Hrdina z prvej línie - Kynologická revue

(KR 2/2012)

Najznámejšie psy 20. storočia – ich životné príbehy

Bojovali o územie nikoho, uhýbali sa pred nepriateľskou streľbou, len aby prežili a zachránili životy ostatných.

Prvá svetová vojna. Globálny konflikt, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, no zasiahol životy mnohých. Píše sa rok 1917 a v Európe sa zrodil prvý psí hrdina. V priebehu leta sa americký pitbull Stubby stal maskotom 102. pešieho pluku, zaradeného do 26. pešej divízie „Yankee“. V tom čase vojaci práve dokončovali výcvik v Yale Bowl blízko Hartfortu. Stubby mal pozitívny vplyv na morálku mužstva a zostával v tábore aj napriek zákazu pobytu zvierat.

Robert Conroy, majiteľ Stubbyho, ho prepašoval na palubu lode Newport News vo Virginii. Túžil ho zobrať so sebou, a ani Stubby by svojho pána nikdy neopustil, hoci naokolo zúrila vojna. Po niekoľkých dňoch bezstarostnej plavby sa v januári 1918 vylodili vo francúzskom St. Nazaire. Spoločne sa so 102. plukom začiatkom februára zapojili do bojov severozápadne od Soissons, pri Chemin des Dames. Stubby spravádzal svoju divíziu na každom kroku, bol jej oficiálnym maskotom.

Je noc, vojaci sa snažia spať a zabudnúť na hrôzy dňa. Netušia, že nepriateľ chystá plynový útok. Stubby však stráži svoje mužstvo dôsledne. Keď zacíti nepríjemný zápach, uteká k spiacemu seržantovi, zobudí ho a hlasným štekotom všetkých varuje pred nebezpečenstvom. Vojaci sú ihneď na nohách a rýchlo si nasadzujú protiplynové masky.

Vo vojne je každý deň plný nástrah. Pri dobývaní územia a úsilí zajať nepriateľov sa všetci, z jednej i druhej strany barikády, snažia hlavne prežiť a vrátiť sa v zdraví domov.

Jedného dňa Stubby opäť hliadkuje. K zákopu sa potichu približuje nemecký vojak. Má zmapovať rozmiestnenie amerických línií. Špión však šeptom prehovorí, Stubby nastraží uši a rozšteká sa. Vojak sa dá na útek, no rýchle nohy malého psieho vojaka ho dostihnú. Vrhá sa na neho a zarýva do nemeckého agenta svoje tesáky. Bojuje s ním, až kým nedobehnú americkí vojaci. Za dolapenie nepriateľského špióna si Stubby vyslúžil povýšenie a získal hodnosť seržanta. Stal sa tak prvým významným psom amerických ozbrojených síl.

Stubby a jeho životný príbeh

Stubby sa narodil v marci 1916. Robert Conroy ho našiel na ulici, osvojil si ho. Pomenoval ho tak, pretože mal krátky chvostík a bol malého vzrastu. Nemal špeciálny vojenský výcvik, predstavoval skôr maskota svojho mužstva. Zúčastnil sa mnohých bitiek, no jedna sa mu stala takmer osudnou. Malý pes sprevádzal vojakov do sektoru Toul. Omylom sa však zatúlal na územie nikoho, o ktoré sa bojovalo. Dostal sa do centra boja, kde ho pri granátovom útoku zasiahlo množstvo šrapnelov. Utrpel vážnejšie zranenia hrude a nôh. Vojaci ho nenechali napospas osudu. Okamžite ho previezli do poľnej nemocnice, kde ho operovali. Z operácie sa zotavoval v nemocnici Červeného kríža. Akonáhle mu bolo lepšie a dokázal sa sám postaviť na nohy, začal obchádzať ostatných ranených, ktorí sa jeho prítomnosti tešili. Už nebol len „vojak – seržant, a maskot“, ale i canisterapeut a liečiteľ utrápených duší.

Ihneď po zotavení sa vrátil naspäť na front. Spolu so svojím 102. plukom sa zúčastnil bitiek pri Chateau-Thierry, na rieke Marna, pri Saint-Mihiel a pri Ardénach.

Jeho popularita rástla každým dňom. Francúzke ženy ušili Stubbymu prikrývku, kam mu neskôr rôzni ľudia pripichovali medaily a odznaky. Začal svoje turné po celej krajine, zúčastnil sa prehliadok a navštívil množstvo miest.

Stihol sa stretnúť s tromi americkými prezidentmi, no nakoniec staroba dobehne aj psích vojnových hrdinov. Stubby zomrel v náručí svojho milovaného Conroya 26. marca 1926 a napriek tomu, že prežil hrôzy vojny, dožil sa krásnych desiatich rokov.

Zaujímavosti zo Stubbyho života

Jeho psí nos dokázal vyhľadať i ranených medzi zákopmi, čo mu umožnilo odtiahnuť ich do bezpečia a zachrániť tak mnoho životov.
Stubby strávil za oceánom 19 mesiacov a zúčastnil sa 17 významných európskych bitiek.
V roku 1920 Východný psí klub udelil Stubbymu striebornú medailu s vyrytým venovaním „Psiemu hrdinovi Stubbymu“.
O rok neskôr generál John Joseph Pershing ocenil Subbyho medailou, udeľovanou Humane Society.
Stubby sa so svojím majiteľom Conroyom vo Francúzsku stretol s prezidentom Woodrowom Wilsonom, v roku 1921 s prezidentom Hardingom a o štyri roky ich v Bielom dome privítal prezident Coolidge.
Stubby sa stal doživotným členom Amerického Červeného kríža, YMCA a Americkej légie.
Po smrti prejavila o Stubbyho telo záujem kurátorka Múzea Červeného kríža, Urene Givenwilsonová-Kilnerová. Jeho telo vypreparovali a vystavili v sklenenej vitríne. Nesmeli chýbať ani jeho vyznamenania.
Ubiehajúci čas si vyberá svoju daň a nevyhol sa ani Stubbymu. Vzduch a voda narušili jeho telo i srsť a postupne sa v múzeu začal rozpadávať.
Sochu Psa hrdinu Veľkej vojny premiestnili do Smithsonanovho múzea americkej histórie. Pes, ktorý bol symbolom nespochybniteľnej oddanosti, momentálne sídli v miestnosti č. 4501 medzi ďalšími krabicami. Nájdete ho len podľa popisu: „Pes Stubby. Pozor, krehké!“
Stubbymu sa však napokon dostalo pocty, keď 11. novembra 2006 v rámci výročia Dňa prímeria odhalili jeho monument v Kansas City.
Na počesť všetkých psov, ktorí sa zúčastnili prvej svetovej vojny, v štáte New York na psom cintoríne v Hartsdale v roku 1922 umiestnili pomník s venovaním: „Vojenským psom za služby, ktoré poskytli počas svetovej vojny v rokoch 1914 až 1918.“