(KR 6/2012)
Je ťažké opisovať psa z vlastnej chovateľskej stanice. Keď ma však redakcia Kynologickej revue oslovila, aby som v tejto rubrike predstavil Draga Eqidius ako jedinečného jedinca slovenského chovu, pretože si to zaslúži, nakonec som súhlasil.
Dcéra Draga – Geischa Eqidius, sa stala víťazkou majstrovstiev sveta WUSV Universal sieger v kategórii, ale aj v komplexnom hodnotení jedincov. Zúčastnila sa majstrovstiev sveta FCI v nemeckom Rheine a na majstrovstvách sveta nemeckých ovčiakov WUSV v ukrajinskom Kyjeve získala 8. miesto. Syn Draga – Faro Demin dvor, získal 3. miesto v konečnom hodnotení na majstrovstvách sveta WUSV Universal sieger. Jeho účinkovanie v ďalšom súťažení skončilo len kvôli nešťastnému zraneniu na majstrovstvách sveta všetkých plemien FCI. Môžeme povedať, že títo komplexne hodnotení jedinci z Dragovej krvi určite prispeli k skutočnosti, že je dnes plemenníkom, o ktorom sa hovorí.
Drago dostal meno podľa výborného naturálneho psa, Draga z Humňan, ktorého som spoznal počas svojho pobytu na základnej vojenskej službe pohraničnej stráže. Predpoklady Draga Eqiudius v šteňacom veku oslovili skvelého výcvikára a môjho výborného priateľa, Petra Lengvarského, ktorý sa stal jeho majiteľom. Z Draga vyrástol zdatný, dominantný pes, ktorý sa už vo veku štrnástich mesiacov prezentoval ako skúšobný pes na kvalifikačných pretekoch vo Vranove podľa IPO3. Predviedol tu obranu s výbornou razanciou a plnými zákusmi, ukončenú tvrdým kontrolným výkonom, patrične tvrdo prevereným zo strany figuranta. Hoci Drago v kvalifikáciách „body neurobil“ – čo logicky vyplýva z jeho dominancie, o to lepšie sa prezentovali jeho potomkovia.
Otca Draga, Nasha v. Lisdorferland, som si vyhliadol na majstrovstvách Nemecka v Meppene, kde ma oslovil svojou presvedčivou, razantnou obranou a robustnou stavbou tela. Pri sledovaní nástupu som vypozoroval, že okrem slušnej kostry ma nádhernú výraznú hlavu s výrazným stopom. V tej chvíli som vedel, že Nasha určite použijem v chove. Na konci kariéry som ho mal možnosť spoznať bližšie, nakoľko strávil tri mesiace u mňa doma. Hoci mi po náročnej liečbe a silných liekoch žiadnu suku nenakryl, spoznal som lepšie jeho povahové vlastnosti. Môžem s čistým svedomím napísať, že to bol šľachtic medzi psami, hrdý, nie však agresívny. Svojou obrovitánskou stavbou pôsobil skôr pomalšie, ale len dovtedy, kým nezbadal aport. Ten ho v sekunde zmenil na úžasne pohyblivé a pružné zviera. V obrane mal okamžitý vzruch, pevný a plný záhryz s okamžitým bojom. V každej situácii a prostredí bol suverénny, psov si nevšímal, no ak ho niekto otravoval, ozvalo sa zavrčanie, pripomínajúce skôr zúrivého leva než psa. Ozajstný pes s vyrovnanou povahou.
Otca Nasha, Alyho v. Berkenkelberg, som osobne nevidel, no podľa vyjadrenia pána G. Welscha, majiteľa chovateľskej stanice von Lisdorferland, bol tiež veľký a robustný, s výbornou povahou. Cez svojho otca bol pokračovateľom línie Heina v. Richterbach.
Mal som však možnosť vidieť jeho matku – Zenu v. Lisdorferland. Ak by sa ma niekto pýtal, ktorá pracovná suka ma najviac zaujala, pravdepodobne by som označil práve ju. Nádherná ušľachtilá hlava, výrazný kohútik, kompaktná stavba tela a aj v rokoch ľahký, pružný pohyb. Práve v kvalitnej Nashovej matke osobne vidím kvalitu potomstva, ktorým sa prezentoval. Škoda, že Zena bola v chove málo využívaná.
Otec Zeny v. Lisdorferland bol jedným z najznámejších plemenníkov Nemecka. Aly v. Vordersteinwald – výborný pes v exteriéri a v povahe, účastník majstrovstiev Nemecka vo výkone. Hlavnými devízami jeho pôsobenia v chove je aj množstvo kvalitných dcér. Aj keď dal viacerých synov, ktorí pôsobili v chove, žiadny z nich sa nepresadil kvalitným potomstvom tak ako ich otec Aly.
V roku 2007 boli na majstrovstvách sveta nemeckých ovčiakov WUSV v Bratislave umiestnení na prvých troch miestach Alyho vnukovia. Veľmi veľkým prínosom v chove bol Alyho odchov, vynikajúci výborným zdravím a dlhovekosťou. V štatistikách nemeckého programu „Genetics“ si môžeme zistiť, že zo 461 vyhodnotených jedincov, ktoré vzišli zo 176 súk, dal 91,98 % negatívnych jedincov a 6,01 % s prvým stupňom, čím sa zaradil medzi popredných plemenníkov v týchto kritériách.
Práve tieto skutočnosti ma viedli k použitiu blízkej príbuzenskej plemenitby 3-2, z ktorej vzišiel Drago Eqidius. Hoci sa vo vrhu vyskytli i menej kvalitní jedinci, Drago a jeho sestry Dakota a Dalila úspešne pôsobia v chove.
Matka Draga – Nike Eqidius, je suka, ktorú by som prial každému chovateľovi nemeckých ovčiakov. Môj priateľ ju nazval „baronesou“. Bola výborná na výstave, účastníčka mnohých kvalifikačných pretekov, majstrovstva Slovenska a dvakrát bola náhradníčkou na majstrovstvách sveta. Porodila a vychovala 67 šteniat, z toho uchovnených bolo 15 psov a 11 súk. Z jej potomstva sa na Slovensku okrem Draga najviac presadili Saturn, Said, Chris, Norman, Hanibal a v Nemecku Quintus. Zo súk Harmi, Nancy, Sláva a Cate. V čase, keď píšem tento článok, má 13 rokov a 8 mesiacov a na každé narodeniny jej dám vyštekať rukáv a jeden zákus. Aj napriek malému úrazu sa teší dobrému zdraviu. Sama je „workoholička“ a chuť k práci prenáša aj na svoje potomstvo. Jej pozitívami v chove sú najmä dobré silné kostry a relatívne zdravé potomstvo. Výnimku tvoril len vrh so Sero v. Haus Antwerpa, kde sa vyskytli ťažšie dysplázie, aj kryptorchid. S ostatnými psami dala väčšinou negatívne potomstvo. Hoci sama nemala úplne plný zákus, jej potomstvo ním vynikalo – čo sa však docielilo aj vhodne zvolenými partnermi. Negatívnou črtou Nikinho potomstva bola až prílišná hektickosť a jedinci po nej neboli vhodní na „farmársky chov“.
Jej otca – Alyho v. Vordersteinwald, som opísal. Matka Nike – Arne Egidius, bola ozajstnou pracovnou sukou s úžasnou chuťou do práce a odolnosťou. Jej nedostatky spočívali vo svetlej farbe, hoci mala, paradoxne, tmavú masku a veľmi tmavé oči. V exteriéri bola len dobrá. Okrem Arne pôsobili v Slovenskom chove pes Aldo Egidius a sestra Adina Egidius, ktorá v chovateľskej stanici zo Žiaru dala niekoľko veľmi kvalitných jedincov.
Na záver chcem poukázať na chovateľské využitie Draga Eqiudius. Pozitívom v exteriéri sú ušľachtilé hlavy a kompaktné kostry. Po stránke pracovnej je to chuť do práce, dostatočná odolnosť pri výcviku a relatívne dobré zdravie. Negatívom je užší a menej korektný postoj predných končatín. Otec Draga, Nash, mal jedno ucho mierne voľnejšie a z otcovej i matkinej strany majú dvaja dominantní psi (Aly v. Vordersteinwald a Bob z Kostolianskej cesty) predispozíciu k dlhej srsti. Ak sa spomínané vlastnosti vyskytujú aj u suky, je treba spájanie takýchto línií dobre zvážiť.
Ján Sudimák
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2012