(KR 9/2013)
2x CACIB Veľká Ida
Už dlhšiu dobu mám pocit, že sa organizovaná kynológia, s výstavníctvom ako jedným z jej základných pilierov, je uzatvorená sama do seba. Žije si svoj život a nezasvätený, keď do nej nahliadne, má pocit, akoby bol v inom svete či dimenzii, ktorej rozmerom a významu vôbec nerozumie.
Skúsme si predstaviť kynologického laika, milovníka psov, ktorý sa po prvýkrát vyberie pozrieť sa na preslávenú výstavu. V ranných hodinách stojí v dlhej kolóne áut a po nejakej polhodinke zaparkuje popri všetkých tých, ktorí predstavujú psíčkarsky vrchol ľadovca. Vidí, ako v zhone vyberajú svojich psov a k tomu všetky nevyhnutnosti, ako sú klietky, prepravné boxy, ležoviská, ale aj prípravky na úpravu srsti. To všetko vo väčšom či menšom časovom strese. I keď sa nášho diváka veterinárna kontrola netýka, predsa ju vníma ako nevyhnutný rituál, čo absolvujú všetci, ktorí sú už vo „vyššom leveli“ vystavovateľov. Nasleduje prezentácia, ktorej náš divák rozumie len veľmi ťažko, nechápe, odkiaľ všetci vedia, kde si majú vyzdvihnúť štartové čísla, a v ktorom „kruhu“, ktorý nevedno prečo je obdĺžnikového alebo štvorcového tvaru, sa budú ich psy vystavovať. V nich už náš divák postrehol dve, väčšinou mladé osôbky, pričom nemá ani predstavu, akú majú rolu v tomto začarovanom kolotoči, ktorému čím ďalej tým menej rozumie.
Po upokojení ranného zhonu prichádza pani rozhodkyňa alebo rozhodca do kruhu a o chvíľu tam vchádza prvý, zdá sa veľmi mladý psík. Pobudne tam chvíľu, postojí akože vo výstavnom postoji, majiteľ s ním zabehne jedno „kolečko“ a roztrasený spolu so svojím psíkom odchádza z kruhu aj s posudkovým listom vo farebnej zložke. Niet však veľa času venovať sa mu, lebo do výstavného kruhu vchádzajú ďalší traja jedinci. Všetko sa opakuje, akurát o trocha dlhšie a rozhodca ukazuje na jedného číslicu tri, druhému dva a ďalšiemu jednotku. Fan klub víťazného jedinca tlieska a hlasným prejavom dáva najavo svoju spokojnosť, zatiaľ čo majiteľ tretieho umiestneného jedinca pri vychádzaní z výstavného kruhu trhá posudkový list a na hlavu rozhodcu padá kopec nadávok, a tá o neodbornosti je najmiernejšia. Podobne je to i v ďalších triedach, samozrejme, s rôznymi stupňami prejavu spokojnosti a nespokojnosti, podľa počtu jedincov vystavených v jednotlivých triedach a podľa intelektu či profesionality vystavovateľa…
Nakoniec zostáva vo výstavnom kruhu jeden jedinec, ktorý získava najvyšší titul – víťaz plemena. Rýchlo vybaviť agendu a už je tu zástupca ďalšej psej rasy. Náš divák sa pokúšal nadviazať s majiteľmi rozhovory a vypočul si na rozhodcu viac alebo menej lichotivé poznámky a, samozrejme, kritické hodnotenie konkurenčných jedincov. Ak sa nedá spochybniť exteriér, použije sa argument zdravia, pričom, prirodzene, tí chorí sú vo vlastníctve konkurencie… Len máloktorý z návštevníkov, ktorý má takýto zážitok na prvej výstave, vydrží na výstavisku do záverečných súťaží alebo do samotného konca podujatia. Po občerstvení, na ktoré si vzorne vystojí rad, a prehliadnutí stánkov s kynologickými potrebami sa pomaly vyberie domov…
Prečo takýto predslov vo vzťahu k medzinárodným výstavám vo Veľkej Ide? Pretože práve tu sa v minulosti, alebo aj po znovuobnovenej tradícii, snažia skĺbiť vysoko odborné podujatie, akou bezpochyby výstava psov je, so sprievodnými akciami. Tie podujatie nielen spestria, ale zohrávajú veľkú rolu v tom, aby udržali návštevníkov do najkrajšej časti, a to do záverečných súťaží. Tým predchádza obľúbená divácka súťaž o kráľa šampiónov, kde návštevníci vyberajú toho svojho krásavca z predvedených jedincov v šampión paráde. I keď predbiehame sled udalostí, je možno teraz vhodné uviesť i skutočnosť, že po skončení sobotnej medzinárodnej výstavy sa uskutočnil veľmi kvalitný folklórny festival súboru Ilosvai.
Na Dogfestival 2013 prihlásili svojich psov najmä majitelia zo Slovenska (53 %), Českej republiky (18 %), Poľska (15 %), Maďarska (6 %), Ukrajiny (necelé 3 %) a ďalšie krajiny Litva, Nórsko, Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Srbsko, Rusko, Chorvátsko a Francúzsko mali pomerné zastúpenie 1 % a menej. Rozhodcovský zbor tvorili arbitri zo Slovenska, Poľska, Rakúska a Maďarska.
Záverečné súťaže sa oba dni tešili veľkému záujmu laickej verejnosti. Svoj nemalý podiel na úspešne zvládnutom podujatí si vybral starosta obce Dr. Július Beluscsák, členovia obecného zastupiteľstva a zamestnanci obecného úradu, ako aj členovia v obci pôsobiacich spoločenských organizácií, najmä ZO Slovenského zväzu chovateľov, a už spomenutý folklórny súbor Ilosvai. Všetkým veľká vďaka a nádej, že sa v roku 2014 stretneme na rovnako vydarenom podujatí.
Výsledky a fotogalériu víťazov nájdete na www.dogshow.sk
Jozef Šuster
Foto: TaraWillow Drietomská
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 9/2013