleniny, obareniny a topenie.
Aj vtedy, keď na psovi nie sú viditeľné vážne poranenia, je nutné, aby ho prehliadol veterinárny lekár, nakoľko mohlo dôjsť k poraneniu vnútornému (natrhnutá slezina, pečeň, pľúca, perforácia žalúdka, čriev a pod.). Jedným z príznakov vnútorného krvácania je svetlé, zlé prekrvenie slizníc, ktoré je najlepšie viditeľné na spojivke oka (tunica conjunctiva) a na sliznici ústneho otvoru (rima oris). Zrýchlené dýchanie (tachypnoe), zrýchlená činnosť srdca (tachykardia), znížená telesná teplota (hypotermia), ale aj šok, sú sprievodné javy pri ťažkých poraneniach, na následky ktorých pes môže rýchlo uhynúť.
Tržné rany a uhryznutia môžu byť hlbšie, než sa na prvý pohľad zdajú, a môžu viesť k infekcii.
Prvá pomoc pri zlomeninách
– Ak ide o zatvorenú zlomeninu, teda keď nie je porušená koža, zabezpečíme ju improvizovanou dlahou. Poranenú končatinu fixujeme tak, aby dlaha viedla cez dva kĺby – nad i pod zlomeninou.
– Pri otvorenej zlomenine, kedy je koža porušená, je vidieť kosť a rana krváca. Zastavíme krvácanie, ranu ničím nezasypávame, prekryjeme ju najlepšie sterilným krytím (obväzom). Ak obväz po ruke nemáme, použijeme čistú, najlepšie prežehlenú tkaninu a psa urýchlene prepravíme k veterinárovi.
Prvá pomoc pri tepnovom (arteriálnom) krvácaní
– Rovnako ako u človeka sa použije nad ranou bližšie k srdcu škrtidlo (Eschmarchovo obvínadlo, vôdzka, šnúrka). Škrtidlo je dobré povoľovať v intervale 15 – 20 minút, aby kompresia nespôsobila odumretie – nekrózu postihnutej končatiny.
– Ranu prekryjeme sterilným krytím, a ak je to možné, krytie fixujeme. Následne psa urýchlene transportujeme k veterinárovi, pravidelne kontrolujúc obväz na rane.
– Ak sa krvácanie nedá zastaviť škrtidlom (napríklad na hrudníku či bruchu)urobíme tlakovú bandáž priložením viacerých obväzov na sebe a pevným zafixovaním, prípadne zatlačením vlastnými rukami – ak nie sme pri poskytovaní prvej pomoci sami.
Rada: srsť okolo rany ostrihajte nožničkami so zahnutým a zaguľateným ostrím. Namočte ich do prevarenej ochladenej vody, následne opatrne ostrihajte srsť okolo rany.Tá sa tak prilepí na vlhké nožnice a nespadne do rany. Nožnice znova namočte, aby ste sa ostrihanej srsti zbavili.
Prvá pomoc pri pohryznutí
Psy môžu byť pohryzené predovšetkým iným psom, potkanom a hadom.
– Pohryznutie psom: ostrihajte srsť okolo rany a miesto pohryzenia dobre vyčistite dezinfekčným prostriedkom (Batadine roztokom, jódovou tinktúrou). Ranu môžete vypláchnuť i peroxidom vodíka. Miesto osušte. Ranu udržiavajte v čistote, inak začne hnisať a hrozí tvorba abscesu. Menšie rany stačí kontrolovať a držať v čistote, pri väčších je potrebné navštíviť veterinárneho lekára.
– Pohryznutie potkanom je mimoriadne nebezpečné kvôli možnému prenosu mnohých nebezpečných ochorení. Psa ošetrite ako v prípade pohryznutia psom. Zavezte ho k veterinárovi, ktorý mu pravdepodobne pichne injekciu antibiotík.
– Pri uštipnutí hadom musíte psa udržať v čo najväčšom pokoji. Nesmie behať, ani sa inak hýbať, pretože pohybom sa rozšírenie jedu z miesta pohryzenia do zvyšku tela zrýchľuje. Okamžite vyhľadajte veterinára.
Prvá pomoc pri popálení, obarení
– Popálené miesto držíme približne 15 minút pod tečúcou studenou vodu (10 – 15°C). Následne miesto sterilne zakryjeme a navštívime veterinárneho lekára.
Prvá pomoc pri topení
– Keď sa topí veľký pes, hodíme mu niečo, čoho sa zachytí a pritiahne sa k brehu. Pozor – pri záchrane psíka môže dôjsť k utopeniu záchrancu, pretože pes sa na neho snaží vyšplhať ako na súš! Malého psíka sa môžeme pokúsiť na breh vytiahnuť.
– Ak sa pes pri topení napil vody, odstránime ju z dýchacích ciest. Malého psa trasieme dolu hlavou, pričom dávame pozor, aby sme mu nezranili krčnú chrbticu. Veľkého prehneme cez koleno a opakovaným tlakom na hrudník vodu vytlačíme. Dávame pozor, aby sme nezlomili rebrá.
– Psa vytiahnutého z vody držte hore nohami, aby voda mohla odtiecť z pľúc (veľkému psovi zodvihnite zadnú časť tela). Následne ho položte na bok a dôkladne ho trite, aby ste povzbudili dýchanie.
– Ak pes nedýcha a nezaregistrovali ste u neho srdcovú činnosť, urobte masáž srdca a umelé dýchanie.
Prvá pomoc pri bezvedomí
– Skontrolujeme činnosť srdca a dýchanie. Uložíme psíka do stabilizovanej polohy – na bok, s hlavou natiahnutou dopredu. Pri chladnom počasí ho prikryjeme, aby sa nepodchladil, a za kontroly dýchania a činnosti srdca ho urýchlene dopravíme k veterinárovi.
– Ak pes nedýcha, skontrolujeme priechodnosť dýchacích ciest.
– Ak nezistíme činnosť srdca, urobíme jeho masáž pravidelným stláčaním hrudníka s frekvenciou 15 – 20-krát za minútu.
– Ak psík ani po masáži nezačal dýchať, poskytnite mu umelé dýchanie.Držte jeho papuľu zavretú a vašimi ústami mu zakryte nos.Jemne vdychujte do jeho nosa – 30 dychov za minútu. Medzi jednotlivými vdychmi oddiaľte ústa od jeho nosa, aby mohol vydýchnuť.Pri malých plemenách vdychujte len objem ústnej dutiny (pri väčšom objeme vdýchnutého vzduchu môže dôjsť k roztrhnutiu pľúc). Umelé dýchanie vykonávajte dovtedy, kým pes nezačne dýchať sám, alebo kým nepríde veterinár.
V ďalšom čísle:
Dýchacie problémy
Nafúknuté brucho a jeho bolesti
Neurologické ochorenia a záchvaty
Použité zdroje: www.dogportal.sk, www.pes.eu.sk
Bc. Andrea Adamčiaková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2012