Dištančný prvok
(KR 6/2013)
Oficiálne zaužívaný názov: Cik-cak, niekedy uvádzaný aj ako zig-zag, patrí opäť medzi sedem tzv. „povinných prvkov“, ktoré by mali byť obsiahnuté vo freestylovej zostave.
Čo je to Cik-cak a ako vyzerá?
Tento prvok dostal svoje pomenovanie možno práve preto, že pes behá za diskom tam a späť buď po priamej línii, alebo svojou trajektóriou v konečnom dôsledku vytvára akúsi dráhu pripomínajúcu písmeno „Z“, či kružnicu alebo len jej časť. Princípom je dodržiavaná vzdialenosť medzi psom a hráčom a pes behá od disku k disku. Presne stanovenú vzdialenosť však nikde nenájdete. Medzi rozhodcami a hráčmi sa hovorí o minimálne trojmetrovom rozostupe. Podľa pravidiel USDDN hráč potrebuje vyhodiť aspoň štyri disky, aby mu bol uznaný tento prvok.
Rozdiel medzi passingom a cik-cakom je, že pri cik-caku sa pes nevracia späť k hráčovi, zatiaľ čo v passingu míňa hráča v čo najtesnejšej blízkosti.
CIK-CAK
Psovod vyhodí disk do ľavej strany. Keď pes hodený disk chytí, hráč by už mal byť pripravený na ďalší hod, tentokrát do pravej strany. Pes by mal za druhým diskom bežať priamo, hneď ako púšťa prvý disk, ale zároveň pomyselná priamka medzi prvým a druhým diskom by mala byť kolmá na telo hráča. Pes chytí druhý disk a hráč už má opäť pripravený disk, ktorý hádže na to isté miesto, kam vyhodil ten prvý. Štvrtý disk zas na miesto, kam letel druhý. Jednotlivé hody môžu byť rovnako dlhé. V ideálnom prípade pes a hráč vytvárajú obraz rovnoramenného trojuholníka, kde vrcholom C je hráč a do vrcholov A a B hráč hádže disky. Pes behá za frisbee po jeho prepone. Pri jednotlivých hodoch by sa mal pes otáčať najmenej o 90°.
Cik-cak má aj iné podoby. Pes nemusí chytať disky len v jednej priamke, môže vytvárať aj tzv. “Z-etko”. Tento efekt má ten istý princíp, len skrátka každý ďalší disk hodíte o niečo ďalej než ten predchádzajúci.
Around the World
Ďalším z možných prevedení cik-caku je „cesta okolo sveta“. Pre mnoho hráčov je tou jednoduchšou obmenou, pretože disk sa v tomto prípade hádže tým istým smerom, akoby do kruhu. Pes tak pri chytaní disku svojím telom opisuje križnicu, ktorej stredom je hráč. Nemusí ju však opísať celú a dostať sa tam, kde chytil prvý hod zemegule. Môže to byť aj len časť kružnice.
Ako na to?
Spočiatku je lepšie rozdeliť si tréningy do menších celkov. Natrénujte si zvlášť hody ako hráč, a potom zvlášť pripravte psa na to, čo sa od neho bude požadovať. Až potom sa pokúšajte o spoločné tréningy. Pri tréningu si zvoľte, napríklad, dve vyhradené frisbeečka, ktoré si položíte na zem. Poslúžia vám ako méty, ktoré budú vrcholom trojuholníka. Tam by ste sa mali vedieť trafiť hodením disku. Najprv do jednej strany, potom do druhej a stále dokola, až vaše hody nebudú isté. Ak máte komu hádzať, neváhajte to využiť ;).
Nie je na škodu naučiť psa nový povel alebo pohyb, ktorým mu naznačíte, že nemá disk aportovať k vám, ale púšťať ho na diaľku, hneď ako ho chytí, a ponáhľať sa za ďalším diskom. Začnite radšej od tých najmenších vzdialeností. Pes naberie väčšiu istotou, rovnako ako vy, a spoločne môžete prekonávať prácu čoraz na väčšiu diaľku.
Tipy a triky
Pri hádzaní diskov nemusíte stáť striktne na jednom mieste. Ba priam si u rozhodcov môžete šplhnúť, ak nezostanete stáť na mieste ako soľný stĺp. Pri cik-caku môžete ísť vpred alebo si vymyslieť vlastnú variáciu pohybov, ktorými dodáte prvku istý šmrnc a zároveň váš podpis.
Naopak, pri zemeguli je oveľa náročnejšie, keď stojíte na jednom mieste, a ešte viac, keď počas hádzania tanierov čupíte, kľačíte alebo ste v inej pozícii.
Pri tomto elemente sa vyskytuje aj obrovská príležitosť ukázať rôzne hody, ktoré ovládate. Predviesť tak aj zručnosť hráča, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou konečnej známky. Čo hod, to iný štýl, všetko sa dá.
Narastajúca vzdialenosť hodov zväčšuje obtiažnosť. Zároveň ponúka tímu možnosť lepšie využiť súťažnú plochu. Veľkým nedostatkom býva malý rozostup medzi psovodom a psom. Rozhodca tak môže nepodarený dištančný prvok hodnotiť ako passing, či dokonca multiple.
Dôležité je taktiež správne načasovanie hodu frisbeečka. Treba vedieť odhadnúť ten správny moment, kedy frisbeečko vyhodiť, aby ho pes stihol dobehnúť. Na druhej strane, vyhodiť disk príliš neskoro nie je tiež žiadna výhra. Pes potom nemôže plynulo bežať a musí prudko brzdiť, prípadne zastaviť alebo sa dokonca otočiť do opačného smeru, čo môže vyvolať neželaný efekt, napríklad, pri zemeguli.
Viktória Obetková, foto Martin Fekete
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2013