Ako ich rozoznať?

(KR 3/2012)

Na svete existuje množstvo psích plemien. Navzájom sa líšia veľkosťou, vzhľadom, typom a dĺžkou srsti, farbou, ušami i povahou. Vieme ich jednoznačne zaradiť do kategórií, vieme, o aké plemeno ide. Medzi nimi existujú však aj také, ktorých zástupcov si mnohí z nás zamieňajú, pretože o existencii toho druhého, podobného plemena absolútne netušia.

Dalo by sa to povedať aj o nasledujúcej dvojici. Menej známeho austrálskeho silky teriéra si mnoho ľudí zamieňa s jeho bratom – obľúbeným a celosvetovo rozšíreným jorkšírskym teriérom. Laik by možno povedal, že ide o jedno plemeno. Napriek tomu, že tieto psy majú mnoho spoločného, poučený človek dokáže rozoznať prvky, v ktorých sa navzájom výrazne odlišujú.

Čo ich spája?

Na prvý pohľad by sme povedali, že ide o jedno plemeno. Ako jorkšírksy, tak i austrálsky silky teriér je malý „kompaktný“ pes. Majú podobné sfarbenie dlhej rovnej srsti splývajúcej po oboch stranách tela smerom dole. Dokonca ich čiastočne spája aj pôvod. Ich spoločným predkom je starý škótsky teriér, ktorý pricestoval do Austrálie v polovici 19. storočia. Následne sa však vývoj oboch teriérov uberal iným smerom. Britský jorkšírsky teriér sa z pracovného a loveckého psa premenil na spoločenské výstavné plemeno. Na opačnej strane zemegule sa silky teriér prispôsobil klimatickým podmienkam, stal sa húževnatým a odolným v každej situácii. Mnohými kríženiami bolo nakoniec vyšľachtené plemeno, ktoré sa stalo výborným spoločníkom, no dokázalo aj hubiť malé hlodavce.

Hoci sa vývoj „bratov“ teriérov uberal iným smerom, povahu majú obaja typickú teriérovskú: sú veľmi teperamentní, inteligentní, odvážni a prekypujú energiou.

Šteniatko jorkšírskeho teriéra – URIANNE Dark luna, chovateľ a majiteľ: Karin Kyselová, foto: Nora Tatárová
Jorkšírsky teriér – Ch STJUMERS MAGESTIC, majiteľ: Karin Kyselová, foto: Nora Tatárová
V čom sa odlišujú?

Aj keď sa jorkšírsky a silky teriér navzájom veľmi nápadne podobajú, keď im prizriete lepšie, objavíte znaky, ktorými sa navzájom odlišujú. Jorkšírsky teriér je najmenším spomedzi teriérov, váži do 3 kg a pôsobí jemnejším dojmom, zatiaľ čo silky teriér je so svojou ušľachtilou stavbou tela statný a dobre osvalený. Jeho hmotnosť môže dosahovať až 4,5 kg. Pri štandarde plemena však váha nie je smerodajná, pozornosť sa venuje výške. Silky má v kohútiku merať 23 – 26 cm, jorkšír 20 – 24 cm. Okrem spomínaných znakov sa líšia tvarom hlavy, štruktúrou srsti, veľkosťou a tvarom očí i farbou srsti.

Jorkšír je malý roztomilý psík, dôverčivý, veľmi odvážny, vyrovnaný, živý a temperamentný. Je oveľa viac spoločenským „vankúšovým“ psom, vyžadujúcim väčšiu starostlivosť o hodvábnu srsť. Silky teriér je zas športovejší typ s menšími nárokmi na úpravu srsti. Je ľahko ovládateľný, učenlivý, rýchly, energický a miluje pohyb.

Preto, aj keď sú si veľmi podobní, každý je jedinečný.

Šteniatko austrálskeho silky teriéra – GEISHA of Stephanie’s Yard, chovateľ a majiteľ: Štefánia Machová, foto: Nora Tatárová
Austrálsky silky teriér – GrandCh. ZWICK Bohemia Alké, majiteľ: Štefánia Machová, foto: Nora Tatárová

Ďalšie odlišné znaky v kocke

Celkový vzhľad

Jorkšírsky teriér – Kompaktný, malý spoločenský pes.
Austrálsky silky teriér – Kompaktný, pomerne nízky, stredne dlhý, jemne cizelovanej štruktúry.

Srsť

Jorkšírsky teriér – Stredne dlhá, úplne rovná, lesklá, jemnej hodvábnej štruktúry. Previslá srsť na hlave a papuli je dlhá, sýtej zlatotrieslovej farby.
Austrálsky silky teriér – Priliehavá, jemná a lesklá, hodvábnej štruktúry, nemá siahať až po zem, na predných a zadných labkách je krátka.

Sfarbenie

Jorkšírsky teriér – Tmavá oceľovosivá.
Austrálsky silky teriér – Odtieň modrej s trieslovou.

Hlava

Jorkšírsky teriér – Malá a plochá s krátkym ňucháčom.
Austrálsky silky teriér – Stredne dlhá, dlhší ňucháč môže dosahovať dĺžku mozgovne.

Oči

Jorkšírsky teriér – Stredne veľké a guľaté.
Austrálsky silky teriér – Malé a oválne.

Chvost

Jorkšírsky teriér – Obvykle skrátený, pokrytý bohatou srsťou.
Austrálsky silky teriér – Ak nie je kupírovaný, prvé tri stavce majú byť nesené rovno alebo v miernom oblúku.

Článok vznikol za pomoci Eukanuba Breeders Clubu Slovensko

Spracovali: Lenka Preisingerová a Ľuboš Illiť

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2012