(KR 3/2012)
Tento batôžtek plný energie síce nepatrí k najväčším, no s jeho osobnosťou sa spájajú iné superlatívy. Spomedzi spoločenských plemien je celosvetovo najznámejším, najrozšírenejším a najpopulárnejším. Veľmi často ho stretávame na uliciach, spoločnosť robí svojim pánom v parkoch, kde behá za loptičkou, no dostane sa aj tam, kam iní nemôžu. Málokto totiž dokáže odolať roztomilému inteligentnému pohľadu jorkšírskeho teriéra.
Pohľad do histórie
Hoci si každý myslí, že jorkšírsky teriér sa narodil na mäkkom vankúšiku, opak je pravdou. Na rozdiel od iných malých plemien nebol od začiatku psom spoločenským, ale úžitkovým a pracovným. Už v čase priemyselnej revolúcie začali s jeho chovom v okolí grófstva Yorkshire. Pôvodne mal loviť potkany, myši a ďalšie malé hlodavce v okolí textilných manufaktúr. Paradoxom je, že najlepšie chovy pochádzali nie z bohatých domov, ale od chudobných robotníkov. Najpopulárnejší z teriérov vznikol krížením rôznych teriérov, napríklad skyteriérov alebo clydesdalských teriérov, ktorých neskôr krížili s ďalšími miestnymi psami.
Predchodcovia jorkšírskeho teriéra sa od toho dnešného tiež líšili. Boli dvakrát väčší, ich priemerná hmotnosť sa pohybovala v rozpätí 5 až 6 kg, mali dlhšie končatiny a ich srsť vďaka ich pracovnému nasadeniu nebola zďaleka taká, akú ju majú pri dobrej starostlivosti dnes.
Koncom 19. storočia sa vo Veľkej Británii stávali populárnymi výstavy psov a práve na nich sa jorkšír predvádzal v plnej kráse. Textilní robotníci mali zmysel pre krásu a dokázali z každého lovca potkanov urobiť výstavného psa. Postupne sa zamerali na šľachtenie psov, ktorí budú najmenší, roztomilí, s čo najdlhšou a najjemnejšou srsťou. V priebehu niekoľkých rokov sa tak z „potkaniara“ stal vyhľadávaný výstavný pes a domáci maznáčik.
Vzhľad
Jorkšírsky teriér je malý spoločenský pes. Je kompaktne stavaný, s ideálnou hmotnosťou do 3,1 kg. Jeho telo je pevné a krátke. Predné a zadné končatiny sú rovné a pevné, správne zauhlené. Psy so správnym pigmentovaním majú čierne pazúriky.
Má malú hlavu s primerane dlhým ňucháčom a tmavými, stredne veľkými guľatými očami. Uši sú malé, vztýčené do tvaru V. Sú pokryté krátkou srsťou. Spravidla skrátený (môže byť však aj neskrátený) chvost si nesie nad úrovňou chrbta a je pokrytý bohatou srsťou.
Špecifickým i najdôležitejším znakom jorkšírskeho teriéra je jeho srsť. Má byť hodvábna, mala by byť lesklá, rovná, na chrbte sfarbená do tmavej oceľovo modrej. Srsť na hlave a papuli je dlhá, sýtej zlatotrieslovej farby. Zaujímavosťou je, že šteniatka sa rodia čierne, so zlatými znakmi na papuľke, nohách a nad očami.
Plášť mení farbu z čiernej na oceľovo modrú postupne.
Povaha
Hoci je jorkšírsky teriér malý, sám seba považuje za veľkého psa so silnou osobnosťou. Je živý, inteligentný, sebavedomý, temperamentný, bdelý a smelý. Voči neznámym je nedôverčivý, nemá rád dotyky od cudzích, a ak je to potrebné, neváha použiť svoju zbraň – zuby. Vďaka všetkým týmto vlastnostiam patrí medzi bdelých strážcov. Niet pochýb, že spoľahlivo ustráži svoj dom či byt.
Aj napriek tomu, že v súčasnosti je chovaný ako spoločenský pes, vlastnosti svojich predkov nestratil. Veľmi rád aportuje, je rýchly, obratný a veľmi energický.
Jeho temperament však môže neskúsenému začiatočníkovi spôsobiť ťažkosti. Preto netreba jeho výchovu zanedbať, aby sa z neho nestal „tyran s mašličkou“. Ak však budete hneď od začiatku dôslední, inteligentní jorkšír si veľmi rýchlo osvojí základy slušného správania a spoločne si vytvoríte príjemný, harmonický domov.
Starostlivosť
Hodvábna srsť jorkšíra potrebuje pre svoj krásny vzhľad nemalú starostlivosť. Pokiaľ je pes vo výstavnej kondícii, jeho srsť je jemná, hladká a siaha až po zem. Táto dĺžka sa však nezhoduje s jeho aktívnym životným štýlom a temperamentom. Aby sa zachovala kvalitná štruktúra a vlastnosti srsti, skúsení chovatelia ju natáčajú do natáčok, vytvorených z hodvábneho papiera. Predtým ju ešte naolejujú norkovým, jojobovým alebo olivovým olejom, aby sa nepoškodila, ostala pevná a pružná. Celá procedúra vyzerá na prvý pohľad náročne, no ak na ňu psíka necháte privyknúť už v rannom veku, ušetríte sebe i jemu množstvo problémov pri rozčesávaní i vyťahovaní bodliakov.
V súčasnosti je módne srsť strihať do podoby zavalitého medvedíka alebo na „westíka“. Musíme však zdôrazniť, že akékoľvek úpravy srsti sa považujú za neštandardné, takže pokiaľ máte ambície vyhrávať na výstavách, radšej sa strihania vzdajte.
Malý jorkšír vám však v žiadnom prípade nikdy neurobí svojím výzorom a ani povahou hanbu. Je to klbko plné života a pozitívnej energie, určite spolu zažijete kopec zábavy a nezabudnuteľných chvíľ či už na výstave, na gauči alebo počas prechádzok v prírode.
spracovala Lenka Preisingerová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2012