(KR 12/2012)
neprehliadnuteľný pracant s hypnotickým, až líščím pohľadom
O plemene
Tento nenápadný a zároveň neprehliadnuteľný pracant s hypnotickým, až líščim pohľadom patrí neodmysliteľne ku koloritu austrálskeho vidieka. Plemeno austrálska kelpia alebo australian kelpie má už aj na Slovensku svoje zastúpenie. Ak by ste hľadali, našli by ste desať jedincov tohto úžasného plemena a jednu chovateľskú stanicu.
Kelpia je temperamentný, pritom nenáročný, stredne veľký, krátkosrstý pes, ktorý bol vyšľachtený pre veľmi ťažké podmienky austrálskych pastvín. Plemeno je cenené predovšetkým pre vysokú inteligenciu, vytrvalosť a schopnosť prispôsobiť sa.
Povaha a charakter
Pôvodnou úlohou austrálskych kelpií bolo stráženie stád oviec. Má prirodzený inštinkt a vlohy na prácu s ovcami, či už v otvorenej krajine alebo v ohrade. Zaujímavosťou je, že pri pasení stád zaujíma kelpia pozorovaciu polohu na chrbte ovce. K tejto činnosti bolo toto plemeno vybavené okrem iného obrovskou výdržou a obratnosťou. Kelpia je preto zvyknutá na dlhé pochody a tvrdú celodennú prácu. Je taktiež mimoriadne pozorná, verná, horlivá a vysoko inteligentná, jemná, ľahko ovládateľná, s takmer nevyčerpateľnou energiou, a práve preto sa v dnešnej dobe využíva čím ďalej tým viac k rôznym kynologickým športom. Svoje úlohy si plní na sto percent a je pritom takmer neúnavná. Má vyrovnanú povahu, voči ľuďom nie je agresívna, skôr naopak, a hodí sa aj k deťom. K iným psom môže byť v určitých situáciách trochu ostrejšia, no pokiaľ je dobre socializovaná, je veľmi priateľská. Znesie sa aj s inými domácimi zvieratami vrátane mačiek, ak je na ne odmalička zvyknutá.
História
Austrálska kelpia pochádza zo škótskych ovčiarskych psov, zvaných kallade alebo working collie, ktoré do Austrálie doviezol pán Georg Robertson. Okolo roku 1843 sa začal v Západnej Virginii venovať chovu oviec, dobytka a, samozrejme, aj pracovných psov. Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia pracoval neďaleko Robertsonovho statku muž menom Jack Glenson, ktorý veľmi obdivoval psy pracujúce pri stádach. Obzvlášť sa mu páčila sučka, ktorá bola priamym potomkom dovezených psov zo Škótska.
Jackovi Glensonovi sa neskôr podarilo získať túto sučku výmenou za koňa a začal ju volať „Kelpie”, čo v škótskej mytológii znamená „zlomyseľný vodný duch“, ktorý sa zjavuje pri brodoch práve v podobe koňa. Spolu s ňou sa vydal na sever, kde získal prácu ako predák. Cestou sa zastavil u svojho priateľa Marka Tullyho, ktorý mu daroval čiernu kóliu, psa menom Moss. Prvé šteňatá po rodičoch Kelpie a Moss sa narodili okolo roku 1873 a následne prišiel na svet ďalší vrh. Približne v rovnakú dobu boli do Austrálie dovezené dve čierne kólie s pálením, Jenny a Brutus, pánom Gilbertom S. Eliotom. Cestou boli tieto dve kólie spárené a po príjazde sa im narodili šteňatá. Jedným zo šteniat bol pes Cäsar, ktorý sa v roku 1875 stal otcom tretieho vrhu sučky Kelpie. Z tohto spojenia sa narodila Kelpie II., ktorej majiteľom sa stal C. T. W. King, a preto sa občas nazýva „King’s Kepie“. Kelpie II. bola, rovnako ako jej matka, výborným pracovným psom a svoje kvality potvrdila na I. austrálskej súťaži ovčiarskych psov, kde zvíťazila. Kelpie II. bola nakrytá psom Moss a ich potomstvu sa začalo hovoriť „Kelpie’s pups“, čo sa neskôr skrátilo na „KELPIE“.
Postupne došlo k primiešaniu krvi ovčiarskych psov z rôznych oblastí (tmavo sfarbených s pálením). Jedinci z oblasti Sydney pálenie často nemali a predpokladá sa, že práve tieto psy sa stali predkami dnešnej výstavnej línie. Jednotný názov „Kelpie“, však aj cez niektoré rozdiely zostal. Často sa traduje, že v krvi austrálskej kelpie koluje aj krv dinga. „Prikríženie“ dinga však nie je ničím podložené a vzhľadom na vzťah farmárov k týmto tvorom môžeme úmyselné využitie dinga pri chove takmer vylúčiť.
Život s kelpiou
„To mate kríženca?“ – toto je otázka, s ktorou sa stretávam na prechádzkach veľmi často, nakoľko ľudia toto plemeno nepoznajú. A ako som sa k nemu dostala ja? Kelpia ma očarila už veľmi dávno v televízii, keď som ako malá sledovala austrálske filmy a seriály. Popri farmároch a cowboyoch tam bol vždy pracovitý pes, kelpia. Osud však chcel, aby som si na tú svoju ešte počkala, a tak som si v roku 2006 zadovážila bígla Buddyho, s ktorým som sa snažila venovať rôznym športom. Dosiahli sme spolu množstvo úspechov a prežili veľa zážitkov, no niečo mi chýbalo. Teraz už môžem povedať, že to bola kelpia. Na svoju vytúženú kelpiu som si veru počkala, hľadala som vhodné spojenie takmer rok a pol. Ebony som si priniesla na začiatku roka 2010 a bola som ňou priam očarená. Učila sa závratnou rýchlosťou, základnú poslušnosť mala zvládnutú za dva týždne a horlivo sa vrhala do všetkého, čo som vymyslela. Snažila sa splniť všetko, čo mi na očiach videla, a to platí dodnes. Dnes sa s Ebony venujeme viacerým športom, máme zloženú skúšku SVPP z pasenia, pripravujeme sa na skúšku HWT, beháme agility v kategórii LA1, vytrvalo sa snažíme dostať do LA2 a na budúci rok plánujeme základné skúšky RH-E zo záchranárčiny a nezávodne sa venujeme frisbee a obedience. Taktiež sa zúčastňujeme aj výstav, máme vybehaný titu JCH SR, splnené podmienky pre získanie titulu CH SR, KCH. Ebony robí všetky aktivity na 110 % a s neuveriteľným nadšením, takže môžem povedať, že je skutočnou protagonistkou tohoto úžasného plemena. Získalo si ma svojou horlivosťou, inteligenciou a nesmiernou túžbou pracovať, no na druhej strane aj veľkou prispôsobivosťou a ohromnou láskou k rodine. Stalo sa pre mňa akousi neodmysliteľnou súčasťou života, a tak som sa rozhodla, že založím prvú chovateľskú stanicu kelpií na Slovensku. Dali sme jej názov Dark Side Legion. Dúfam že sa toto krásne pracovné plemeno uchytí aj v našich zemepisných šírkach, a že sa zachová veľký pracovný potenciál, ktorý je preň typický.
Pre koho je kelpia
Kelpia je naozaj plemeno veľmi parcovité a inteligentné a potrebuje veľa fyzickej aktivity, ale aj psychickej stimulácie, pretože znudená kelpia sa stáva razom postrachom pre topánky, koberce a iné bytové doplnky. Toto plemeno by si preto mali zadovážiť ľudia s aktívnym životným štýlom a predstavou, čo by s jeho temperamentom chceli robiť. Starostlivosť o kelpiu je veľmi nenáročná, srsť má samočistiacu schopnosť a stačí ju párkrát do mesiaca prečesať, v dobe pĺznutia viackrát. Kelpie v súčasnosti zdravotne na nič netrpia, musíte však kvôli ich akčnosti počítať s rôznymi úrazmi. Ak si aj po všetkom poviete „Takéhoto psa chcem!” – a budete sa mu naozaj venovať, bude kelpia tým najlepším psom na svete a spolupráca s ňou bude skutočne nádherná.
Ing. Lucia Dobríková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 12/2012