alebo
Ako sme vystupovali na Majstrovstvách Slovenska v štandardných tancoch
(KR 5/2012)
Nikdy by mi nenapadlo, že uvidím tancovať na parkete niekoho iného ako muža so ženou. A predsa sa stalo, sama som sa stala účastníčkou vystúpenia na Majstrovstvách Slovenska v štandardných tancoch, no môj partner nemal ani smoking, ani dve nohy. Svoje tanečné vystúpenie som predviedla spoločne s mojím psím tanečným partnerom – zlatým retrieverom Teddym.
Majstrovstvá Slovenska v štandardných tancoch 2012 sa konali 10. marca. Spočiatku sme sa nevedeli tohto dátumu dočkať, no postupne, keď som v kalendári otáčala stránky a dni neúprosne plynuli, zvyšovala sa aj moja nervozita a obavy, či to spoločne zvládneme. Svedomito sme sa pripravovali a dúfali, že sebe, ani dogdancingu nespravíme hanbu.
Príprava na Galavečer bola pokojná, vedela som, že zajtra nás čaká deň s veľkým D. Teddy si z toho vôbec nerobil ťažkú hlavu a v úplnej vyrovnanosti vykonával cviky, ktoré sme si spolu pripravili. Ja som si však v hlave neustále opakovala a premietala prvky presne tak, ako majú po sebe nasledovať, aby malo naše vystúpenie hlavu a pätu.
Nakoniec sme sa dočkali a sobota bola pred nami. Strávili sme ju tradične, no atmosféra z blížiaceho sa vystúpenia visela vo vzduchu. A obávala som sa oprávnene. Po príchode na miesto som počula z tanečnej sály ohromný potlesk publika, nadšenci tlieskali a pískali, radovali sa z víťazstva svojich favoritov. Teddy však z toho všetkého nebol veľmi nadšený a letmým pohľadom mi naznačoval otázku, či sme tu skutočne správne. Nechápal, čo sa deje, iba krútil hlavou nad hudbou, dupotom a pískaním. Aj preto som si myslela, že naše vystúpenie nedopadne dobre. Samozrejme, museli sme chvíľku počkať, kým nás zavolajú do tanečnej sály. Na parket som preto vchádzala s malou dušičkou a aj Teddy vyzeral trošku zmätený a nesústredný z celej atmosféry. A prirodzene, pridala sa k tomu aj moja tréma.
Avšak s prvými tónmi hudby z muzikálu Pomáda zo mňa i z Teddyho stres opadol a začali sme sa vlniť v rytme nacvičenej choreografie. Niektoré prvky som však musela vypustiť, a tak sme, samozrejme, improvizovali. Hoci som si naše vystúpenie prestavovala inak, dopadlo nad moje očakávania a spoločne sme „dobojovali“. Aj keď sa som vedela, že sme neboli stopercentní a musíme ešte veľa trénovať, hlavne čo sa týka takýchto akcií plných rušivých vplyvov, diváci nás odmenili ohromným potleskom a nadšene nás odprevádzali domov.
Teddyho neminula veľká odmena za úžasne predvedené tanečné vystúpenie a ja viem, že stále máme čo zdokonaľovať a vylepšovať.
Na základe rozhovoru s Adrianou Tomekovou
spracovala Lenka Preisingerová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 5/2012