– spisovateľ, novinár, chovateľ
(KR 2/2012)
„Zábavné, atraktívne, úžasne ľudské psy! Kólie zo Sunnybank mám v každej sfére svojho srdca, mozgu a duše! To oni ma naučili viac než všetci tí majstri, pod ktorých vedením som študoval, to oni ma naučili skutočnej vernosti, trpezlivosti, zdvorilosti, o božom odpustení, o pevnom duševnom zdraví, o zábave a dali mi stovky ďalších užitočných lekcií!“
Albert Payson Terhune
Albert Payson Terhune sa narodil v roku 1872 v New Yersey, USA, v rodine presbyteriánskeho kňaza a novinárky. V roku 1902 sa stal majiteľom svojej prvej kólie menom Lad, ktorá výrazne ovplyvnila Terhunov osobný i profesionálny život. Lad si získal celé jeho srdce, obdivoval ho pre jeho ušľachtilý vzhľad, no najmä charakter. Podľa Terhuna to bol pes – „osobnosť“, ktorý mal veľké srdce a nepoznal význam slov strach, podlosť, či zrada. Lad sprevádzal svojho majiteľa krásnych 16 rokov. Cez lásku a obdiv k tomuto psovi začal Terhune do rôznych časopisov postupne písať krátke poviedky zo života so psom. V roku 1919 vydal prvý z románov o kólii Lad. Ten sa stal doslova z večera do rána bestellerom, kniha sa dočkala viac ako osemdesiatich reedícií. Podľa tohto románu bol v roku 1962, teda 20 rokov po smrti autora, v Spojených štátoch natočený celovečerný film.
Terhune bol autorom veľkého počtu literárnych diel. Vo väčšine z nich boli medzi hlavnými protagonistami vo väčšej či menšej miere psy. Veľkú popularitu a obdiv si spisovateľ získal kvôli neskrývaným emóciám, úprimnej láske a porozumeniu psom. Oceňoval u nich hlavne lojalitu, statočnosť, lásku, inteligenciu a pevný charakter. U svojich čitateľov vyvolával iskru lásky voči psom, hlavne kóliám. Prostredníctvom príbehov ukazoval rodičom a ich potomkom prirodzene úzky vzťah medzi dieťaťom a kóliou.
Albert Payson Terhune žil so svojou rodinou a kóliami na rodinnom panstve Sunnybank, nachádzajúcom sa na východnom brehu jazera Pompton, v severnej časti New Yersey. Bol to rozľahlý kus zeme, pôvodne patriaci spisovateľovým rodičom. V roku 1969 bol kvôli tlaku developerov dom Terhunovcov zbúraný a časť ich pozemku bola využitá na stavebné účely. Avšak na popud spisovateľových stúpencov zostalo bezmála 10 hektárov parku z pôvodného panstva zachránených. Okrem iného aj časť, kde sa nachádza slávny psí cintorín, na ktorom sú pochované Terhunove kólie. Dnes je táto časť majetku v správe parkov Township. Väčšina príbehov a románov sa totiž dejovo viazala práve k Sunnybanku. Tento kus zeme, rovnako ako svoje kólie, Terhune nesmierne miloval a cez svoje diela preslávil. Na brehu jazera Pompton v Sunnybanku je spisovateľ i pochovaný.
Aj o 70 rokov po jeho smrti Sunnybank každoročne priťahuje tisíce návštevníkov. Chovatelia a majitelia kólií v deň výročia narodenín prvej Terhunovej kólie Lad pravidelne vzdávajú v Sunnybanku hold nezabudnuteľnému psovi i jeho legendárnemu majiteľovi. Ide o veľmi obľúbenú akciu, ktorá má však aj iný, hlbší význam. Prostredníctvom nej sa organizátori (The Collie Health Foundation) snažia získavať peniaze na podporu výskumu zdravia v chove kólií.
Chovateľská stanica Alberta Terhuna niesla meno Sunnybank podľa názvu jeho rodinného sídla. Prvý registrovaný vrh sa narodil v roku 1919, celkovo sám spisovateľ v priebehu 23 rokov odchoval približne 50 vrhov dlhosrstých kólií. Posledný ním odchovaný vrh sa narodil v roku 1940, teda 2 roky pred Terhunovou smrťou. V Sunnybanku počas týchto rokov prišli na svet kólie zlatej, trikolórnej i blue-merle farby.
Hoci sa spisovateľ venoval chovu, aj výstavám a odchoval niekoľkých šampiónov, určite netušil, do akej miery ovplyvní chov kólií v USA. Dnes do rodokmeňa takmer každej pôvodnej americkej kólie zasahuje práve línia Sunnybank. Terhune zvykne byť opisovaný ako spisovateľ, ktorý priniesol svetu svojimi príbehmi veľa radosti, ako chovateľ milujúci svoje psy každým kúskom svojho tela a ako človek síce s mnohými ľudskými chybami, no po celý život vštepujúci čitateľom nezištnú lásku k okolitému svetu, ľuďom i psom. Zrejme práve kvôli úprimnosti vyžarujúcej z jeho diela, chovu a života je Terhune vo svojej domovine dodnes až s bázňou váženým a obdivovaným spisovateľom, chovateľom, no najmä človekom.
MVDr. Stanislava Zubrická
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 2/2012