spomienka na osobnosť slovenskej kynológie
(KR 9/2012)
Sú dni, na ktoré nezabúdame. Sprevádzajú ich udalosti, keď sme prežili niečo neskutočne krásne, alebo, žiaľ, keď smútok napĺňa naše srdcia.
24. september 2002 sa zdal byť úplne bežný, s každodennými starosťami i maličkými radosťami. Spomínam si, ako na veterinárnej klinike počas zdravotného vyšetrenia jedného z budúcich chovných jedincov zazvonil mobilný telefón. Displej poslušne vypísal „Janka Sýkorová“. Sú, žiaľ, situácie, keď aj príjemný rozhovor je nutné odložiť, a v tej chvíli som nemohol tušiť, že osud bude tak krutý, že o niekoľko minút už Jankin hlas nebude môcť počuť nikto z nás – hoci sme sa v tento smutný deň snažili viackrát.
Správa o nehode, pri ktorej Janka tragicky zomrela, sa šírila po Slovensku v neskorých nočných hodinách a pre mnohých znamenala dlhú a bezsennú noc. V myšlienkach sa najbližší vracali k jej prvým krokom v živote, ktoré boli spojené s krokmi sučky nemeckého ovčiaka menom Diana. Neskôr na odporúčanie lekárov Janke rodičia kvôli je slabšiemu srdiečku zadovážili prvého pudla menom Amis ze Špilberské bašty a vtedy iste nikto netušil, že toto plemeno Janku očarí natoľko, že sa mu bude venovať veľmi aktívne a dodajme, že aj na vysokej odbornej úrovni. Amis sa dožil veľmi vysokého veku a počas výstavnej kariéry dosiahol nespočetné množstvo titulov a ocenení. Janka bola aktívna aj ako členka najprv v Slovenskom zväze drobnochovateľov, neskôr v Slovenskom kynologickom zväze a Slovenskom poľovníckom zväze. V roku 1991 sa stala majiteľkou chovateľskej stanice „Vandamme“, neskôr bol tento názov doplnený na „Delavie Vandamme“. Druhý Jankin pudel, prvá chovná sučka, bola Bríseis Ilíria a Janka na nej odchovala tri veľmi úspešné vrhy, z ktorých v chovateľskej stanici zostala úspešná Aluet Vandamme.
Počas Jankinho pôsobenia v Armáde Slovenskej republiky, od roku 1994, kde bola v Pluku čestnej stráže ako kynológ útvaru, majúc na starosti nielen výcvik psov, ale aj strážnu službu, si Janka kúpila v roku 1995 nemeckého ovčiaka menom Ursus Vlady – Sal, ktorého volala Odin. Urobila tak s pôvodným zámerom vycvičiť ho a predať armáde ako služobného psa, čoho však vďaka dobrému srdcu nebola schopná a pri odchode z armády v roku 1998 s ňou odišiel aj Odin. Počas jej činnosti v armáde bol Odin zmluvne prepožičaný armáde SR. Aj tu dosiahla mimoriadne úspechy, keď ako kynológ útvaru získala na Majstrovstvách Slovenska s vojakmi základnej služby druhé miesto.
Janka mala veľmi dobrý vzťah aj ku koňom. Od roku 1986 začala jazdiť na koni voltíž, neskôr sa venovala drezúre. V roku 2000 bola krátku dobu spoluvlastníčkou anglického plnokrvníka s krásnym menom Nádej.
Jankina aktivita bola zameraná aj na strihanie a úpravu psov. Jej prvé pokusy prebehli už v jej dvanástich rokoch. 19.11.1994 na medzinárodnej súťaži v strihaní psov získala 1. miesto v kategórii pudel. V tomto období prevzala strihanie psov po svojej mame.
Po skončení práce u pluku robila brigádnicky prácu sestričky vo veterinárnej ambulancii. V roku 1999 sa plne venovala práci v salóne, strihávala aj dvanásť hodín denne. Nakoľko sa v roku 2000 objavili prvé vážnejšie zdravotné problémy, opúchanie a značná bolestivosť zápästí, podľa všetkého dôsledok autonehody, musela strihanie čiastočne obmedziť. Koncom roku 2001 pri otvorení predajne Chovateľských potrieb v AUPARKU zabezpečovala zvieratká (hlavne vtáky, činčily, králiky) a zaúčala ľudí, pričom využívala kontakty a hlavne skúsenosti z obdobia prevádzkovania vlastného obchodu. V tom čase už psov bežne v salóne takmer nestrihala. Strihala v podstate len svojich pudlov, pudlov na výstavu a pár iných psíkov najlepších priateľov, a tak i napriek veľkým zdravotným problémom strihala psíkov do poslednej chvíle. Salón nezavrela a našla si pomoc v podobe spolupracovníčky. Začiatkom roku 2002 spolupracovala aj s výhradným dovozcom krmív Eukanuba a venovala sa hlavne veterinárnym diétam. Popritom založila v spolupráci s distribútorskou firmou chovateľský klub, ktorý je dodnes známy pod názvom Eukanuba Breeders Club.
S naším magazínom Janka Sýkorová začala spolupracovať intenzívnejšie v auguste 1997. Je ťažké vymenovať všetky publikované články, ku ktorým sa ako naša spolupracovníčka vyjadrovala a pomáhala nám pri ich konečnej úprave. V novembrovom vydaní roku 1997 publikovala v rámci Profilov psích plemien veľmi vydarený článok s názvom PUDEL. V mesiaci jún 1999 to bol ďalší príspevok História a vývoj štandardu pudla a v desiatom vydaní toho istého roku článok Starostlivosť o srsť pudla. V roku 2001 uskutočnila interview s Kamilou Magálovou a príspevok, ktorý bol uverejnený v septembrovom vydaní s názvom „Zvieratko Vám dáva len cit a lásku“, vzbudil veľkú pozornosť čitateľskej verejnosti. Janka sa so svojimi čitateľmi ako autorka rozlúčila, aj keď sme to nikto netušili, reportážou z Kvalifikačných pretekov na Majstrovstvá sveta WUSV a FCI, ktorá bola uverejnená v júnovom vydaní toho roku. Našou poslednou spoluprácou bolo len niekoľko dní pred tragickou nehodou pripravenie stránky pre EUKANUBA Breeders Club.
Desať rokov je v živote človeka dosť dlhá doba. Nebyť tragickej udalosti, za desať rokov pôsobenia Janky Sýkorovej by bol náš svet býval lepším a krajším, rozhodne aspoň ten náš psíčkarský, ktorému Janka zasvätila svoj život.
Janka nezabúdame, myslíme na Teba a pripomenieme si Ťa dvoma Tvojimi príspevkami v publikovaných pred rokmi v našom magazíne, ktoré rozhodne nestratili ani po rokoch na aktuálnosti.
Jozef Šuster
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 9/2012
Pudel nemusí byť len rozmaznanou hračkou!
Pudel je všeobecne známym plemenom, podobne ako, napríklad, nemecký ovčiak či boxer. Ľudia si predstavia maličkého až stredného kučeravého psíka s veľkým temperamentom. V súčasnosti je však možné chovať pudla v osemdesiatich podobách, čo je jeho prvou jedinečnosťou. Toto číslo sa vám iste nezdá správne, no môžete začať počítať.
Štyri veľkosti: toy 26 – 28 cm, trpasličí 28 – 35 cm, stredný 35 – 45 cm, veľký 45 – 60 cm. Štandard uznáva päť farieb – čiernu, bielu, hnedú, aprikot a striebornú. (Pozn. Redakcie: od roku 2011 je uznaná aj červená.) Pudla je možné upravovať do 4 strihov – klasického, moderného, anglického a baby.
Povaha je druhou jedinečnosťou tohto plemena. Pudel totiž nebol vyšľachtený ako pes spoločenský, ale ako pes poľovný. Francúzsko, zem pôvodu, pre pudla používa pomenovanie „caniche“, čo v preklade znamená kačica, teda pes určený na prinášanie ulovenej zveri z vody. Dodnes je pudel výborným aportérom a plavcom. Ďalšie francúzske pomenovanie z 19. storočia – „mouton“, teda ovca, ovčiak – svedčí o ochote k práci a učenlivosti. Práve vďaka učenlivosti, ľahkej ovládateľnosti a fyzickým vlohách bol využívaný ako vynikajúci artista v cirkusoch. Pre všetky tieto vlastnosti sa dnes považuje za vynikajúceho spoločenského psa. Cviky poslušnosti sa naučí veľmi rýchlo, rád prekonáva prekážky a má veľmi rád ľudí. Preto je ako predurčený na záchranársky či slepecký výcvik, ako aj na agility. Ako slepecký pes sa však nevyužíva, lebo jeho srsť potrebuje viac starostlivosti než, napríklad, srsť labradora.
Možno ste sa stretli s agresívnymi, cholerickými jedincami, no vlastnosti tohto druhu nie sú pre toto plemeno typické a u čistokrvných jedincov sa vyskytujú zriedka. Niektoré toy a trpaslíčie pudle sú viac temperamentné, a preto je potrebné vychovávať dôslednejšie. Ľudia majú tendencie jednať s nimi ako s hračkami, čo im neskôr spôsobuje veľa ťažkostí. Pudlov nie je nutné vyslovene cvičiť, ale je potrebné ich vychovávať, aby nám ich temperament neprekážal.
Pudel nie je tvrdohlavý, takže vôbec nie je potrebný „tvrdý“ výcvik.
Nepokúšajte sa o obranársky výcvik (okrem cviku revír), i keď hrou je možné naučiť ho aj hrýzť rukáv.
Majitelia služobných psov často tvrdia, že pudel nie je psom, že je to len načesaná, kučeravá, rozmaznaná a hlúpa hračka. Všetci, ktorí spoznali, napríklad, mojich psov, však svoj názor poopravili. Pudel je pes, ktorý sa cíti dobre tam, kde je jeho majiteľ, má rád spoločnosť a vôbec nie je vhodný do koterca. Je to ideálny spoločník na túry, vydrží s radosťou chodiť niekoľko hodín, no keď nemáte čas, stačí mu aj niekoľko minút.
Je pravda, že starostlivosť o pudliu srsť je dosť náročná, a musí byť hlavne pravidelná. Srsť nepĺzne, je bez podsady a správne udržiavaná by mala byť lesklá a veľmi príjemná na dotyk.
Je to ideálny spoločenský pes pre každého, kto ho bude mať rád.
Jana Sýkorová
Starostlivosť o srsť pudla
Kučeravá, lesklá, pružná a na dotyk príjemná srsť bez podsady je charakteristická pre pudla. Krásna a udržiavaná srsť je chválou každého pudla i jeho majiteľa. Kvalita srsti je samozrejme dedične podmienená, majiteľ ju však starostlivosťou môže ovplyvniť.
Na uliciach, ale i na výstavách sa ešte stále stretávame s pudlami so zle ošetrovanou srsťou. Je to chyba nielen majiteľov, ale i chovateľov, ktorí často ani neoboznámia začínajúcich majiteľov šteniatka ako sa správne starať o jeho srsť. Najčastejšia otázka je, ako a hlavne ako často môžeme pudla kúpať.
Šteniatko môžeme kúpať hneď po odbere od chovateľa. Kúpeme 1 – 2-krát mesačne. Pudlia srsť sa rovnako ako naše vlasy zapráši a pokožka psa svrbí. Často sa stretávame s tým, že mladý pes je prvýkrát kúpaný a samozrejme aj strihaný až v 7 – 8 mesiacoch na odporúčanie nejakého „znalca“, často i veterinára. Pred strihaním musí byť pes vždy okúpaný a ak je okúpaný vo vhodnom šampóne, jeho srsti to len prospeje.
Skôr, ako začneme pudla kúpať, musíme ho veľmi dôkladne rozčesať, aby v plstnatej srsti nezostali zvyšky po šampóne. Je to veľmi dôležité, pretože takéto miesta zostávajú presušené, bez lesku a psa svrbia. Psíka najskôr rozčešeme od kože po prameňoch a proti srsti kefou a potom aj kovovým hrebeňom.
Veľmi dôležitá je dobrá kefa. Nesmie byť príliš tvrdá, musí ľahko prechádzať srsťou, aby nevytrhávala zbytočne veľa srsti. Najlepšie sú kefy ploché s drevenou rúčkou s jemnými, zahnutými a hustými ihličkami, bez guličiek na konci hrotu. Hrebeň nesmie byť príliš hustý! Po rozčesaní dáme pudlíka do vane na nekĺzavú podložku, namočíme vlažnou vodou a nanesieme šampón. Ak psa nekúpeme na výstavu, použijeme šampón s olejom (norkovým, mandľovým, lanolínovým…). U starších psov odporúčam šampón s čajovníkovým olejom.
Pozor na biele pudle, pretože niektoré šampóny farbia!
Na výstavu môžeme použiť i farebný šampón, samozrejme podľa farby srsti pudla. Je potrebné nechať šampón na srsti niekoľko minút pôsobiť (podľa návodu) a potom veľmi dobre srsť opláchnuť vodou. Použijeme kondicionér (balzam) rovnakej značky ako šampón, necháme ho pôsobiť a opäť srsť dobre opláchneme. Kondicionér srsť dlhodobo vyživuje a pôsobí antistaticky.
Pred výstavou (pudla kúpeme 1 deň pred výstavou) kondicionér nepoužívame, aby srsť nebola príliš mäkká a padavá. Srsť vysušíme s dobre fúkajúcim sušičom na vlasy, ale vlažným vzduchom a to tak, že striedavo pramene srsti češeme a sušíme. Najlepšie tento úkon zvládnu dvaja, aby srsť bola naraz sušená a naťahovaná kefou. Sušíme radšej o 10 minút dlhšie, lebo vlhká srsť opäť skučeravie. Správne vysušená srsť je úplne rovná a jednotná na pohľad. Srsť nastriekame olejom (norkovým, čajovníkovým, lanolínovým….) a prečešeme. Olej chráni srsť pred vysušením a splstnatením.
Olej nikdy nepoužívame pred strihaním alebo výstavou.
Už od raného šteňacieho veku navykáme pudlíka na denné česanie, Je veľmi dobré, keď ho v tomto veku naučíme pri česaní ležať. česanie šteniatka trvá niekoľko minút, ale česanie a kúpanie dospelého pudla trvá niekoľko hodín, čo psa samozrejme zbytočne unavuje a stresuje, ak sa nenaučí pri tejto procedúre pokojne ležať.
Najnáročnejšia starostlivosť o srsť je v období medzi 10 – 18 mesiacom veku pudla. V tomto období sa mení „šteňacia“ srsť a srsť sa veľmi plstnatí. Je potrebné v tomto období psa česať aspoň každý druhý deň a pri česaní používať aj antistatické a olejové prípravky.
Dospelého psa je nutné česať podľa potreby a kvality srsti 1 – 2-krát týždenne.
Pri niektorých strihoch (anglický, kontinentálny a baby) je potrebné srsť na hlave „vygumičkovať“, prichytiť niekoľkými gumičkami, aby srsť mohla narásť do potrebnej dĺžky. Keďže sa srsť na hlave takmer nestrihá, je nutné používať viac oleja, aby sa konce srsti nelámali.
Ak na výstave použijeme lak, nikdy nečešeme srsť „nasucho“, ale opäť použijeme olej a takto zo srsti lak vyčešeme – prípadne psa okúpeme. Srsť by sa zbytočne polámala a vytrhala.
Rovnako dôležité na kvalitu srsti ako česanie a kúpanie je aj pravidelné strihanie. Psíka striháme každé 4 – 8 týždňov. Túto časť starostlivosti je však dobré prenechať odborníkom.
Jana Sýkorová