Ďalšie veľké víťazstvo pre Slovensko!
(KR 4/2012)
Čo je Cruft’s? Pre laika toto slovo neznamená nič, pre psíčkarov predstavuje niečo ako udeľovanie Oskarov alebo Olympijské hry. Ide o najväčšiu a najprestížnejšiu výstavu psov na svete. Je iná než ostatné veľké výstavy, lebo je to Cruft’s. Už i názov vyslovujú všetci znalí s úctou a rešpektom. Každý, kto tu chce vystavovať, sa musí najprv kvalifikovať. Vyhrať na Cruft’s pre psíčkarov znamená ako vyhrať Wimbledon pre tenistov.
Najprv niekoľko štatistických údajov:
Patronát nad výstavou drží princ Michael z Kentu. Zúčastnilo sa jej 28 000 psov z celého sveta. Sledovalo ju vyše 200 miliónov ľudí na celom svete. Akreditovalo sa vyše 100 fotoreportérov, 2 televízie, 100 rádií. Za štyri dni si ju priamo na výstavisko prišlo pozrieť vyše 150 tisíc divákov.
Týždeň pred odchodom na Cruft’s sa nám narodili šteniatka. Nastali komplikácie. Sučka nemala mlieko, skúšala som obvolať polovicu Slovenska, či niekto nemá laktajúcu sučku. Keďže som nikoho nezohnala, rozhodla som sa, že do Anglicka nepôjdem. Prednejšie mi boli šteniatka a ich mama než nejaká výstava! Nakoniec sme poprosili, aby išiel do Anglicka s mojím manželom náš priateľ Andreas, prezident rakúskeho newfoudlandského klubu. Mali sme prihlásených troch psov, Brutusa – multišampióna King of Helluland Feel the Win, sučku Tequilu – multišampiónku King of Helluland Angel Wingsa, a tretieho psa, Deana – multišampióna King of Helluland Duke of Heaven, čakajúceho nás v Anglicku u našich priateľov, Sharon a Douga, u ktorých sme počas pobytu bývali. Mimochodom, Doug a Sharon sú majiteľmi aj u nás dobre známeho psa menom Neo – multišampióna King of Helluland The Deep Blue.
Dva dni pred odchodom nám písala Sharon, že by bolo dobré, aby som prišla aj ja, pretože by potrebovala pomoc pri úprave psov. Situácia ohľadom šteniatok sa stabilizovala, sučka začala mať dostatok mlieka, preto som sa rozhodla, že pôjdem „na otočku“ letecky, od piatka do nedele. Po príchode do Anglicka sme pripravili psov a nachystali sa na výstavu.
V sobotu sme štartovali veľmi skoro ráno, nakoľko cesta do Birminghamu trvala 2,5 hodiny a posudzovanie sa začínalo už o pol deviatej. Bolo prihlásených 220 newfoundlandov. Posudzoval anglický rozhodca Chris Drury. Prvá bola na rade trieda veteránov a spomínaný Neo, pes z nášho chovu, ktorého som vystavovala, túto triedu vyhral. Predposledná bola trieda otvorená, v ktorej bola najväčšia konkurencia. Okrem anglických psov boli vystavení aj psi z Francúzka, Írska, Talianska. Brutus triedu vyhral a nasledovalo udelenie titulu najlepšieho psa, ktorú vyhral tiež. Vládla veľká radosť. Okolo štvrtej poobede sa skončilo posudzovanie sučiek, kde sa tou najlepšou stala Pickle – Chateaunewf Hot Stuff našich priateľov Sharon a Douga – skromne podotýkam, že je po rodičoch z nášho chovu. Nasledovne sme sa dočkali udeľovania BOB, a ani nemusím písať, ako sme boli nadšení, že súťažili „naši psi“. Titul nakoniec získal Brutus. V tej chvíli sme boli najšťastnejšou skupinou na svete.
Neprešla ani pol hodina a už na mňa kričali: „Poď rýchlo, musíme ísť!“ Prišiel steward, ktorý nás odviedol do BIS zóny. Museli sme vyplniť formulár o Brutusovi a mne, každý, kto dostal BOB, tam mal svoju stoličku s číslom, na ktorej musel sedieť a pri sebe mať psa. V živote som nezažila pocit podobný tomu, ako keď som čakala na posudzovanie working skupiny. Keď som už bola v BIS kruhu, bola som úplne pokojná a vôbec mi nenapadlo, že som na Cruft’s. Rozhodoval anglický rozhodca Jeff Luscott, každého jedinca si pozrel v pohybe a postoji, a potom to začalo.
Ako k prvému vystavovateľovi podišiel ku mne. Myslela som si, že som štvrtá, ale tam je to presne opačne, čo som ako jediná nevedela. Až postupne mi došlo, čo sa stalo, a radosť bola neskutočná – prvé miesto vo working skupine pre Brutusa! Nasledovala mašinéria, fotografovanie, živý rozhovor v televízii. A objímanie, bozky.
„Domov“ k Sharon a Dougovi sme dorazili po polnoci, a pokračovali sme oslavou šampanským. Ráno som už o šiestej nemohla spať, rozmýšľala som, čo sa včera stalo, postupne som si skladala mozaiku. Musím zostať o deň dlhšie, prepadne mi letenka! Ale kašlem na to, domov pôjdem hoci aj peši.
O jednej poobede sme vyrazili naspäť do Birmighamu, čakalo nás finále, Best in show! Mali sme všetko zabezpečené, organizátori rozdali VIP vstupenky pre celú našu skupinu, plus VIP parkovisko tesne pri hale. Nervozita začala stúpať, a to hlavne vtedy, keď sme čakali vo vyhradenej VIP zóne a spolu so všetkými ostatnými víťazmi skupín. Sama seba, aj Brutusa som upokojovala klamstvami, že sme len na oblastnej výstave. Finále mal česť posudzovať opäť rozhodce z Anglicka, Frank Kane. Ani neviem, ako som to všetko prebehla za obrovského burácania ôsmich tisícok divákov v hľadisku. Bola som rada, že ich nevidím vo svetle početných reflektorov.
Ako to dopadlo, už všetci viete, Brutus získal druhé miesto – reserve BIS. Nasledovalo nekonečné oficiálne fotenie, rozhovory a naša neprestávajúca radosť. Taktiež sme boli všetci pozvaní na záverečnú párty kennel clubu, ktorej sa zúčastnili všetci rozhodcovia a VIP osoby.
Na záver by som chcela poďakovať všetkým našim priateľom a známym, ktorí nám pomáhali a podporovali nás. Zvlášť našim dvom priateľkám – Denise a Henriete, ktoré sa doma starali o psíkov.
Soňa Kročková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2012