(KR 1/2015)
Samostatný a nezávislý, absolútne krásny, mnohonásobne využiteľný, ojedinelý a v psej ríši absolútne jedinečný, energický a dávajúci energiu – dnes rovnako ako pred tisícročiami.
V tomto vydaní predstavíme povahu, vzhľad, povieme si niečo o histórii i využití plemena, ktoré si neustále získava obľubu kynologickej i laickej verejnosti.
SAMOJED: Samostatný a nezávislý — povaha a starostlivosť
Povahu samojeda odráža najlepšie jeho výraz: priateľský úsmev, ktorý každého upúta, takže sa aj vy musíte nevdojak usmiať. Stal sa svetoznámym pod názvom Sammy smile (úsmev samojeda). Vytvárajú ho nahor zakrútené kútiky úst a inteligentný, priateľský výraz tmavých šibalských očí. Samojed dáva najavo svoju obrovskú radosť pri stretnutí, pretože nadovšetko miluje ľudí. Celkovo pôsobí priateľským dobromyseľným dojmom ľadového medvedíka a je bežné, že keď ho vezmete na prechádzku, ľudia, ktorých stretnete, sa začnú usmievať, vypytovať sa vás a poznámky o kráse vášho psa od neznámych okoloidúcich budú úplne bežné. Pre pochopenie povahy samojeda si musíme v prvom rade uvedomiť, že bol cieľavedome po tisícročia „šľachtený“ kmeňom kočovných Samojedov, žijúcim na sibírskych pláňach. Poďme sa spolu zamyslieť nad vlastnosťami, ktoré títo ľudia potrebovali, a ktoré v chove uprednostňovali:
NEAGRESIVITA. Samojed je známy tým, že je absolútne neagresívny, hoci svojou veľkosťou a silou vyvoláva zaslúžený rešpekt. Po celé tisícročia bol najlepším priateľom človeka, takže od neho v žiadnom prípade nemôžete očakávať agresivitu! Agresívne psy boli odstraňované z ďalšieho chovu.
PRÁCA V TÍME. Samojedi sú veľmi orientovaní na svorku, ako ľudskú, tak aj na spoločnosť iných psov, s ktorými sa vynikajúco znášajú — agresívne psy by nikdy nemohli byť dobrými záprahovými psami pracujúcimi v tíme.
SAMOSTATNOSŤ A PRACOVITOSŤ. Samojed vie, čo od neho chcete, veľmi dobre rozumie príkazu, ale jednoducho sa chce rozhodnúť sám, že vás poslúchnez vlastnej vôle, aby nestratil vlastnú dôstojnosť. Jeho skutočný charakter sa nedá vytvoriť bez blízkeho vzťahu k človeku. Samojed robí všetko na báze rovnosti, nie ponižovania. Má neuveriteľný zmysel pre humor, schopnosť vcítiť sa do rozpoloženia človeka a vycítiť nepriateľský postoj, ktorý ho potom od výcviku odstrašuje. Treba byť trpezlivý a opakovaním rozkazu mu potvrdiť, že vy ste vodcom svorky. Samojed väčšinou neposlúchne príkazy príliš ochotne. Bol predsa od pradávna učený rozhodovať sa sám! Veľmi často hľadal v tundre zatúlané soby, a keď ich našiel, musel pri nich zostať, chrániť ich pred dravou zverou a štekotom navigovať pastierov.Často trvalo aj niekoľko dní, kým ich našli. Za ten čas sa musel sám postarať o seba i o soby. Bol samostatný a vždy pracoval v prospech svojho človeka.
POZITÍVNE MYSLENIE. Samojedi sú extrémne inteligentní pracovní psi a ľahko strácajú záujem o tréning len z jediného dôvodu — keď ich nudí. Kľúčom k úspechu je udržať si ich pozornosť. Pozitívnou motiváciou sa dokážu naučiť skutočne čokoľvek. Samojeda treba často chváliť za splnené príkazy a ukazovať mu vašu lásku. Bol vždy naučený žiť a pracovať pre potešenie svojich ľudí.
NENÁROČNOSŤ NA STAROSTLIVOSŤ. Samojedi sú vynikajúci domáci psi. Sú neuveriteľne čistotní a prekvapujúco tichí. Takisto sú veľmi opatrní, často si nájdu obľúbené miestečko a zostanú tam aj niekoľko hodín. Samojed bol odpradávna súčasťou domácnosti. Potrebuje kontakt s ľuďmi, preto sa bude chcieť aspoň z času na čas pozrieť do vnútra domu. Má silný ochranársky inštinkt, preto vám bude chcieť byť stále nablízku.
Napriek svojmu nádhernému vzhľadu a predsudkom voči bielym psom patrí samojed k menej náročným plemenám na úpravu srsti. Netreba ho často kúpať, pretože nezapácha a špina z neho veľmi rýchlo sama opadá postupným schnutím. Z vyčesanej srsti samojeda, ktorá skutočne vôbec nepáchne a je neuveriteľne jemná, možno dokonca upliesť teplý odev, čo aj pôvodní chovatelia z kmeňa Samojedov využívali.
Čo sa týka zdravotnej starostlivosti, samojed patrí k takzvaným primitívnym plemenám, čo znamená, že je jedným z najmenej prešľachtených plemien s pomerne malým rozsahom dedičných chorôb. Keďže nevznikol krížením rôznych plemien, nevykazuje ani poruchy správania či povahy. Takisto patrí k severským psom, ktoré nie sú náchylné na choroby — sú voči nim pomerne odolné. Prispôsobí sa akýmkoľvek podmienkam, a tak ho môžete nájsť všade na svete.
Samojed je vďaka týmto vlastnostiam, kedysi dávno vypestovaným jeho pôvodnými chovateľmi na studenej Sibíri, tým najlepším rodinným spoločníkom aj dnes. Vďaka priateľskej a optimistickej povahe je ideálnym rodinným psom. Rád sa hrá, naháňa a zbožňuje dlhé prechádzky. Miluje prácu a akúkoľvek činnosť — skúste ho zobrať so sebou na túru a on vám s radosťou ponesie plecniak, zapriahnite ho do vozíka, ak potrebujete pomoc, alebo sa nechajte ťahať na bicykli či bežkách. Rád sa hrá s deťmi, je veľmi pokojný a tolerantný, je neúnavným spoluhráčom a spoločníkom.
Ak však preferujete stráviť deň leňošením, rád vám bude robiť spoločnosť aj pri tejto činnosti — chce byť hlavne s vami. Mnohí ľudia, ktorí prežili určitý čas v tundre v podobných podmienkach, v akých žili a stále žijú kmene Samojedov, tvrdia, že medzi schopnosti samojedov pracovať a pomáhať človeku je treba zaradiť ešte jednu — pre prežitie v týchto nehostinných podmienkach asi najdôležitejšiu — a síce byť oddaným, milým a nádherným spoločníkom svojho pána. Ich krása a šarm totiž majú silu prekonať pustatinu navôkol.Stroje síce môžu nahradiť prácu psov, ale žiaden stroj nemá schopnosť povzbudiť ich duše.
POZOR! Ako každé plemeno, aj samojed má svoje muchy, ktoré však musíme s láskou a porozumením tolerovať, pretože patria k jeho povahe, a jeho tisícročné skúsenosti a inštinkty sa v ňom jednoducho nezaprú. Dobrou a dôslednou výchovou sa však dajú značne obmedziť.
Samojed je ideálnym psom pre milovníkov turistiky a prechádzok v prírode. Má však dobre vyvinutý lovecký inštinkt, ktorý sa môže prejavovať aj vo vzťahu k domácim zvieratám — ak ho nevychováte a nenavyknete na spolužitie s nimi. Samojedi, tak ako väčšina severských plemien, používajú svoj hlas výnimočne, takže nepatria medzi príliš hlučných a neustále štekajúcich psov. Väčšinou sa nám snažia štekotom niečo povedať. Štekajú, „spievajú“ a „rozprávajú“ v rôznych tóninách, podľa nálady a situácie. Samojedi nikdy neštekajú len tak bezdôvodne a na dobre naučený povel štekať prestanú.
Samojed sa nehodí za strážneho psa, aj keď na prítomnosť niekoho cudzieho alebo niečoho nezvyčajného za plotom vás upozorní silným výstražným štekotom. Mladí samojedi radi hrabú — hlavne v lete sa snažia vyhrabať si dieru a ochladiť sa v nej.
Srsť samojedov sa musí udržiavať vždy v čase pĺznutia úplným vyčesaním, ktoré sa nesmie nikdy zanedbať, lebo srsť by splstnatela. Starostlivosť si vyžadujú aj kritickéoblasti za ušami — tam musíte česať častejšie, aby ste predišli vytváraniu veľkých zmotkov, ktoré sa neskôr dajú odstrániť už len odstrihnutím.
SAMOJED: Absolútne krásny — vzhľad
Samojed je často označovaný ako pes „vianočný“. Jeho vzhľad naozaj už na prvý pohľad evokuje krásu a pokoj Vianoc. Samojedský pes patrí do V. skupiny FCI s názvom Špice a tzv. primitívne plemená, oddiel 1 — severské záprahové psy. Štandard FCI č. 212 z 15. 5. 1991, pôvod: Rusko a severské krajiny.
Samojed je takmer kvadratický arktický „špic“. Je obrazom krásy, elegancie, ostražitosti, čulosti, dôstojnosti a pôvabu. Je silný, ušľachtilý a sebavedomý. Dobre osrstenú hlavu nosí samojed hrdo vztýčenú, samci majú na krku dlhú a hustú hrivu. Husto osrstený chvost nosia zakrútený na chrbte, spustený siaha až po priehlavok. Výraz tváre pripomína úsmev, tmavé oči mandľového tvaru s bielymi mihalnicami majú nežný a priateľský výraz, nos a pysky majú čiernu farbu. Výška v kohútiku je u psa 54 – 60 cm, u suky 50 – 56 cm. Zo samojeda vždy vyžaruje krása, sila, temperament, hrdosť a ušľachtilosť. Má pôsobiť dojmom odolného, silného, nie však robustného psa. Suky majú mať nežný ženský výraz, nesmú však byť bojazlivé.
Kostra samojeda je pevná, zodpovedajúca jeho výške a váhe. Nesmie byť ani príliš subtílna, ani ťažkopádna.Telo má pôsobiť kvadraticky (dĺžka sa rovná výške v kohútiku). Samojed by nemal byť príliš malý a slabý, ani príliš mohutný či nemotorný, pretože by to odporovalo jeho pôvodnému predurčeniu záprahového, pastierskeho i strážneho psa.
Samojed si musí zachovávať predovšetkým eleganciu. Jeho bohatá a hustá biela, prípadne krémovo sfarbená srsť je vode odolná, nepremokavá. Na svetle sa strieborne leskne. Ide o takzvaný „silvertip“, čiže strieborný odlesk na končekoch srsti. Existujú dve základné diskvalifikácie: iná farba srsti ako biela či krémová a modré oči.
SAMOJED: Mnohonásobne využiteľný — využitie
Samojedi patria vo svete k veľmi obľúbeným a rozšíreným plemenám psov, nielen pre ich vzhľad, ale aj vzhľadom na ich nesmierne možnosti pracovného využitia. Zatiaľ čo anglickí a európski chovatelia preferujú chov samojedov na výstavy a ako rodinného psa, americkí, kanadskí a severoeurópski chovatelia presadzujú takzvaný trend „working Samoyed“, alebo pracujúci samojed, ktorý by mal zvládať všetky činnosti ako pôvodný pes kmeňa Samojedov.
V mnohých krajinách existujú pre samojedov okrem titulov krásy, aj tzv.pracovnétituly, ktoré predpokladajú rôzne typy pracovných skúšok, napríklad ťahanie saní na rýchlosť, ťahanie saní na vytrvalosť, ťahanie nákladov (weightpulling), stráženie a zaháňanie stád, lov, záchranárske práce či sprevádzanie zrakovo postihnutých ľudí. Na severe Európy je zasa samojed využívaný naširokú škálu zimných športov a agility. Neboja sa však ani experimentovať — skúšajú s nimi úspešne napríklad aj coursing!
Samojed je navšestrannejšie severské plemeno psov, ktoré bolo už v krajine svojho pôvodu po tisíce rokov využívané na množstvo rôznych aktivít, tzv. 3 H activities: hunting, hauling, herding (lov, ťahanie saní, pastierstvo a ochrana stád). V súčasnosti sa samojedi využívajú na množstvopsích športov: všetky záprahové športy (vozíky, sane, scooter, bikejoring,…), canicross, dogtreking, agility, obedience, tanec so psom, poľovníctvo, pastierstvo, coursing, turistiku, ale aj na canisterapiu a výstavy. Využíva sa aj ako pes záchranársky a asistenčný.
Veľmi veľa záleží od majiteľa samojeda. Tréningu akéhokoľvek športu so samojedom sa treba venovať dôsledne, s láskou a nadšením. Toto všetko samojed vycíti a bude chcieť svojho pána potešiť — jeho hlavnou motiváciou je totiž spokojnosť človeka! VŽDY preto používajte pozitívnu motiváciu, pretože samojed pracuje vždy pre svojho pána, ktorého pochvala je pre neho tou najväčšou odmenou.
SAMOJED: Ojedinelý a jedinečný— história plemena
Pôvod plemena samojedský pes sa datuje do obdobia viac ako tisíc rokov pred naším letopočtom, čím sa zaraďuje medzi najstaršie plemená vôbec. Podľa mnohých vedcov má samojedský pes veľa charakteristických znakov prehistorického psa. Samojedi – Nenci, sú ľudia tmavej pleti, zavalitej nízkej postavy s výraznými lícnymi kosťami a veselou povahou. Je dokázané, že tento národ kočoval po tundre už viac ako tisíc rokov pred naším letopočtom. Sídlili a dodnes sídlia na hranici Európy a Ázie, presnejšie medzi Bielym morom a Jenisejom. Živili sa lovom, rybolovom a chovom sobov (ktoré chovali nielen na mäso a mlieko, ale aj ako ťažné zvieratá). A práve potrava pre soby — mach, ich nútila neustále kočovať po tundre.
Cestovatelia a bádatelia ich poznali ako milých a priateľských ľudí, ktorí si svoje psy, nazývané Bjelkier, veľmi cenili, pretože boli všestranné — boli psami pastierskymi, ťažnými, loveckými i strážnymi, boli vynikajúci lovci rýb, nadháňali zver pri love, ťahali sane, ustrážili obrovské stáda sobov, chránili obydlia svojich pánov pred divou zverou, zohrievali deti i dospelých a navyše im boli vynikajúcimi, večne sa usmievajúcimi spoločníkmi.
Samojedi boli závislí na práci svojich psov, ktorí im pomáhali prežiť v nehostinných podmienkach tundry. Psy boli prítomné v stanoch pri delení jedla. Deti mali dovolené hrávať sa so šteniatkami a ženy tohto národa často odchovávali šteniatka, ak toho suka z rôznych dôvodov nebola schopná. Človek psa nikdy neudrel. Boli trénované k poslušnosti len tónom hlasu, preto si psy človeka vážili a bezpodmienečne ho rešpektovali — ako svojho priateľa a vodcu svorky.
Je známe, že Samojedi často odmietali vzdať sa svojich psov a predať ich cestovateľom v období, kedy začali prenikať na ich územia. Samojedi, prirodzene, využívali psov aj na kožušiny. Väčšinou to boli psy agresívne alebo príliš slabé.Takýmto spôsobom vlastne robili výber najvhodnejších jedincov pre ďalší chov.Hlavným kritériom výberu bola priateľská vyrovnaná povaha psa, jeho sila a vytrvalosť.Šteniatka preberali skúsenosti od starších psov, učili sa nezávislosti, zodpovednosti a dôvere v človeka. Počas storočí sa vyvinulo silné a odolné plemeno.
Nórsky cestovateľ Dr. Fridtjof Nansen bol jedným z prvých, ktorí použili samojedov na ťahanie saní. On sám strávil určitý čas v osade kmeňa Samojedov a predstavil bieleho psíka s usmievavou tvárou celému svetu.História plemena samojed by nebola kompletná bez nórskeho cestovateľa Roalda Amundsena, prvého človeka, ktorý dosiahol Južný pól — 14.decembra 1911 so záprahom samojedov vedených sukou menom Etah. Ak bol Amundsen prvým človekom, ktorý položil nohu na Južný pól, potom samojedská suka menom Etah bola prvým psom, ktorý na Južný pólpoložil labku.
Prvé samojedské psy boli dovezené do Európy z rôznych expedícií a pochádzali priamo od kmeňa Samojedov zo Sibíri. Do Anglicka doviezli prvého samojeda menom Sabarka v roku 1889, a ten sa stal zakladateľom svetoznámej chovateľskej stanice Farmingham Kennels. Do USA doviezla prvého samojedského psa v roku 1904 princezná de Montyglyon ako dar od cárovho brata, ďalšie psy boli potom dovážané z Anglicka. A v týchto dvoch krajinách sa aj začal chov, prvé výstavy a bol vypracovaný štandard plemena.
Všeobecne môžeme povedať, že existujú dva typy štandardu, a síce americký a anglický. Tieto sa potom ďalej špecifikujú podľa jednotlivých krajín. Americký a anglický štandard sa líšia štandardnou veľkosťou povolenou pre suky a psov. Anglický štandard povoľuje nižšiu výšku 1 palec (2,54 cm).
Niektorí historici plemena tvrdia, že súčasní samojedi sú potomkami dvanástich psov — napospol veteránov z polárnych expedícií. Isté je, že po prvej svetovej vojne sa už žiadny kvalitný samojed zo Sibíri nedoviezol. Bjelkier psy boli premenované na SAMOYEDE, aby sa názov čo najviac priblížil pôvodnej ruskej výslovnosti. V angličtine sa tak vyslovoval ako „samajéd“. Neskôr sa od posledného písmena „e“ upustilo z dôvodu zjednodušenia, čím sa však zmenila pôvodná výslovnosť na poangličtený„samoid“. Samojed bol prvým plemenom severských záprahových psov, ktoré FCI uznalo.
Je treba si uvedomiť, že samojed je skutočne unikátne pôvodné plemeno, ktoré nebolo nikdy krížené s iným plemenom. Povahou, majestátnym vzhľadom a kvadratickým tvarom tela je jedinečný a všetky hlavné charakteristické znaky súčasných samojedov — vztýčené uši, usmievajúca sa tvár, huňatý biely kožúšok a krásny chvost — sú pôvodné a prirodzené a môžeme ich zreteľne vidieť na prvých historických snímkoch zakladateľov chovu z 19. storočia, takisto ako v prírodopisných filmoch o živote Nencov zo Sibíri v dobe súčasnej.
V nasledujúcom vydaní sa budete môcť dočítať akým spôsobom dokáže samojed odovzdávať energiu, o histórii chovu na Slovensku a aktivitách chovu na Slovensku.
Ing. Jana Fulierová
Referent pre šport a canisterapiu
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2015