(KR 5/2012)
Keby mohol pán Dobermann vstať z hrobu, určite by „svojich psov“ dnes nespoznal. Nielen po stránke exteriéru, ale i charakteru. Plemeno doberman je demonštratívnym príkladom známeho Platónovho výroku „panta rhei“ – všetko plynie. Skúste si predstaviť dnešného exekútora, ako k vám príde vymáhať nezaplatenú pokutu z MHD a ohrozuje vás pritom svorkou rozbesnených psov… Na prepravu cenností sa dnes nepoužívajú koňmi ťahané koče so psím sprievodom, ale pancierové autá. A ani ten najväčší „Držgroš McDuck“ by si nenechal svoj dvor strážiť psami, ktoré sa agresívne vrhajú na všetko živé, neriskoval by žalobu za napadnutie. Týmito príkladmi chcem len poukázať na fakt, že tak, ako sa zmenila doba a jej potreby za približne jedno storočie, zmenilo a prispôsobilo sa novej dobe aj plemeno doberman.
Povaha a pracovná upotrebiteľnosť
Ideálom dnešného dobermana je pes poslušný, priateľský, s vyrovnaným vzruchom a útlmom. Pes, ktorý sa nebojí nových vecí a nereaguje na ne agresívne. Je nekonfliktný k iným ľuďom či zvieratám. Pritom si však dokáže bez problémov obhájiť svoje teritórium a ochrániť svojho majiteľa pred útokom. Toto je ideál, ku ktorému s väčším či menším úspechom smerujú všetci seriózni chovatelia súčasnosti. Rovnako ako v exteriéri, ani v povahe nie sú všetky dnešné dobermany kópiami ideálu. Prirodzene, aj v súčasnej populácii sa vyskytujú rôzne odchýlky – t.j. jedince trochu cholerickejšie či flegmatickejšie, príliš nedôverčivé až bojazlivé alebo, naopak, príliš dôverčivé až nadmerne pokojné. Za posledných dvadsaťpäť rokov, počas ktorých sa týmto plemenom zaoberám, som v riadenom chove postrehol značný úbytok takýchto hraničných charakterov. Drvivá väčšina dobermanov, s ktorými sa na akciách i v bežnom živote stretávam, sú úplne normálne a pohodové psy.
Určite vás budú zaujímať niektoré špecifiká povahy dobermana. Typickými znakmi jeho charakteru sú značná pohyblivosť, vysoká vnímavosť, rýchle reakcie a výborná pamäť. Pri správnej výchove dokáže majiteľ tieto vlastnosti dokonale zužitkovať vo svoj prospech. Pri nesprávnej výchove však môže veľmi ľahko „zničiť psa“. V praxi to znamená asi toľko, že doberman od útleho veku veľmi intenzívne vníma vplyvy svojho okolia, rýchlo a výrazne na nich reaguje a dlho si ich pamätá. Preto je veľmi dôležitá socializácia s citlivým, zodpovedným a dôsledným prístupom majiteľa. Už vidím potenciálnych záujemcov o dobermana, ako si povzdychnú: „Zas len teória, teória, teória…“. Takže, trocha praxe!
Príklad 1.: Predstavte si, že máte doma šteniatko a chystáte sa ho socializovať – t.j. pripravovať na život. Zodpovedný chovateľ vás upozornil, že mladý psík (aj budúci obranár!) musí mať priateľské kontakty s ľuďmi, zvieratami i inými psami, aby z neho vyrástol sebavedomý jedinec. Idete teda na návštevu k susedovi, ktorý má psa a pomôže vám vo výchove. Pripnete šteniatko na vodítko a násilím ho dotiahnete na susedov dvor. Tu sa naňho vyrúti štekajúca obluda a v horšom prípade ho pohryzie. Šteniatko sa v panike pomočí, s plačom sa vám vytrhne a utečie domov. Výsledok? Značná pohyblivosť + vysoká vnímavosť + rýchle reakcie + výborná pamäť = Už nikdy k vám vaše šteniatko nepribehne, keď zbadá, že máte v ruke vodítko, vždy sa bude báť opustiť dvor, vždy bude mať strach (neskôr agresivitu) voči cudzím psom.
Príklad 2.: Šteniatko si obľúbi váš gauč pred telkou a využije každú príležitosť, aby vás z neho dostalo preč. Poviete si: „Jééj, to je milé, on ma má tak rád, že chce ležať len na mojom mieste“, a mávnete nad tým rukou. O pár mesiacov z vašej guľky vyrastie 40 kg adolescent. Jeho spokojne rozvalené, bezstarostné telo na vašom gauči, z ktorého chcete pozerať obľúbený program, vás „vytočí“ natoľko, že ho schmatnete za obojok a… a šok! Vaše milované šteniatko na vás vycerilo zuby! Značná pohyblivosť + vysoká vnímavosť + rýchle reakcie + výborná pamäť = Vy sami ste celý čas ubezpečovali svoje šteniatko, že gauč je jeho miestom a on je tu šéf. V tomto veku už budete mať veľký problém vysvetliť mu túto náhlu zmenu.
Príklad 3.: Vždy sa usmejem „popod fúz“, keď mi volajú noví majitelia šteniatka a prekypujú nadšením, aký je ten psík inteligentný, ako poslúcha na slovo, ako hneď pribehne na privolanie… O dva-tri mesiace sa stane asi toto: Psíka zaujíma všetko možné, uteká za inými ľuďmi, psami, zverou, „nepočuje“ privolanie, „nevidí“ majiteľa… Ten ho naháňa, ale márne (doberman vie byť veľmi rýchly). Keď sa napokon predsa len vráti, majiteľ ho v lepšom prípade vyhreší, v horšom švihne vodítkom, uviaže ho a rozčúlený sa vráti domov. Značná pohyblivosť + vysoká vnímavosť + rýchle reakcie + výborná pamäť = Váš doberman už nikdy nebude reagovať na privolanie, po vypustení z vodítka bude behať v „bezpečnej vzdialenosti“ od vás, pretože ste ho naučili, že keď sa k vám vráti, čaká ho trest, uviazanie a návrat domov!
Ako postupovať? Dôsledne a s rozumom. Už v období, keď je šteniatko silne naviazané na majiteľa a netrúfne si opustiť ho, naučte ho hru na skrývačku. V nestráženej chvíli sa mu schovajte. Nechajte ho, nech sa chvíľu potrápi, a keď vás nájde, radostne ho odmeňte a pochváľte. Nesmiete ho pripútať! Neskôr tento váš útek spojte s povelom na privolanie. Časom si touto hravou formou vynútite spoľahlivú reakciu na povel a neustále poškuľovanie vášho psa, či ste ešte v jeho dosahu. Ak psík predsa len otáľa s príchodom alebo nereaguje, rozhodne neopakujte povely (on ich dobre počuje!), rovno mu utečte a schovajte sa. Samozrejme, toto nebudete trénovať na námestí alebo na parkovisku pred hypermarketom.
Príkladov, ako pokaziť dobermana je dosť a dosť a tento príspevok ich, prirodzene, nemôže všetky obsiahnuť. Preto sa pokúsim v krátkosti zhrnúť pár pravidiel. Ak ich dodržíte, doberman sa vám kráľovsky odmení svojou poslušnosťou, náklonnosťou a vernosťou.
– Od prvej chvíle psíka pripravujte na všetky možné podnety a situácie, s ktorými sa v živote môže stretnúť. Ak je to možné, „vláčte“ ho všade so sebou. Vždy si vopred pripravte možný scenár nových situácií a eliminujte nežiaduce vplyvy – doberman vám nedá veľa času na improvizáciu.
– Postupujte dôsledne – t.j. vždy vyžadujte, aby pes reagoval na váš pokyn rovnako, bez okolkov a na jeden povel. Mávnutie rukou nad nesplnením povelu spôsobí, že budete potrebovať sto povelov, aby váš doberman vôbec zareagoval.
– Pri výchove a výcviku postupujte od jednoduchého k zložitejšiemu. K zložitejšiemu pristúpte až vtedy, keď to jednoduché zvládate dokonale.
– Od prvého dňa vymedzte presné a pevné mantinely toho, „čo sa môže a čo nie“ a dôsledne ich dodržiavajte. To platí, samozrejme, pre všetkých členov rodiny vo vzťahu ku psovi.
– Ak nie ste dôchodca, ktorý je so psom stále v kontakte, naučte svoje šteniatko pevnému časovému režimu s presne vymedzeným časom hier, kŕmenia, ale i odlúčenia v byte, či koterci. Vydržte počiatočnú „hru na city“ spojenú so srdcervúcim plačom vášho šteniatka. Vyhnete sa tým nepríjemným prekvapeniam. Doberman je veľmi silno naviazaný na svojho majiteľa a svoju „svorku“. Ak ho z ničoho nič opustíte, rátajte s tým, že bude prenikavo štekať a zavýjať, ničiť zariadenie bytu apodobne.
– Doprajte svojmu dobermanovi výdatný pohyb. Veľký dvor nestačí! Venujte mu aspoň hodinu denne na to, aby vybil energiu atléta a zamestnal svoju myseľ novými podnetmi. Ideálny je všestranný výcvik, záchranárska kynológia, čuchové disciplíny, ale i agility, flyball, frisbee, atď., atď.
Častou otázkou záujemcov o dobermana je vzťah k deťom. Doberman miluje všetkých členov svojej svorky (rodiny). Správa sa k nim veľmi pozorne a ochranársky. Malé dieťa v rodine príjme s nadšením, ako nové „šteniatko“, s ktorým bude „švanda“. Nikdy sa mi nestalo, že by niektorý náš doberman na naše deti vyceril zuby, alebo nebodaj niečo horšie. Jediný drobný problém môže byť v tom, že doberman sa vo svojom temperamente a roztopaši dokáže odviazať natoľko, že môže dieťatko nešetrne zvaliť na zem. Aj z tohto dôvodu nikdy nenechávajte svoje malé deti so psom bez dozoru. Toto pravidlo však neplatí len pre dobermana, ale pre všetkých psov.
Strážne inštinkty zostali u dobermana veľmi dobre zachované. Veľmi skoro si osvojí zverené teritórium – dvor, byt, auto – a presvedčivo ich chráni. Rýchlo spozná všetkých vašich priateľov, susedov i poštára a chová sa k nim priateľsky, prípadne nevšímavo. Ak vám však pri bráne zazvoní podomový predavač, rátajte s tým, že váš doberman sa k nemu presunie rýchlosťou blesku a bude naňho hrozivo štekať. V momente, keď z vášho správania vycíti, že návšteva je vítaná, bez problémov ju pustí dnu. Ak by si však tento človek u vás niečo zabudol a vrátil sa bez vašej asistencie o päť minút, čaká ho nemilé prekvapenie a svetový rekord v preskakovaní plota.
Ak sa rozhodnete absolvovať obranársky výcvik, obráťte sa na skúsených výcvikárov a figurantov, ktorí majú bohaté skúsenosti a dobré renomé. Neľutujte na to čas, ďalekú cestu autom, či peniaze. Jedna zlá skúsenosť pri nácviku obrany môže totiž vášho dobermana negatívne poznačiť na celý zvyšok života.
Ustajnenie
Na otázku ideálneho ustajnenia sa nedá odpovedať jednoznačne. Snáď najlepším riešením je veľký trávnatý dvor s neobmedzeným prístupom do domu, kde má doberman svoje pokojné miesto. Je preňho dôležité, aby ste mu boli nablízku – t.j. aby cítil vašu prítomnosť. Malý koterec v najzadnejšom kúte záhrady bude preňho nepochopiteľným vyhnanstvom. Doberman dokáže prežiť plnohodnotný život aj v mestskom byte či koterci za predpokladu, že ho denne zamestnávate intenzívnou pohybovou a mentálnou aktivitou. V tomto mi doberman pripomína viac veľkú mačkovitú šelmu než priemerného psa. Dokáže sa celé hodiny lenivo vyvaľovať na gauči a šetriť si energiu na hodinu „H“, kedy ju naplno zužitkuje. Beda vám, ak tento režim na jeden-dva dni zanedbáte. Váš „dobroš“ sa vám dokonale pomstí neutíchajúcim štekotom, či napr. rozhryzením vzácnych stromčekov, ktorých sa dovtedy ani nedotkol… Pri vonkajšom ustajnení sa nemusíte príliš obávať prehnanej chúlostivosti dobermana. Ak ho na chlad postupne privykáte, zabezpečíte mu priestrannú, dobre zateplenú (ideálne vyhrievanú) búdu a dostatok pohybu na zahriatie, môže byť celoročne vonku. V extrémnych mrazoch je rozumné vpustiť ho na noc do vyhrievanej kotolne, či garáže.
Kŕmenie
Doberman je atlét s patričnými požiadavkami na kvalitu potravy. Pri tomto plemene platí dvojnásobne, že to, čo vo výžive zanedbáte do prvého roku života, už nikdy ničím nedobehnete. Jeho žalúdok nie je v pomere k telu príliš objemný, preto je ho treba kŕmiť častejšie, menšími, no vysoko výživnými dávkami krmiva. Tento účel do istej miery spĺňajú kvalitné značky granulovaných krmív s vysokým obsahom živočíšnych bielkovín a tukov. Každý chovateľ má obľúbenú „svoju“ značku a nedá na ňu dopustiť. Začiatočník sa pravdepodobne nevyhne experimentovaniu, kým nezakotví pri tom, čo jeho psovi najviac vyhovuje.
Pri výbere krmiva sa okrem iného riaďte aj tým, či v rámci značky existuje kompletný rad od šteniat, cez aktívnych psov, dojčiace sučky, až po seniorov. Naopak, nápadne nízka cena a strohé parametre uvedené na vreci neveštia nič dobré. Pozor na šteňacie krmivá s príliš vysokým obsahom bielkovín. Tieto môžu spôsobiť extrémny rast svalov. Šteniatko je vzhľadom k svojmu veku príliš ťažké a krehká kostrička nedokáže túto hmotnosť uniesť. Následne môže dôjsť k nezvratnej deformácii kostí končatín, problémom s pohybom apodobne. Pri dávkovaní krmiva zabudnite na všetky tabuľky a recepty napísané na vreci! Spotreba krmiva je natoľko individuálnou záležitosťou, že sa ani pri najlepšej vôli nedá zovšeobecniť. Bežné faktory, ako ustajnenie, pohybová aktivita či počasie, výrazne ovplyvňujú spotrebu krmiva.
Najdôležitejší je pohľad na vášho psa. Veľmi rýchlo sa naučíte odhadnúť, kedy začína byť váš miláčik už trochu ľahký, a kedy sa naopak začne príliš zaobľovať. Neprekrmujte vášho dobermana! Pri nadmernom kŕmení a nedostatočnom pohybe bude trpieť vážnymi civilizačnými chorobami, presne tak ako my ľudia. Nepodávajte mu krmivo pred očakávanou pohybovou aktivitou a vyhnite sa kŕmeniu nadmernými jednorazovými dávkami. V opačnom prípade vystavíte vášho psa riziku torzie žalúdka. Nedovoľte mu, aby mal neobmedzený prístup k plnej miske. Riskujete tým značnú prieberčivosť vášho zverenca. Oveľa výhodnejšie je naučiť ho na pevný režim pravidelného kŕmenia. Nemusíte sa báť občasného spestrenia výživy. Kúsok kvalitného surového mäsa, strúhaná zelenina, ovocie, orechy, tvaroh, vajíčko a podobne, mu rozhodne neuškodia. Dobermany sú povestné tým, že vysnoria kdejakú zapáchajúcu „lahôdku“. Než sa spamätáte, skončí toto sústo v ich tráviacom trakte. Je to veľmi nebezpečné. Prípady, keď veterinár našiel v žalúdku alebo črevách dobermana rôzne plastové vrecká, špagáty, či iné kuriozity, nie sú žiadnou výnimkou. Jedinou prevenciou je dôsledné vyhýbanie sa miestam, kde sa takéto „dobroty“ môžu nachádzať. S tým súvisí aj značná opatrnosť pri voľbe ideálnej hračky pre dobermana. Vzduchom plnené loptičky, imitácie kostí, kurčiat a podobne, ktoré má osamotený doberman vo svojej blízkosti, predstavujú veľké riziko.
Starostlivosť o srsť
Častým dôvodom, pre ktorý ľudia koketujú s kúpou dobermana, je jeho srsť. Mnohí záujemcovia o šteniatko dobermana predtým vlastnili stredne veľké až veľké dlhosrsté plemeno psov. Každodenné česanie srsti, vyťahovanie bodliakov a zbieranie chlpov z koberca, nábytku, či polievky, ich už unavilo.
Skutočne, doberman je z tohto pohľadu veľmi nenáročný. Stačí, keď mu pravidelne vykartáčujete srsť – najprv proti smeru, potom v smere rastu chlpov. Na záver ju vyhladíte jelenicovou handrou, a je hotovo. Pravidelné kartáčovanie blahodarne pôsobí na prekrvovanie kože, priebežne uvoľňuje odumreté chĺpky a stimuluje rast nových. Rozhodne neodporúčam príliš časté kúpanie šampónom. Pre časté odstraňovanie prirodzeného mazu sa srsť stáva mäkkou a lámavou. Pes produkuje stále nový a nový maz, takže čoraz intenzívnejšie zapácha. Ak túžite po naozaj krásnej, hustej a ligotavej srsti, oplatí sa do toho „vraziť“ troška viac financií a času. Najmä hnedé dobermany si vyžadujú v tomto smere väčšiu pozornosť. Hnedá srsť sa správa podobne ako vlasy po trvalej ondulácii. Ak sa o ňu patrične nestaráte, onedlho si všimnete svetlé oranžové fľaky v srsti, lámavosť a „krepovatenie“ chlpov. Preto je vhodné hnedým dobermanom obmedziť celodenný pohyb na priamom slnku, stravu obohatiť o morské riasy a srsť pravidelne a bohato ošetrovať vtieraním norkového oleja. Samozrejme, tento postup funguje aj pre čiernu farbu. Častým problémom dobermanov sú otlaky na kĺboch. Sú to miesta, kde je srsť veľmi krátka a jemná. Dlhodobé ležanie na koberci, či inom tvrdom podklade, spôsobí zrohovatenie kože. V zanedbaných prípadoch to môže viesť až k bolestivým mozoľom. Pravidelné (denné) vtieranie výživného krému na tieto miesta urobí zázraky.
V ďalšom čísle:
Kupírovanie ušníc a chvosta
Zdravie
Doberman s či bez preukazu pôvodu?
Ako ich rozoznať? – Porovnanie plemena doberman a nemecký pinč
Jozef Klíma
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 5/2012