Petrom Bílym
(KR 9/2015)
Si nový predseda klubu KCH SHS (Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov) aké sú prvé dojmy?
Myslím, že ma spolu s výborom čaká veľa práce. Dlhodobo je situácia okolo slovenského hrubosrstého stavača napätá, čo neprospievalo a ani neprospieva plemenu o ktoré tu predsa ide najviac. Pôvodne som nemal ambíciu postaviť sa do čela tak dôležitého klubu ako je klub chovateľov nášho národného plemena. Chcel som sa naplno venovať chovu a výcviku, ale po istých skúsenostiach a situáciách som sa rozhodol, že je to možnosť ako plemenu pomôcť. Veľa ľudí si myslí, zvlášť v kynológii to tak funguje, že ide o ambície jednotlivca alebo o politiku. Ja to v tomto prípade vnímam skôr ako prácu navyše a zodpovednosť. Ide predsa o dobrovoľnícku činnosť, neplatenú, kde by mali rozhodovať entuziazmus, nadšenie pre naše národné plemeno a chuť meniť veci k lepšiemu, o to tu ide.
Klub je cca 10 rokov roztrieštený. Treba s tým niečo robiť. Tvoja predstava?
Veď to, že je roztrieštený, preto ani nefungoval ako by mal. Dôležitejšie boli hádky a osobné záujmy ako plemeno. Každý si hovoril svoje a dať to oficiálne do poriadku bol dlhodobý problém. Teraz je to už za nami a musia to všetci pochopiť, to je najdôležitejšie. Potrebujeme sa zamerať na rozšírenie chovu, propagáciu plemena hlavne na Slovensku, potrebujeme väčšiu genetickú základňu, nových chovateľov a na toto všetko potrebujeme spolupracovať. Ja i nový výbor sa budeme usilovať o spoluprácu s každým, kto prejaví skutočný záujem. Treba povedať, že i vďaka spomínanej roztrieštenosti a odlišnosti názorov sa prejavil väčší záujem o plemeno, narodilo sa viacej šteniat. Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré, verím že je to aj v tomto prípade. Obe strany urobili kus práce aj chýb, ale to je normálne a patrí to k tomuto hobby. Ja dúfam, že sa pripoja všetci, ktorým na “Slovákovi” (slovenskom hrubosrstom stavačovi) záleží a spoločnými silami zveľadíme SHS.
V dnešnej dobe nie sú v chove čistokrvní jedinci. Tvoj postoj?
Na jednej strane je smutné, že plemeno je z hľadiska chovu a genetiky v takom stave. Na Slovensku sa plemeno za posledných 30 rokov svojej existencie nestalo známym, ľudia ho nepoznajú, väčšina ľudí nevie, že existuje slovenský hrubosrstý stavač. V oblasti poľovníckej kynológie je to podobné, známi a šikovní kynológovia sa plemenu venovali málo, nepredvádzali ho, nechovali ho a nerobili mu reklamu. Za tie roky vznikla znalých ľudí všeobecná mienka, že je to proste málo známe plemeno a že nových šteniat nebude pribúdať veľa. Nastala situácia, kedy bolo málo jedincov a musela sa obnoviť genetická základňa a začali sa vytvárať nové krvné línie. Tie sa začali vytvárať pred desiatimi rokmi. Takáto vec je vždy náročná, pretože výsledky vidíte pomaly, musíte mať dostatok ľudí, ktorí majú chuť pomáhať a odchovávať šteňatá, musí sa to robiť s obrovskou opatrnosťou, dbať na výber správnych jedincov, na ktorých treba ďalej chovať. Je to celé zložitý a náročný proces, ktorý musí byť hlavne kontrolovaný a usmerňovaný. Ľudia, ktorí s tým pred desiatimi rokmi začali to mysleli dobre a určite to nemali ľahké, stálo to veľa energie a času, ale myslím si, že usmernenie a kontrola mali byť dôslednejšie. Na druhej strane je desať rokov z pohľadu chovu málo času a pred každým chovateľom, ktorý to so “Slovákom” (slovenský hrubosrstý stavač) myslí seriózne, je ešte veľa práce. Teraz máme možnosť vylepšiť veľa vecí v chove, poučiť sa z chýb z minulosti a urobiť zo “Slováka” (slovenský hrubosrstý stavač) nádherné a známe plemeno. Urobiť ho známym hlavne na Slovensku, ukázať Slovákom, že popri peknej maďarskej vyžle a ľúbivému weimarskému stavačovi existuje i slovenské národné plemeno. Plemeno, ktoré má skvelú povahu, pracovné vlastnosti, špecifický, pekný a jednotný vzhľad. Plemeno ktoré by mal, keď nie vlastniť, tak aspoň poznať každý Slovák.
Čo Ťa priviedlo k chovu slovenského hrubosrstého stavača?
V minulosti som mal iné stavače, ako malý chlapec írskeho setra a neskôr maďarskú vyžlu. Chodil som s nimi na rôzne akcie, kde som stretával ľudí, ktorí sa venovali stavačom dlhé roky a postupne i vďaka nim som stavačom úplne podľahol. Potom som zistil, že existuje nejaké národné plemeno, že je to stavač a bol som zvedavý aký je to pes. Neskôr som od teba dostal šteňa slovenského hrubosrstého stavača. Vedel som ako málo je plemeno známe a rozhodol som sa, že energiu treba nasmerovať na “Slovákov”. Aj vďaka vám, starším a skúsenejším kynológom a chovateľom som sa začal venovať chovu, vaša podpora skúsenosti spolu s radami mi výrazne pomohli a pomáhajú, za to naozaj ďakujem.
Patríš medzi mladých chovateľov, čo máš na dvore?
Momentálne sa tešíme novým šteniatkam, doma máme tohtoročné tri vrhy po našich psoch. Aida a Aspen (acta non verba) F1 sú milé sučky dobrej povahy a majú pekné potomstvo, uvidíme čo z neho vyrastie. Armani (acta non verba) F1 pochádza zo spojenia s Korthalsovym grifónom Rum acaciulis, ktorý je niekoľko násobným majstrom sveta, medzinárodným šampiónom práce aj krásy. Armani je veľmi vydarený psík dobrej povahy, minulý rok absolvoval jesenné skúšky, skúšky vlôh a farbiarske skúšky. Ten istý rok sa zúčastnil na medzinárodnom triale v Zadare, kde obstál v konkurencii 150 stavačov z celého sveta. Tento rok bodoval aj na národných a medzinárodných pretekoch na Slovensku. Pegy Kajcul, úžasná sučka, tak isto generácia F1, je krásna sučka s mnohými výstavnými oceneniami a prvenstvami. Tento rok najkrajšia suka na svetovej výstave národných plemien a aj keď ju nemám od šteňaťa, dnes je už členka rodiny.
Ladislav Balogh
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 9/2015