opäť prepisoval dejiny športovej kynológie na svetových šampionátoch…
(KR 1/2017)
S veľkou radosťou máme ďalší zlatý úspech Jozefa Adamuščina i slovenskej reprezentácie na Majstrovstvách sveta FCI a strieborný na svetovom šampionáte nemeckých ovčiakov WUSV. Pri tejto príležitosti sme lídrovi položili niekoľko otázok.
Redakcia: Ak sme minulý rok sme konštatovali, že sa prepisovali dejiny športovej kynológie, tento rok sa veru ťažko hľadajú slová, ktoré by vhodne vystihovali ojedinelý úspech trojnásobného svetového šampióna FCI v priebehu štyroch rokov, vyšperkovaný aj striebornou medailou z majstrovstiev sveta nemeckých ovčiakov WUSV. Ako sa pozeráte s krátkym odstupom na Váš štart na spomenutých majstrovstvách sveta FCI a ako hodnotíte výkon nášho tímu, ktorý v družstvách získal zlato?
Jozef Adamuščin: Na tohtoročné Majstrovstvá som išiel s trochu zmiešanými pocitmi. Veľmi som chcel potvrdiť výnimočnú kvalitu Haryssona, nesklamať verných fanúšikov a ukázať, že minuloročný úspech nebol náhodou. Tak trochu som cítil sklamanie a bezmocnosť z toho, ako sme boli posúdení na našom minuloročnom vystúpení na WUSV. Aj toto bola moja motivácia ukázať svetu, že máme na viac! Na druhej strane tu boli aj veľké obavy z tréningového deficitu. Celý rok som behal po rôznych seminároch v zahraničí. Popri tom som strávil niekoľko víkendov posudzovaním. Do toho sa Harysson začiatkom júla zranil. Vlieklo sa to s ním v podstate až do začiatku FCI. Takže sme v tréningoch značne improvizovali a poriadny tréning mal vlastne iba na stopách. Z tohto hľadiska mi príde náš úspech obdivuhodný. Ale keď máte vedľa seba tak výnimočného psa, aj zázraky sa dejú.
Avšak oveľa väčší zázrak sa podaril celému nášmu tímu. Obzrúc sa za polovicou sezóny a kvalifikačnými pretekmi, asi nikto neveril, že urobíme nejaký lepší výsledok. Nikto vrátane mňa! Problémom bolo vôbec zostaviť reprezentačné družstvo. Podarilo sa to vlastne až po poslednom kvalifikačnom kole a nebola pri tom ani naplnená kvóta 5 členov v tíme. Tohto roku sa však na svete zišla fantastická partia – najlepšia, akú som za svoju reprezentačnú kariéru zažil! A okrem členov repre družtva ju pomáhali utužovať aj manželia Hanajíkovci, Argalášovci a naši „otroci“ Maťo Štefek a Soňa Lulovičová (slovo otrok znamená v slovinskom jazyku dieťa). A myslím si, že aj prajná atmosféra v družstve a neskutočná pohoda prispeli k tomuto nečakanému úspechu.
Redakcia: Po poslušnosti bolo síce badať na Vás mierne sklamanie, ale po vynikajúcej obrane, ktorá neskôr „obletela svet“, bola u Vás badateľná spokojnosť. Tá musela prísť rozhodne aj po obrane na majstrovstvách sveta nemeckých ovčiakov, kde to bodovo bolo ešte o trocha lepšie. Dalo by sa na prvý pohľad povedať, že tento rok bola najsilnejšou disciplínou Haryssona obrana. Je to tak ale v skutočnosti?
Jozef Adamuščin: Ako som už vo viacerých charakteristikách opísal, Haryssonova najväčšia sila je vo vyrovnanosti všetkých troch disciplín. Tento rok sme najviac bodovali na obranách. Avšak ja si najviac vážim jeho výsledky na stopách. Najmä v Gorici podal neskutočný výkon. Stopovali sme počas silnej búrky. Veru, nebolo mi jedno, keď okolo nás na kopci lietali blesky. Pre zaujímavosť uvediem, že po mne idúcemu japonskému pretekárovi doslovne ušiel pes zo stopy… Navyše bola naša stopa neskutočne dlhá a asi ako viaceré iné dosť nezvyklo našľapaná. 94 bodov v takýchto podmienkach mi príde úžasné.
S našou obranou v Gorici som nebol úplne spokojný. Očakával som o niečo lepší výkon, ale pravdu povediac aj o niečo lepšie hodnotenie. V Nemecku to bolo o inom. Veľmi som túžil aspoň raz si vylosovať obranu v posledný deň šampionátu. A podarilo sa nám to dokonca tak, že sme našou obranou v podstate končili šampionát. Na pľac sme nastupovali s vedomím, že musíme dať 99. Harysson bol neskutočne hore a tri dni som pracoval na tom, aby som ho tréningovo aspoň trochu zničil. Ešte aj tri hodiny pred obranou sme robili pomerne ťažký tréning a pracovali na jeho ovládateľnosti.
Na štadión som vchádzal s odhodlaním, že to dáme. Pokiaľ viem, minimálne od roku 2010 žiadny pes okrem Haryssona v obrane na svete 99 bodov nezískal. Žiadny okrem Haryssona na FCI v minulom roku. A tak sme to išli zopakovať. Škoda tej chybičky v zákuse na úteku. Výborných 98 nám stačilo iba na druhé miesto. Nikdy však nezabudnem na tú eufóriu, ktorá vládla na štadióne i v mojej duši, keď sme sa zjavili na ploche, a ktorá trvala počas celej našej obrany. Bolo to neskutočné a ten zážitok navždy ostane v mojej pamäti.
Za všetko by som uviedol jednu príhodu. Deň pred obranou ma osobne zoznámili s prezidentom SV, ktorý je zároveň aj prezidentom WUSV. Zdal sa mi dosť odmeraný. Avšak po skončení našej obrany prišiel za mnou, objal ma a povedal: „Ja chovám a fandím oveľa viac exteriérovej línii, ale také emócie, ako pri Vašej obrane, som nikdy nezažil.“
Redakcia: Povráva sa, že už s Harrysonom nebudete pretekať. Ak tomu tak je, predpokladáme, že pripravujete nového psa. Môžete nám o ňom niečo povedať?
Jozef Adamuščin: V prvom rade si chcem dať 1 – 2 roky pauzu. Potrebujem si oddýchnuť, dať sa zdravotne do poriadku a získať novú inšpiráciu. Veď len od roku 2010 som sa 11-krát zúčastnil na Majstrovstvách sveta FCI a WUSV. K tomu kvalifikácie, Universalsiegre… Bolo toho viac ako dosť. Harysson sa koncom roka sťahuje k novému majiteľovi. Mám troch nádejných mladých psov, tak verím, že sa aspoň jeden vydarí tak, aby dôstojne pokračoval v Haryssonových a Chrisových šľapajách. Dvaja z nich sú práve ich synovia. Ale to je ešte ďaleko a až čas ukáže, či na to budú mať. Každopádne v budúcom roku sa s určitosťou na svete ako pretekár neobjavím.
Redakcia: Mnohým nám budete určite chýbať, ale veríme, že Vám budeme môcť na ďalších šampionátoch držať palce. Verme, že obdobie, keď nebudete aktívne pretekať, bude využité usporiadateľmi našich pretekov k tomu, aby ste odovzdávali svoje skúsenosti z pozície rozhodcu… Chceli sme položiť otázku, ako sa Harryson, ale aj Chris, presadili v chove. Ak máte ich synov vo výcviku, dali ste nám tým odpoveď. Dovoľte čisto hypotetickú otázku. Je možné, aby sa v budúcnosti objavil jedinec, ktorý bude zároveň vnukom Haryssona aj Chrisa?
Jozef Adamuščin: Ja verím, že áno. Tento rok som uchovnil Chrisovu dcéru, ktorá je, mimochodom, už štvrtou generáciou Barnero. Jej matka a babka boli vicemajsterkami Slovenska. Mám taký nesmelý plán do budúcna, nakryť ju jedným z dvoch Haryssonovych synov, ktorých máme doma. Nesmelým by som ho nazval preto, že až čas ukáže, ako sa budú títo psíci javiť v neskoršom veku, a či budú vhodní na preteky a chov. Pevne verím, že áno, a že ich spoločný vnuk bude do dvoch rokov realitou.
Redakcia: Verme, že sa Vám podarí plniť si sny nielen vo výcviku, ale aj v chove. Budeme patriť medzi tých, ktorí budú držať palce aj v tejto oblasti kynológie. I keď ste už niečo zo svojich plánov na najbližšie obdobie prezradili, predsa nám dovoľte otázku. Čo máte v pláne na najbližšie obdobie, či už ako aktívny kynológ, ale aj ako funkcionár Zväzu športovej kynológie?
Jozef Adamuščin: Na rok 2017 mám už v podstate teraz plný kalendár. Každý mesiac jeden až dva semináre v zahraničí, posudzujem Majstrovstvá Slovenska ZŠK, Majstrovstvá Slovenska SÚCHNO i 3. kvalifikačné preteky, Majstrovstvá Španielska a pravdepodobne Majstrovstvá sveta bradáčov. Predpokladám, že to nebude zďaleka všetko. Popritom nesmiem zabúdať na tréningy vlastných psov, s ktorými by som chcel absolvovať nejaké skúšky a postupne ich pripraviť na pretekanie v ďalších sezónach. Takže o zábavu máme postarané…
Spoločne poprajme Jozefovi Adamuščinovi, aby sa mu splnili všetky tohtoročné i dlhodobé ciele, a verme, že nepovedal posledné slovo ani ako aktívny pretekár, a že ešte veľakrát urobí radosť svojim fanúšikom.
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2017