Pripravený na boj

(KR 5/2012)

Najznámejšie psy 20. storočia a ich životné príbehy

Bol jediným psom, ktorého vyznamenali Purpurovým srdcom a Striebornou hviezdou. Bol to Chips – hrdina.

Krajinu pohládzajú prvé slnečné lúče. Príroda víta príchod nového dňa a zdá sa, že bude patriť medzi tie krásne. „Bodaj by sme dnes prežili nádherný deň,“ pomyslí si vojak-psovod, John Rowell. Po jeho boku stojí kríženec nemeckého ovčiaka, Chips. Obaja však vedia, že ich čaká mnoho náročných hodín, veď druhá svetová vojna je v plnom prúde a každý moment môže rozhodnúť.

Je dvadsať minút po štvrtej ráno a dvojicu čaká vylodenie na Sicílii. Loď naráža o dno, spúšťa sa lodná rampa a Rowell s Chipsom rýchlo postupujú po vlhkom piesku. Po sto metroch smerom do vnútrozemia zbadajú objekt na prvý pohľad podobný malej trávou zarastenej chatrči. V skutočnosti však ide o kamuflovaný guľometový bunker. Guľomet začne pri pohybe okamžite strieľať. V tom momente Chips opúšťa svojho psovoda a plnou rýchlosťou beží k bunkru. Nevníma nič, ani vodítko, ktoré vlečie za sebou. Z bunkru počuť streľbu, krik, no zrazu nastane ticho. O niekoľko minút neskôr je po streľbe a vo dverách sa objaví taliansky vojak. Ruky so stopami Chipsových tesákov drží nad hlavou. Vzdáva sa spolu s ďalšími tromi. Nikto nevie, presne sa vo vnútri odohralo – udalosti z bunkra navždy ostanú medzi vojakmi a psím záchrancom…

Chips
Pamätná fotografia Chipsa
Chips a jeho životný príbeh

Chips bol krížencom nemeckého ovčiaka, huskyho a kólie. Keď trochu podrástol, Edward J. Wren z Pleasanvillu v New Yorku ho daroval armáde. Začiatkom roka 1942 Chips dorazil do Strediska vojenských psov vo Front Royal, kde absolvoval výcvikový program strážneho psa. Po úspešnom dokončení tréningu ho pridelili k 30. pešiemu pluku 3. pešej divízie, sídliacej v Camp Pickette vo Virgínii. Chipsovým psovodom sa stal vojak John P. Rowell.

V októbri 1942 opustil Chips spoločne s ďalšími vycvičenými psami – Watchom, Palom a sučkou Menou – virginský Newport News. Stali sa súčasťou severoafrickej inváznej flotily. Po krátkej dobe sa vylodili s francúzskymi vojakmi na plážach vtedajšieho Francúzskeho Maroka, kde sa ihneď stali terčom nepriateľskej streľby. Armáda odolávala útokom, no po čase všetci potrebovali oddych.

Návšteva generála Eisenhowera
V akcii
V tábore

V nasledujúcom období pokračoval intenzívny výcvik, ktorého sa zúčastnil aj Chipsov pluk. Ako súčasť Siedmej armády brigádneho generála Georga Pattona sa 10. júla 1943 3. pešia divízia vylodila na Sicílii. Išlo o najväčšie vylodenie tých dôb, na mieste s názvom „Modrá pláž“. Tu Chips zachránil život svojmu psovodovi, keď v bunkri napadol nepriateľských talianskych vojakov. Pri akcii utrpel ľahké zranenie hlavy a na srsti mal stopy po spáleninách. Po ošetrení pôsobil Chips aj naďalej v službe ako strážny pes.

18. septembra 1943 sa Chips vylodil na pôde Talianska, kde sa zúčastnil vojenských kampaní Neapol – Foggia a Rím – Arno. V Taliansku sa stretol s generálom Eisenhowerom. Nevinné pohladenie však Chips ako strážny pes nepochopil a generála pohrýzol.

Hrôza prežitá vo vojne sa neodráža len na vojakoch. Chips bol čoraz viac unavený a začal sa báť neutíchajúcej delostreleckej paľby. Z hlavnej frontovej línie ho napokon presunuli do Francúzska, kde od 15. augusta pôsobil ako strážca vojnových zajatcov.

Konečne vojna skončila a Chips sa 20. októbra 1945 vrátil tam, kde sa jeho vojenská púť začala – do Front Royal. Tu sa odohrával demobilizačný proces a Chipsovi majitelia požiadali o jeho návrat. Po takmer trojročnej službe v armáde sa 10. decembra vrátil medzi svojich. Bohužiaľ, vojna si vyžiadala svoju daň. Chips si po návrate nemohol užívať bezstarostný psí život. Zlyhali mu ľadviny a nakoniec hrdina druhej svetovej vojny navždy zaspal 12. apríla 1946.

Kniha o vojnovom psovi Chipsovi
Príbeh Chipsa vo filme
Zaujímavosti zo života Chipsa
  • 30. peší pluk, v ktorom pôsobil aj Chips, mal zaistiť hliadku a ochranu v priebehu konferencie medzi Roosveltom a Churchillom, ktorá sa konala 14. až 24. januára 1943.
  • Svojou ostražitosťou v noci upozornil na skupinku desiatich talianskych vojakov, ktorých následne Chipsov psovod Rowell zajal.
  • 9. septembra 1943 kapitán Edward G. Parr navrhol Chipsovi vyznamenanie Distinguished Service Order.
  • Generálmajor Lucian K. Truscott Jr., veliteľ 3. pešej divízie, sa rozhodol neprihliadať na predpis zakazujúci udeľovať ocenenia zvieratám a 24. októbra 1943 rozkazom generála č. 79 bola zverejnená citácia k vyznamenaniu Striebornej hviezdy „Chipsovi, 11-A, psovi armády Spojených štátov, Rota I.“
  • O niekoľko týždňov neskôr mu za utŕžené zranenia udelili medailu Purpurové srdce.
  • Rozruch okolo Chipsa sa nepáčil národnému veliteľovi Vojenského rádu Purpurového srdca, Williamovi Thomasovi. Podľa neho vyznamenanie nepatrí psovi: „Hanobí to vysoký a vznešený účel, pre ktorý bola táto medaila zriadená.“ Odpoveď prišla obratom. V liste od pobočníka generála J. A. Ulia stálo: „Je zakázané udeľovať vyznamenania ministerstva vojny iným tvorom než osobám. V prípade potreby uznania mimoriadnych služieb zvierat možno zverejniť pochvalnú citáciu v rozkaze veliteľa jednotky.“ Po tomto vyhlásení Chipsovi vyznamenania odobrali.
  • Slovo o Chipsových činoch sa rozšírilo po celej krajine, písalo sa o ňom v mnohých novinách, hoci mu vyznamenania boli odobraté. Informácie o potrebe vojenských psov sa dostali medzi širokú verejnosť, ktorá obdivovala ich statočnosť a oddanosť.
  • Pre štvornohých vojakov nezriadili žiadne špeciálne vyznamenania či medaily, a tak Chips bude navždy prvým a posledným psom, ktorého oficiálne vyznamenali v priebehu druhej svetovej vojny.
  • Na ceste domov k rodine po vojne sprevádzalo Chipsa 6 reportérov a fotografov.
  • Špeciálnej odmeny sa psom dostávalo iba počas súkromnej ceremónie. Nikto sa nikdy necítil ponížený tým, že aj pes dostal medailu za zásluhy.
  • Neoficiálne ho vyznamenali Divadelnou stužkou s hrotom šípu (na pamiatku jeho útočného vylodenia) a s ôsmimi bojovými hviezdami.
  • Walt Disney v roku 1990 natočil o psom hrdinovi druhej svetovej vojny film s názvom Chips, the War Dog.
Výcvikové tábory vojenských psov
Živý tvor proti oceľovému obrovi
Vojaci so svojimi psami
Poznáš správnu odpoveď?
1.Kto daroval Chipsa armáde?

a.William Thomas.
b.Edward J. Wren z Pleasanvillu v New Yorku.
c.John P. Rowell.

2.Kto bol Chipsovým psovodom počas vojny?

a.Edward G. Parr.
b.John P. Rowell.
c.Robert Goetz.

3.Kde Chips hrdinsky zakročil proti streľbe z guľometu?

a.Po vylodení na Sicílii.
b.Vo Francúzsku.
c.V Amerike.

4.Ku ktorému pluku patril Chips?

a.30. peší pluk 3. pešej divízie.
b.13. peší pluk 1. pešej divízie.
c.3. peší pluk 30. pešej divízie.

5.Kto udelil Chipsovi vyznamenanie Striebornej hviezdy?

a.Generál Eisenhower.
b.Generálmajor Lucian K. Truscott Jr. veliteľ 3. pešej divízie.
c.Pobočník generála, J. A. Ulio.

Distinguished Service Order
Purpurové srdce
6.Prečo Chipsovi odobrali vyznamenanie Striebornej hviezdy a Purpurového srdca?

a.Neodobrali mu ho.
b.Psy nemohli dostať tieto vyznamenania.
c.Neskôr sa zistilo, že si ich nezaslúžil.

7.Kto natočil film o Chipsovi?

a.Walt Disney v roku 1990.
b.Nikto.
c.George Patton.

8.Aké vyznamenanie nakoniec vojaci udelili Chipsovi?

a.Divadelnú stužku s hrotom šípu.
b.Osem bojových hviezd.
c.Striebornú medailu.

9.Ako dlho pôsobil Chips v armáde?

a.1 rok .
b.Takmer 3 roky.
c.4 roky.

10.Ako zomrel Chips?

a.Zastrelili ho po vylodení na Sicílii 10. júla 1943.
b.Utopil sa v rozbúrenom mori.
c.Zlyhali mu ľadviny a zomrel 12. apríla 1946.

Autor článku a prídavného materiálu: Lenka Preisingerová

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 5/2012