(KR 1/2015)
Ak niekto z Vás bol na Donovaloch, určite si všimol zvláštnu drevenú bránu postavenú ponad cestu. Je to smerom k osade Bully a Polianka. Po ľavej strane je voľné priestranstvo, ktoré tvorí začiatok vstupu do tzv. Malamut arény, ktorá v zime ponúka veľký priestor bežkárom, ale hlavne vyznávačom psieho saňového športu.
Málokto však vie, čo táto zvláštna a ojedinelá stavba znamená a prečo je postavená práve tu. V jednom z príbehov o modrookom Sivákovi som bol spomínal cestu na Aljašku. Nuž a tam sme práve mali možnosť vidieť takúto obrovskú bránu, ktorá označovala trať najväčších pretekov psích záprahov Iditarod. No a keď sme sa na Donovaloch pustili do organizovania pretekov psích záprahov, povedali sme si, prečo neoznačiť miesto na ktorom sa takéto podujatie na Slovensku koná, práve takýmto impozantným spôsobom. Nápad bola jedna vec, ale realizácia veľmi ťažká vec. Zohnať kmene stromov o priemere 1 m, dĺžke cez 12 m a vymyslieť, ako ich prepraviť, opracovať, vymaľovať a bezpečne postaviť a ukotviť, to nevedel nikto poradiť, nieto ešte zrealizovať. Ale,… nakoniec sa po vynaložení veľkého úsilia všetko podarilo a na MS pretekov psích záprahov FISTC , krásne vyzdobená a osvetlená „Malamut brána “ stála a stojí dodnes.
Každý, kto si prišiel na Donovaly pobehať na bežkách, alebo sa prišiel povoziť na psom záprahu, začínal práve od tejto brány. I štart a cieľ všetkých pretekov psích záprahov bol od toho času postavený na jej úrovni. Nečudo, že i ja som každé vybehnutie so Sivákom začínal práve tu. Nespočetnekrát som pri bráne zvolával „Gó !“ čím som povzbudil môjho spoločníka dopredu a tu som sa i vracal unavený po návrate z prebehnutej trasy. Až po čase som si všimol, že Sivák si toto miesto tiež zapamätal, pretože už som ho vôbec nemusel popohnať a sám od seba začal ťahať, akoby šlo o preteky. A po návrate skoro vždy zastal na úrovni brány s tým, že „stačilo“. Neskôr som zbadal, že i ostatní musheri pri rekreačnom behaní a tiež pri vození klientov, akoby túto métu rešpektovali a reagovali podobne. Všimol som si, že mnoho návštevníkov pri prechádzkach postálo pod bránou, poprezerali si ju, pofotili a uznanlivo poklonkovali hlavami. A nielen to, popod bránu „Malamut aréna“ prešlo nespočetne veľa divákov, politikov nášho štátu, cudzincov, umelcov a podporovateľov saňového športu u nás.
I stalo sa mi, že som viezol v saniach vnučku, ktoré ťahal Sivák. Ja som na bežkách len koordinoval smer a dievča na moje prekvapenie volalo, „dedo, ťahaj k levelu“. Priznám sa v prvom momente som nevedel k čomu tu mám Siváka a sane nasmerovať. Až potom ma napadlo, „aha, samozrejme, Malamut brána“. Po dobehnutí vnučka radostne zvolala: „A sme v cieli !“.
Nuž, ak chcete vidieť túto bránu, prvú medzi „Bránami borcov“ svojho druhu na Slovensku, neváhajte a príďte na Donovaly. Ešte stále tam hrdo stojí. Môžete sa popod ňou prejsť, alebo prebehnúť a vychutnať si pocit pretekárskeho šťastia.
Pokračovanie nabudúce.
Pavel Toma
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2015