(KR 8/2013)
Príbeh bezpapierových psov má nechtiac pokračovanie… Pred týždňom mi moja známa zavolala, že v útulku v Trnave niekto nechal asi štvormesačného psíka welsh springer španiela, vraj zo Sobraniec.
Nakoľko v Útulku Trnava (www.trnava.utulok.sk) majú dobré srdiečka a trochu možností, o psíkov sa príkladne starajú. To im, samozrejme, nenahrádza dobrú a láskavú ruku majiteľa, ktorú však psík pocíti, len ak sa k nej dostane. Ak nie, medzi šteniatkami mu je tiež dobre, lepšie než na ulici.
Nedalo mi, aby som vás neupozornila na týchto šľachetných ľudí, ktorí seba hodnotia ako zoskupenie ľudí sympatizujúcich s názorom práva na život bez krutosti. Oni vám najlepšie vedia povedať, aká vie byť ľudská zrada voči psej duši, a akí dokážeme byť zlí. Avšak oni sami a kopa láskavých nových majiteľov sú opačným príkladom.
Hovorí sa, že najlepšie príbehy píše sám život. Keď som rozmýšľala nad touto témou, prišiel mi e-mail a takpovediac mi nahral na smeč. Na fotke boli zobrazené krásne šteniatka golden retrievera s textom, že pán ich daruje, len aby si ich niekto vzal. Priznám sa, že mi to vyrazilo dych. Chcem veriť, že z jeho strany to bola posledná šanca, ako ich umiestniť. Zrejme bol v koncoch. Z tejto stránky ho fakt ľutujem. Ale uvedomuje si tento pán, aký život šteniatkam pripravil? Vopred mi ich je ľúto, majitelia a pracovníci útulkov by vám o tom vedeli porozprávať svoje. Verím, že niektoré z nich bude mať šťastie a dostane sa do dobrých rúk, veď našťastie existujú ešte slušní a dobrí ľudia. Ale čo tie ostané? Veď čo je zadarmo, to si veru nevieme vážiť.
Veta, ktorá ukončila e-mail, dopadla ako katova sekera. „Keď si ich nik nevezme, dám ich utratiť.“ A tu sa pýtam – prečo sa museli narodiť? Kvôli nezodpovednosti majiteľa suky. Možno ho k tomu dotlačila teória o tom, že sučka by mala aspoň raz za život rodiť, alebo náhodné spojenie. V jednom, aj v druhom prípade poznám riešenie. Je na človeku, aby zvážil, či má podmienky odchovať možno aj 8 – 10 narodených šteniatok, či má na to čas a financie a hlavne prípadných záujemcov. A keď na to podmienky nemám, nepúšťam sa predsa do chovu.
Pri náhodnom spojení vám tiež pomôže veterinárny lekár. Injekcia je síce krajné riešenie, núdzové, ale existuje. Omnoho jednoduchšie a zodpovednejšie je dať sučku sterilizovať. Keď už nechcete podstúpiť otvorenie bruška klasickou metódou, dajte jej spraviť sterilizáciu laparoskopicky. Je omnoho šetrnejšia a humánnejšia, bezbolestnejšia. Konkrétne zo svojho okolia viem o Brne, kde sa robí bežne. A bude vás stáť asi toľko, koľko miniete, kým „predáte“ šteniatka.
K tejto téme sa svojimi bohatými skúsenosťami z chovu pridali aj viacerí špičkoví chovatelia.
„Je to veľký omyl, keď si ľudia myslia, že suka má rodiť raz za život za každú cenu. Máme a mali sme niekoľko súk, ktoré nerodili, dožili sa vysokého veku a mali šťastný život!“
Tieto slová môžem len potvrdiť. Nakrytie suky bez chovateľského zámeru, bez splnenia základných podmienok, akými sú dobrý zdravotný stav suky, možnosť pomáhať jej s vrhom, dostatok financií na odchov šteniat a aspoň niekoľko odberateľov, považujem buď za hrubú neznalosť, alebo veľkú nezodpovednosť. Verte mi, že to nepíšem preto, aby som vás odradila od chovu. Všetci sme raz predsa začínali. Chcem vás len v dobrom upozorniť na to, aby ste si dobre presondovali, do čoho idete, a nechali si poradiť. Lebo múdry človek sa vraj učí na chybách iných.
Bc. Viera Janeková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2013