– splnený sen
(KR 2/2012)
Snom každého seriózneho chovateľa pracovného plemena je dopracovať sa k vyváženej harmónii špičkového exteriéru a pracovnej upotrebiteľnosti svojho odchovu. Ten, kto tvrdí, že je preňho dôležitá len jedna z týchto zložiek, nie je celkom úprimný. Tak ako úspešného vystavovateľa teší fakt, že šampión, ktorého drží na vodidle, je schopný bez ťažkostí splniť vrcholové skúšky, teší i vrcholového pretekára, keď jeho zverenca nenazývajú „hajtrou“. Bohužiaľ, pravda je taká, že väčšine chovateľov sa tento sen napriek maximálnej snahe nikdy nepodarí naplniť. Na jeho realizáciu totiž potrebujete splnenie ešte jedného, t.j. aby sa perspektívne šteniatko dostalo do rúk starostlivého a ctižiadostivého majiteľa. A to ctižiadostivého v oboch smeroch – vo výstavníctve i výcviku. Naplnenie týchto snov sa rovná takmer zázraku. Niekedy sa však zázraky stávajú…
Keďže som mal možnosť sledovať históriu tohto zázraku od začiatku, vrátim sa až do roku 1994. Môj osobný priateľ Jano Hanulák z Čadce bol vždy nadšeným kynológom so slabosťou pre plemeno rotvajler. Pravidelne sme sa stretávali na miestnom cvičisku. Pomaly ale isto sme po amatérskych (a z dnešného pohľadu i úsmevných) začiatkoch začali zbierať cenné skúsenosti. V tomto roku som Jana presvedčil, že je nezmysel investovať svoj čas a schopnosti do „bezpapierákov“. Bolo rozhodnuté. Kúpi sa šteňa s PP! Začala sa klasická naháňačka spojená s kupovaním inzertných časopisov, sledovaním výsledkov na výstavách i pretekoch… Napokon sme sa vybrali do Ostravy „okuknúť“ vrh C z Amiho dvora. Otcom tohto vrhu bol známy Simebergs Rambo v. Trollegen – import z Kanady. Čo-to sme už o ňom počuli, ale najmä, videli sme na výstave jeho syna – Wilsona Králický sněžník, ktorý na nás urobil ohromný dojem. Matka, Bona Žafr bola pre nás veľkou neznámou. V Ostrave nás privítala milá chovateľka – slečna Plucnarová. Oznámila nám, že vo vrhu sú voľné už len dve sučky. Janov prvoradý zámer bol jasný od začiatku – hlavne aby to malo povahu!
Obe voľné sučky boli pekné, kompaktné, s dobre tvarovanými hlavami. Existoval však medzi nimi značný veľkostný rozdiel. Väčšia sučka sa nám zdala trochu krajšia, no tá drobná bola zase čipernejšia a kontaktnejšia. Než sme povedali konečné rozhodnutie, požiadali sme chovateľku, či môžeme matku šteniat podrobiť krátkemu povahovému testu. Drzosť nám teda rozhodne nechýbala! Na počudovanie chovateľka súhlasila a v miestnom parku som Bone dával poriadny „záhul“ pri náhlom prepade z kríkov a podobne. Keď nad tým premýšľam, dnes by som to už určite neurobil, veď sučka ešte dojčila štence. Ale na druhej strane, otvorený prístup chovateľky i fakt, že Bona v teste obstála, rozhodol o tom, že Jano si domov priniesol malinké čierno-pálené klbko menom Caroline z Amiho dvora.
Caroline sa vyvíjala harmonicky, no bola stále pomerne drobná. Do dospelosti však našťastie dosiahla výšku požadovanú štandardom. Mohli sme si trúfnuť prihlásiť ju na výstavu. Na prvej medzinárodnej výstave v Nitre dosiahla r.CAC. Musím sa pousmiať nad naším nadšením z tohto titulu. Dnes je pre väčšinu vystavovateľov zisk CAC-a povinnou jazdou. My sme však vtedy r.CAC-a oslavovali ako svetového víťaza! Výstavná kariéra Caroline bola pomerne úspešná. Dosiahla tituly 2x CAC, r.CAC, BOB. Viac sa nepodarilo „nabehať“, predovšetkým pre jej útly zjav. A Jano tiež viac nechcel počúvať sarkastické pripomienky niektorých rozhodcov o „kapesním rotvajlerovi…“.
Oveľa radšej počúval komentáre rozhodcov z výkonu na skúškach, ako je, napríklad, tento od pána MUDr. Vladimíra Kormoša: „Chlapi, strážte si tú sučku ako oko v hlave, takých rotvajlerov je málo“, či pána Jána Holdoša: “ … toto malô, milô zvieratko má aj na vrcholové skúšky…“ A naozaj, mala na ne. Jano poctivo trénoval a dosiahol s Caroline kombináciu skúšok SVV 3, IPO 3, čo sa v histórii Slovenska do tých čias s rotvajlerom nikomu nepodarilo! Janove nadšenie z tejto sučky vyvrcholilo na bonitácii v Štrbe. Pre nepriazeň počasia rozhodol bonitačný komisár Josef Mravík, že exteriér sa bude posudzovať na dlažbe pod tribúnou. Drvivá väčšina bonitovaných zvierat mala s touto neočakávanou „kultúrnou vložkou“ obrovské problémy. Caroline sa však vystavovala ako „profíčka“, jej reakcie boli prirodzené a živé. Jano dodnes (keď si trocha „lupne“) s obľubou predvádza gesto „hádzania čiapky o zem“, keď spomína na výrok pána Mravíka: „Je to po všetkých stránkach veľmi vyvážená a perspektívna suka. Klobúk dole!“
Možno práve premýšľate, či v názve tohto príspevku nie je chybne uvedené meno psa. Veď úspechy Caroline z Amiho dvora sa v mnohých parametroch môžu zdať neprekonateľnými. O chybu však nejde! Prekonala ju jej dcéra. Ale poporiadku. Po uchovnení Caroline prišli na rad príjemné starosti s výberom názvu chovateľskej stanice. Tešil som sa, keď sa z Belgicka vrátil chránený názov „Briava“ (je to názov kopca v blízkosti Janovho bydliska) a nie napr. „Tornádo severu“, ktoré si viac želal Jano.
Prvý vrh Caroline sa, bohužiaľ, nezaobišiel bez vážnych problémov. Napokon z neho zostala len jedna sučka, ktorá však nenaplnila Janove očakávania. Pri výbere plemenníka pre druhý vrh bol Jano opäť ortodoxný v nárokoch na povahu. Počuli sme dobré referencie o zapožičanom psovi z USA – Jailbirds Extreme Hazard. „Bill“ bol kompaktný, silný a suchý pes. Žiadny typický „vymetač výstav“, ale až na trochu jemnejšiu papuľu mu nič nechýbalo. Musím dodať, že aj v tomto prípade nám naša drzosť pomohla. Tesne pred párením sme požiadali „Billovho“ držiteľa o previerku povahy. Pri našich náročných testoch „Bill“ preukázal úžasnú vyrovnanosť vzruchu i útlmu a výbornú razanciu a tvrdosť zákusov.
Bolo rozhodnuté! Pamätám si ako dnes na deň 19. 3. 1998, keď sa narodil B vrh Briava. Mal som práve meniny a pri prvom „okuknutí“ šteniat sme s Janom žartovali, že v takýto deň muselo prísť na svet niečo výnimočné… V tomto období sa Jano neoprostil od naivity mnohých začínajúcich chovateľov a záujemcov starostlivo lustroval rôznymi „záludnými“ otázkami, aby sa uistil, že sa so šteniatkom bude aj cvičiť. Skúsenosti však, bohužiaľ, dokazujú skôr pravý opak: čím väčšie nadšenie nového majiteľa pre výcvik, tým menšia pravdepodobnosť, že to so psom niekam dotiahne. Tak či tak vtedy týmto Janovým „sitom“ prešiel Dr. Gerhard Dzian z Nitrianskeho Pravna. Odniesol si domov sučku s menom Brigitte Bardot Briava. Jej budúcnosťou sa nikto príliš vážne nezaoberal. Teda, až na občasné návštevy, keď sme s Janom svorne konštatovali: „Celkom slušná…“. Výrazný športový duch a značná dávka ctižiadosti Brigittinho nového majiteľa boli pre chovateľa veľkou výhrou.
O pár mesiacov sa Brigitte stala hviezdou slovenských výstav. Jej prednosťami boli rovný a pevný chrbát, výrazné uhlenie končatín a pravidelná, výdatná mechanika pohybu. Na svoju dobu mala peknú symetrickú hlavu s trochu nižším čelom a užšou papuľou. Jej devízou však bolo predovšetkým to, že všetky svoje prednosti vždy veľmi ochotne predvádzala na obdiv. Vo výstavnom kruhu rozhodcov zaujala sebavedomým a temperamentným prejavom. Dr. Dzian s ňou vybehal úctyhodné tituly: CAJC, 8x CAC, 2x r.CAC, CACA, CWC, BOB, 3x CACIB, 2x r.CACIB, Šampión Slovenska a Interšampión. Dovolím si však tvrdiť, že jej vysoko kvalitný exteriér o niekoľko tried prekonala jej povaha. Brigitte nebola len stelesnením ideálnej povahy rotvajlera, ale ideálnej povahy každého pracovného psa! Bola veľmi vitálna, s neutíchajúcou ochotou pracovať, výborná aportérka. Vynikala i v obrane výraznou tvrdosťou, bojovnosťou a pevnými zákusmi. Výcvikármi často prehliadaná prirodzená „žravosť“ Brigitte taktiež nechýbala. I keď s minimom výcvikárskych skúseností a za použitia jednoduchých výcvikových metodík to s Brigittou jej majiteľ dotiahol až ku skúškam SVV 2, IPO 3. Isto tomu napomohla jej značná vnímavosť. Dr. Dzian často tvrdí, že Brigitte mu dokázala „čítať myšlienky“. Nebola však nejakou „uposlúchanou hračičkou“. Sám som bol niekoľkokrát svedkom situácie, keď dala aj svojmu psovodovi jasne najavo: „Tak toto si už prehnal, ja si nenechám len tak brnkať po nose!“ Rovnako sa neskôr správala aj ku kryciemu psovi, keď bol príliš drzý, alebo naopak, nesmelý „pobehajko“. Tak ako bola Caroline z Amiho dvora historicky prvým rotvajlerom na Slovensku s kombináciou skúšok SVV 3 – IPO3, tak sa Brigitte Bardot Briava stala historicky prvým slovenským rotvajlerom s kombináciou Interšampión – IPO 3.
Tu by sme mohli naše rozprávanie o Brigitte ukončiť, keby…, keby nebolo jej nezmazateľného prínosu pre chov plemena rotvajler na Slovensku. Ak by som mal Brigitte hodnotiť len ako matku, odhliadnuc od jej odchovov, obstála by na výbornú. Za celý svoj reprodukčný život nemala vážnejší problém so zabrezávaním. Jej vrhy boli početné a zdravé. Všetky úkony po narodení šteniat, ako je vyslobodenie z plodových obalov, odhryznutie pupočnej šnúry, rozdýchanie šteňaťa, či pravidelné vylizovanie, zvládala samostatne – ďalší sen každého chovateľa. Svojimi atavistickými prejavmi pripomínala skôr vlka než psa. Ak sa predsa len vo vrhu vyskytlo slabé šteňa, neprijala ho a opakovane ho vyhadzovala mimo debnu. Šteňatám pravidelne vyvrhovala natrávenú potravu. S odrastenými štencami sa často hrala trochu „neurvale“, s jasným zámerom naučiť ich, že „život není peříčko…“.
Brigittine odchovy sú samostatnou, veľmi úspešnou kapitolou. Myslím, že stručné vymenovanie jej najúspešnejších potomkov bude celkom stačiť na to, aby si každý čitateľ urobil svoju vlastnú predstavu: AGIR GERO-DOGS – Šampión SR, Grandšampión SR, ARAM GERO-DOGS – multišampión, ATLANTA GERO-DOGS – Šampión SR, BLACK GERO-DOGS – Šampión SR, BOSS GERO-DOGS – Interšampión, Šampión SR, BIS na MVP Nitra, BEKY GERO-DOGS – Junioršampión SR, Šampión SR, vice Európska víťazka, BEAUTY GERO-DOGS – Šampión SR, Šampión ČR, BAXI GERO-DOGS – Šampión SR, HANY GERO-DOGS – Šampión SR, HARD GERO-DOGS – Šampión SR, Víťaz ŠV.
Po niekoľkoročnom odmlčaní sa Ján Hanulák rozhodol nadviazať na „svoju krv“. Dr. Dzian mu na jeden vrh Brigittu zapožičal. Z tohto vrhu sú známi FRANCO NERO BRIAVA – Šampión SR, Šampión ČR, Klubový, Národný víťaz, Víťaz Slovenska, vice Európsky víťaz… a FEIA BRIAVA – Šampión SR, Víťaz Slovenska.
Brigitte Bardot Briava bola nakrytá viacerými psami. V každom vrhu splodila neprehliadnuteľný počet výnimočných psov a súk, z ktorých väčšina zasiahla do chovu. Jej výrazná stopa v chove rotvajlerov pokračuje aj v súčasnosti. Z mnohých dôkazov môžem spomenúť tie najvýraznejšie: jej pravnučka INEZ GERO-DOGS je držiteľkou titulov Junioršampión SR, Šampión SR, Kombi víťaz, Miss SHOW a SPORT, Majster Slovenska RTW IPO 1, so skúškami ZM, ;IPO 2 a jej vnuk YRAUS TEREZSKÝ DVÚR – Víťaz mladých na nemeckej klubovej výstave…! Považujem za dôležité dodať, že najhorší výsledok rtg u všetkých priamych Brigittiných potomkov bol „B“.
Rád by som podotkol, že všetky informácie uvedené v tomto príspevku sú podložené faktami. Situácie a udalosti, ktoré nie sú dokázateľné „papierom“, nemám z „druhej ruky“, ale zažil som ich osobne. Rok pred smrťou sa Brigitte predviedla milovníkom plemena naposledy. Vo veku dvanásť rokov jej na klubovej výstave v triede veteránov tlieskali nielen konkurenti, ale i sám rozhodca a predseda chovateľského klubu v jednej osobe. I v tento deň sa Brigitte snažila ukázať v najlepšom svetle, i keď vekom zoslabené nohy už neboli také pevné ako kedysi…
Čo myslíte, bola Brigitte Bardot Briava snom každého chovateľa? Ja som o tom presvedčený!
Jozef Klíma
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 2/2012