(KR 10/2012)
Slovenskí reprezentanti potvrdili, že patria k svetovej špičke!
Majstrovstvá sveta FCI 20. – 23. 9. 2012 – Zalaegerszeg
Každý, kto sa zaujíma o športovú kynológiu dlhšie a zaloví hlbšie v pamäti, iste si spomenie na to, ako sa k nám pred dvoma či troma desaťročiami chodili naši južní susedia „učiť, ako sa cvičia psy“… Azda len jeden z nich vtedy vyčnieval a svietil na medzinárodnom nebi. Áno, iste viacerí tušíte, že myslím na jedinečnú osobnosť občianskym menom Benke András, ktorého mnohí poznajú možno ešte viac pod prezývkou „Gyapi“. Ak by sme hľadali prirovnanie v inom športovom odvetví, môžeme si skúsiť predstaviť, že maďarský hokejista by bol hviezdou v kanadsko-americkej NHL. Najprv špičkový figurant a pretekár, neskôr rozhodca i obetavý funkcionár. Tak ako roky plynuli, Andás Benke síce upevňoval svoju pozíciu lídra maďarskej športovej kynológie, avšak prichádzali ďalšie a ďalšie osobnosti. Vyrástol tu iste aj vďaka veľmi pozitívnemu príkladu celý rad kvalitných rozhodcov a špičkových figurantov. Reprezentácia Maďarska získavala postupne lepšie umiestnenia na svetových šampionátoch a u našich južných susedov pribúdali vďaka obetavým a stále skúsenejším usporiadateľom kvalitné preteky nielen v známej Orosháze, ale aj na ďalších miestach. Postupne sa tu uskutočnili majstrovstvá sveta plemien nemecký ovčiak, doberman a boxer, a tak, keď FCI pridelilo svetový šampionát 2012 do Maďarska, bol tento počin rozhodne ocenením nielen snaženia, ale aj úspechov, ktoré maďarská športová kynológia absolvovala.
Neľahký bol začiatok organizačných prác pri príprave svetového šampionátu. Spor medzi MEOE a Maďarskou republikou zašiel tak ďaleko, že bolo dlho na pochybách či sa tohtoročné majstrovstvá sveta vôbec uskutočnia. Vďaka úspešným jednaniam medzi zástupcami vlády a prezídiom MEOE je v tejto chvíli aspoň načas, my však verme, že definitívne, spor vyriešený a do kynológie nebudú zasahovať iné než odborné kritériá.
Každý, kto sa tohtoročného svetového šampionátu FCI zúčastnil, mi dá iste za pravdu, že po stránke organizačnej boli pripravené na vysokej profesionálnej úrovni. Áno, mohli by sme hľadať chybičky, ale opäť sa potvrdilo, že usporiadanie kynologických podujatí je v strednej Európe jedným z najkvalitnejších. Keď sme pri organizátoroch, rozhodne sa nedá nespomenúť meno Dr. Zoltána Sina. Kým už spomenutý András Benke vyniká charizmou a je precíznym a uznávaným rozhodcom, Dr. Zoltán Sin je hnacím motorom športovej kynológie Maďarska. Tak tomu bolo aj na šampionáte v Zalaegerszegu. Počas podujatia ho vidieť veľmi nebolo, zato však jeho „podpis“ bol na každom jednom mieste, na každej činnosti.
Tieto majstrovstvá sveta mali primát v tom, že tu mohli štartovať aj úradujúci majstri sveta jednotlivých plemien, ktorí sa tým pádom nemuseli kvalifikovať cez národné reprezentácie, ale dostali tzv. „zelenú kartu“ prostredníctvom svetových či medzinárodných združení, zastrešujúcich jednotlivé plemená. Okrem tradične početne zastúpených belgických ovčiakov malinoisov a nemeckých ovčiakov sme mohli vidieť predstaviteľov plemien veľký bradáč, doberman, boxer a rottweiler. Viac plemien rozhodne prinesie so sebou aj väčší záujem verejnosti, a hoci konkurovať malinoisom môžu azda len nemecké ovčiaky, predsa aj výkony ďalších plemien sú dôkazom toho, že aj tie sa dajú vycvičiť na vysokú úroveň.
Účasť slovenských divákov bola dosť vysoká, i keď je treba povedať, že relatívne blízka poloha mohla prilákať z našej krajiny ešte viac priaznivcov športovej kynológie. Mohli byť svedkami toho, ako veľmi kladne je hodnotené pretekármi, aj divákmi posudzovanie Mgr. Igora Lengvarského. Ukázal nielen vysokú profesionalitu, ale aj korektnosť a zmysel pre fair-play. Či už keď si pes na obrane zmýlil smer a rútil sa priamo na nášho arbitra, alebo pri posudzovaní všetkých pretekárov, tých našich nevynímajúc. V jeho prípade si nikto nemohol ani chvíľu namýšľať, že neposudzuje všetkých jedným metrom, že niekomu z našich, alebo z početného množstva známych „nadŕža“. Možno si ani neuvedomujeme, aký klenot má slovenská športová kynológia v osobe Igora Lengvarského. Samozrejme, takýchto klenotov má Slovensko viac. Ani nie tak dávno sme obdivovali výkony figuranta Jaroslava Vnenčáka, ktorý sa postavil na „pľac“, aby dokázal, že i tu bude budiť rešpekt a uznanie. Aj v Zalaegerszegu potvrdil so psom Witz Eqidius, že patrí medzi absolútnu svetovú špičku. Na stope získal 97 bodov, čo bol maximálny počet, aký rozhodca Ruedi Krauer udelil. Veľmi diskutované výkony rozhodcu na poslušnosti nezostali bez povšimnutia ani pri bodovom ohodnotení Jara Vnenčáka a Witza Eqidius. 90 bodov je síce krásnych, no diváci na tribúne ich tipovali 93 až 95. Verdikt však bol vynesený. Veľmi silnou disciplínou Witza je obrana. Jeho chovateľ Ján Sudimák veľmi dobre vie, že ochota pracovať musí byť podporená aj silnou nervovou sústavou. Výkon doslova zdvíhal ľudí zo sedadiel a dvojica získala veľký aplauz. Tento však patril vo veľkej miere aj chovateľovi Jánovi Sudimákovi, ktorý nenápadne sedel na tribúne a s napätím sledoval výkon svojho odchovu. I keď možno niekto očakával, že slovenský rozhodca Igor Lengvarský „nadelí“ za tento výkon krajanovi rovnú stovku, alebo „aspoň“ 99 bodov, nestalo sa. Korektne, spravodlivo a s čistým svedomím bolo počuť za veľkého aplauzu verdikt 97 bodov! V končenom súčte to znamenalo skvelé 6. Miesto a toto umiestnenie potvrdzuje skutočnosť, že naša dvojica patrí medzi absolútnu svetovú špičku.
Rovnako kvalitný výkon Jaroslava Chylka so psom Picco Va-Pe bol skvelo hodnotený na stope, aj obrane (97 a 96 bodov), pričom opäť poslušnosť obodovaná na 88 bodov dáva dôvod k diskusii. Celkovo 11. miesto je však veľkým úspechom a výrazne dopomohlo slovenskej reprezentácii celkovo k 4. miestu v družstvách. Ďalším členom nášho reprezentačného tím bol ostrieľaný a skúsený Viliam Koberčík s malinoisom Pard de Alphaville Bohemia. Rovnako ako u nášho predchádzajúceho pretekára – veľmi dobre ohodnotená stopa a obrana (95 a 94 bodov) a poslušnosť na 86 bodov, čo znamenalo po sčítaní 28. miesto. Veľmi podobne bola hodnotená aj Adriana Nagyová so psom Zero Betkin dvor – 96 bodov stopa, 94 obrana a poslušnosť 85 bodov a pri rovnakom súčte bodov ako u Viliama Koberčíka, o umiestnení o jedno miesto nižšie rozhodla horšia obrana.
Našou najmladšou reprezentantkou bola Eva Panáková s Audi Betkin dvor. Mala všetky tri disciplíny vyrovnané (88 + 88 + 84) a skončiť v polovici v konkurencii 131 pretekárov rozhodne nie je možné považovať za neúspech.
Ako veľmi pozitívnu môžeme hodnotiť skutočnosť, že ani jeden z našich pretekárov nebol diskvalifikovaný a ani nedostal na žiadnej disciplíne 0 bodov. To potvrdzuje, že naši zverenci boli nielen veľmi dobre pripravení, ale podali aj disciplinovaný výkon. Aj preto im z 31 zúčastnených krajín právom patrí 4. miesto za víťazným Nemeckom, druhým Maďarskom, ktoré využilo výhodu domáceho prostredia, a tretím Rakúskom.
Majstrom sveta sa stal Belgičan Mario Verslijpe s malinoisom Hasco van de Duvetorre, vicemajstrom je nemecký reprezentant Karl Heinz Knies taktiež s malinoisom Dusty vom Hornbachtal a bronz si vybojoval Rakúšan Jürgen Schwendinger s malinoisom Yackson de Villalazan. Najlepšie umiestneným jedincom iného plemena bol maďarský reprezentant Suszster Ferenc s nemeckým ovčiakom Sentinel Pike.
Pri pohľade na výsledkovú listinu sa všetkým priaznivcom slovenskej kynológie vynorila v mysliach otázka. Potvrdia naši reprezentanti skvelú formu na majstrovstvách sveta nemeckých ovčiakov v Rakúsku? To je však námet na ďalší článok, ktorý, verme, naplní všetkých našich kynológov optimizmom, že aj z malého Slovenska môžu vzísť veľké výsledky.
Jozef Šuster
Foto: Zuzana Mecnerová a Robert Fagoš
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 10/2012