(KR 9/2013)
Agility je kynologický šport. Hra. Zábava. Rekreácia. Makačka… Dalo by sa dlho pokračovať. Každopádne je to šport, pri ktorom človek naviguje psa bez obojka a vôdzky, hračiek či pamlskov, slovne alebo svojím pohybom cez prekážky po stanovenej trati. Čo najrýchlejšie a podľa možnosti bez chýb. Prekážky sú, samozrejme, len pre psa a človek sa ich nesmie dotknúť.
Ohradený priestor 30 x 40, 15 až 22 kusov prekážok – tunely, skočky, kladina, hojdačka, múr, kruh, áčko…. Spolu ich máme 13 druhov. 150 až 200 metrov k prebehnutiu. Čísla pri prekážkach, ktoré určujú trať. Štandardný a maximálny čas. Proste parkúr.Pár minút na obhliadnutie parkúru. Časomiera, zapisovatelia, počítač, pomocníci. Rozhodca, diváci, prekážky, tím (pes a psovod). Jednoducho preteky.
Poznáme tri veľkostné kategórie, tri výkonnostné kategórie. Dve kategórie podľa veku psa. Agility behy – tam sa používajú všetky druhy prekážok a jumping, kde nie sú zaradené zónové prekážky. Na čo sa zabúda, je to, že existujú aj vekové kategórie podľa veku psovoda a tomu zodpovedajúce preteky.
Dovoľte mi pozvať Vás na krátky výlet na najväčšie mládežnícke a detské podujatie pod záštitou FCI. Junior European Open. Tento rok vo Švajčiarsku.
Junior European Open v agility 2013
Wichtrach 13 – 14. 7. 2013 Švajčiarsko
Na Junior European Open sa už dlhé roky súťaží (samozrejme) v kategórii jednotlivcov v dvoch vekových kategóriách – deti (do 15 rokov) a juniori (do 18 rokov). Druhou kategóriou sú družstvá. Deti aj juniori súťažia spolu, rozdelenie je len na Large a Smal + Medium. Tak najprv zloženie výpravy.
Vedúci reprezentácie: Ladislav Görcs
Asistentka: Kristína Škodová
Reprezentanti (a družstvá):
Slovak Shots
Tóth Kiko – Borka (border collie) – junior
Popovičová Karin – Agil (border collie) – dieťa
Puhallová Stanislava – Raider (border collie) – junior
Kotlárová Ivka – Kaira (border collie) – junior
(bez družstva)
Barbora Melknerová – Stella (nemecký ovčiak) – junior
Small but smart
Šínová Simona – JC (shetland ) – junior
Ivašková Sonja – Heidi (Sheltie) – junior
Simanová Veronika – Mulan (mix breed) – junior
Michalčíková Natália – Samko (Chihuahua ) – junior
Young guns
Šínová Simona – Bri (Sheltie) – junior
Michalčíkov Natália – Vivien (foxterier) – junior
Majtánová Adriana – Momo (Cavalier King Charles Spaniel) – junior
Vlčková Andrea – Tobi (Yorkshire terrier) – dieťa
And we are here!
Kolevová Margaréta – Ebby (Parson Russell Terrier) – dieťa
Štepánková Táňa – Teo (malý bradáč) – junior
Malknerová Barbora – Nelly (Beagle) – junior
Miracle
Ivašková Sonja- Mischa (Yorkshire terrier) – junior
Hanzlová Margaréta- Paula (toy pudel) – dieťa
Polák Martin- Kyra (Foxterrier Wire) – junior
Do ďalekého Švajčiarska sa tohtoročná juniorská reprezentácia vybrala ako druhá najpočetnejšia v histórii slovenského agility.
Od polnočného štartu z Bratislavy som sa ako vedúci repre snažil nielen zabezpečiť všetko potrebné, ale aj celú cestu udržiavať skvelú a pohodovú náladu všetkých účastníkov.
4x v šoku a zakaždým inak
Po bezproblémovej ceste a príchode na miesto sme sa išli zaregistrovať. Veľmi príjemným prekvapením bolo, keď sa k nám po slovensky prihovorila miestna agiliťáčka. Po chvíli konverzácie nám prezradila, že jej mama pochádza z Bratislavy.
Šok prvý – štvrtok
Keď nás priviedli k našim objednaným stanom (organizátori ponúkali rezerváciu postavených stanov s lehátkami), s hrôzou sme zistili, že sa vôbec nepodobajú na tie, ktoré sme si objednávali cez internet. Boli to len lacné stany z hypermarketu. Namiesto sľubovaných lehátok boli nafukovačky. Našťastie sme si viacerí vzali svoje osvedčené stany, čo sa ukázalo ako veľmi predvídavé, a tak sme si rozložili tie a spravili si tak potrebné pohodlie.
Trochu sme sa rozhliadli (WC, sprchy, bufet), tí, čo sme neboli prvýkrát na JEO, sme sa zvítali s priateľmi a známymi z celej Európy a mne sa podarilo vybaviť ešte narýchlo tréning na umelej tráve spoločne s Poliakmi.
Večer nás čakal ešte míting vedúcich reprezentácií – zúčastnili sme sa ja, asistentka Kristína Hlucháňová Škodová a Natália Michalčíková ako tlmočník, ak by som niečomu nerozumel. Samotný míting nakoniec prebehol v štyroch jazykoch (AJ, NJ, FRA, ITA) takže to bolo v pohode. Na stretnutí sa prebrali dôležité veci ohľadom agility, ale oboznámili nás aj so švajčiarskou legislatívou.
Na konci mítingu Paolo Meroni, delegát pri JEO Komisii agility pri FCIm predstavil oficiálnu vlajku JEO, ktorú navrhli Holanďania počas JEO 2011.
Podvečer sme s Kristínou dali „deckám“ voľno. Sám som sa išiel porozprávať s priateľmi, ktorých som celý rok nevidel.
Šok druhý – Piatok
Hneď ráno nás čakal Šok číslo 2. Tréningové parkúry boli pripravené na „trávnatej ploche“, aby som bol presnejší, na tráve, ktorá vyzerala ako po rockovom koncerte s príliš vydarenou „dance party“. Ušliapaná, vysušená, s dierami a pieskom.
Samotný tréning sme mali naplánovaný od 11:15 do 11:55, teda s veľmi luxusnou dĺžkou tréningu. Tento tréning je určený pre tímy na zoznámenie sa s prekážkami a terénom. Pridelený parkúr číslo 2 sme si rozdelili na polovicu. Na jednej skúšali prekážky „smolíci s médiákmi“, ktorých viedla Kristína Škodová, a na druhej polovici sa zoznamovali „lárdži“, ktorých viedla Renata Millan Králová. Renata s nami išla ako doprovod Karinky Popovičovej a bolo by odo mňa nerozumné nevyužiť jej bohaté skúsenosti reprezentantky z medzinárodných podujatí, ako sú EO alebo MS FCI.
Ja som sa v tej dobe „bavil“ odpratávaním kameňov z parkúru. Áno! Dobre čítate. Švajčiari naviezli na trávu niekoľko nákladných áut piesku. Bohužiaľ, aj s kameňmi… Kameň je veľkým nepriateľom psov aj psovodov, tak neostávalo nič iné, než ich odtiaľ ručne vyhádzať.
Po skončení tréningu som sa vybral za organizátormi, aby ihneď riešili túto neskutočnú situáciu. Keď ma jedna z organizátoriek uviedla do obrazu, chvíľu som nedokázal reagovať. Pôvodne sa malo behať v miestnej hokejovej hale na umelej tráve, na ktorej sa minulý rok uskutočnili Majstrovstvá Švajčiarska. Ale Paolo Meroni bol proti, tak organizátor musel improvizovať. Po chvíli pátrania som našiel Paola a povedal som mu, že podmienky, ktoré sú momentálne na parkúroch, nie sú vhodné ani na neoficiálne preteky, nie ešte na vrcholné podujatie, akým je JEO. Paolo priznal, že si situáciu uvedomujú ako vážny problém, a že sa to snažia vyriešiť.
Po tréningu sme mali chvíľu voľno. A potom už bol podvečer, a to znamenalo Zahajovací ceremoniál, ktorý štartuje – ako inak, Slávnostným nástupom. Moja obľúbená časť J ciky caky ciky cak hej hej hej – Slovenskoooooo 🙂 musí ostatným zúčastneným pretekárom a divákom znieť v ušiach ešte teraz. Áno, bolo nás veľa (piata najpočetnejšia krajina) a boli sme hluční, riadne hluční, a bolo mi jedno, že do dnešného dňa nemám hlasivky v poriadku 🙂 . Som nesmierne hrdý na to, že nás bolo TAK veľa.
Ladislav Görcs, Vedúci reprezentácie juniorov
Zuzana Krušínová, korekcia textu
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 9/2013