(KR 7/2012)
História tohto stále relatívne vzácneho orientálneho krátkosrstého chrta siaha ďaleko do 8. – 7. storočia pred Kristom, kedy sa dostal do Orientu pravdepodobne z Ázie. Je to pôvodný chrt Beduínov a Berberov, využívaný k lovu malej zveri, gaziel a šakalov, ale aj ku stráženiu stád a obydlí. Pre svojich majiteľov je cennou súčasťou ich majetku a nenahraditeľným spoločníkom. Krajinou pôvodu a držiteľom štandardu je Maroko, kde sa vyskytuje v najväčšom počte. Sloughi, známa aj ako arabský chrt, slugi alebo sluga, prišla na európsky kontinent (do Francúzska) zo Severnej Afriky (Maroka, Tuniska, Líbye a Alžírska) na prelome 18. a 19. storočia. Neskôr sa rozšírila do Holandska, Nemecka, Švajčiarska, ale postupne sa jej zástupcovia začali objavovať aj v Británii, Škandinávii, či v Českej republike.
Sloughi patrí medzi krátkosrsté plemená chrtov. O jej vzhľade a štandarde nebudem detailne písať, keďže tieto informácie sa dnes dajú nájsť vo veľkom rozsahu na internete. Snáď by som len pripomenul, že sa jedná o typického orientálneho chrta so sklopeným uchom, štvorcovým rámcom tela, suchým a viditeľne tvarovaným osvalením. Výrazný hrudník a vtiahnuté brucho, rovné línie, výborne zauhlené končatiny a relatívne dlhý chvost sú len niektorými z mnohých plemenných znakov.
Sloughi môžeme nájsť vo všetkých farbách púšte, tzn. vo všetkých odtieňoch pieskovej farby, s alebo bez čiernej masky, žíhania alebo čierneho plášťa. Biele znaky nie sú žiaduce, ale biely fľak na hrudi nemožno považovať za hrubú chybu. Tu by som sa rád pozastavil, pretože sloughi bola do konca 70. rokov 20. storočia považovaná spolu s azavakom (africkým chrtom) za jednu a tú istú rasu. Spoločné kríženie týchto dvoch plemien spôsobilo vznik lokálnych bielych škvŕn na hrudi, v horšom prípade na končatinách. Prísne vylučovanie jedincov s týmto znakom by však viedlo k extrémnej selekcii a zmenšeniu chovateľskej základne, čo si pri tak vzácnom plemene nemôžeme dovoliť. Biele škvrny sa totiž vyskytujú často pri narodení šteniat, vedia však v priebehu niekoľkých týždňov zmiznúť. Tieto psy tak v dospelosti fľak nemajú, sú však jeho genetickými nositeľmi. U svetlých pieskových jedincov takúto škvrnu niekedy dokonca nie sme ani schopní spozorovať.
Ďalším diskutabilným problémom v exteriéri plemena sloughi je jeho kohútiková výška. Štandard popisuje ideálnu výšku súk od 61 – 68 cm (ideálna je 65 cm) a u psov 66 – 72 cm (ideálna je 70 cm). V Európe je však tento priemer trošku posunutý hlavne smerom nahor. Je úplne bežné vidieť psy s kohútikovou výškou nad 72 cm, ba dokonca nad 75 cm. U súk je tiež priemerná kohútiková výška reálne vyššia (asi do 70 cm). Táto skutočnosť by však nemala hrať hlavnú rolu, pokiaľ je pes či suka proporčne vyrovnaný, tzn., aby pes ktorý je vysoký, bol súčasne aj primerane mohutný, vyvážený a naopak. Neznamená, že „príliš malé“ alebo „príliš vysoké“ jedince by nemohli byť vynikajúcimi lovcami v krajine pôvodu. Týmto sa dostávame k ďalším znakom, ktoré sú pri arabskom chrtovi vo výstavných kruhoch niekedy potláčané len preto, že mnohým sa zdajú nepodstatné, v skutočnosti však úzko súvisia s jeho pôvodným využitím – lovom. Patrí sem jemnosť kože, dĺžka chvosta, stavba kostry, dĺžka krku, atď. Nedostatky ako mohutná kostra, hrubá koža, extrémne vyvinuté osvalenie a nakoniec aj extrémna kohútiková výška sú dôsledkom kvalitnej a bohatej stravy „europanizovaných“ jedincov. Sloughi je z pôvodných oblastí zvyknutá na stravu chudobnejšiu na bielkoviny, viac tvorenú z obilných pokrmov, kyslých mliečnych výrobkov a odpadového mäsa, šliach a kostí. Nechcem tým povedať, aby majitelia kŕmili svoje psy nevyváženou, nedajbože prevažne rastlinnou stravou, je však treba nájsť také optimum, aby sme zabezpečili vyrovnaný rast so zreteľom na celkovú harmóniu a vyváženosť tela. Zdravie a výborná kondícia psa nám tak budú dostatočným zadosťučinením. Mohli by sme povedať, že tu platí staré známe „menej je niekedy viac“.
Sloughi si dokázala zachovať ako relatívne prírodné plemeno svoju silu, húževnatosť, pevné zdravie, a nezmenenú povahu, s častým inštinktívnym správaním. Aj keď na niekoho môže pôsobiť krehko, je to odolný a vytrvalý pes.
Spolu s arabským koňom a sokolom bola pre Beduína jeho najväčším majetkom. Odpradávna spávala so svojím pánom pod jedným stanom, dokonca aj pod spoločnou prikrývkou. Pri love sa niesla na chrbte koňa, dostávala najlepšiu potravu a pri návšteve s ňou bolo zaobchádzané ako s hosťom. Ženy sa často starali o šteňatá ako o vlastné deti a smrť sloughi v rodine bola oplakaná ako strata jej plnohodnotného člena. Často boli zdobené amuletmi a šperkami. Výsostné postavenie arabského chrta sa spontánne prenieslo k nám, spolu s jeho príchodom do Európy. Jej hrdosť, nezávislosť, zdvorilosť, ušľachtilosť a inteligencia sú rovnako silné v pohodlí pohovky na Slovensku, či kdekoľvek v Európe, ako v krajine jej pôvodu.
Sloughi je inteligentný pes, hrdý, oddaný pánovi, k cudzím ľuďom rezervovaný, nikdy však agresívny. K pánovi, k jeho rodine a blízkym je priateľský a láskavý. Nikdy to nebude pes vhodný na služobný výcvik. Je treba si nájsť správnu cestu, ako ho motivovať, láskavý tón a odmeny môžu byť správnym spôsobom, ako dosiahnuť jeho dôveru a ochotu spolupracovať. Nikdy nebude robiť cviky a slepo počúvať na povel. Vždy spraví len to, o čom je sám presvedčený, že je pre neho prospešné. Nikdy nebol šľachtený na spoluprácu s človekom ako iné pracovné plemená, napr. ovčiaky, či stavače. Jeho úlohou bolo vypustenie a dohnanie, prípadne zabitie lovenej zveri. Preto môže pripadať niektorým nezainteresovaným ľuďom hlúpy. Opak je však pravdou. Hrubé zaobchádzanie by nikam neviedlo, spôsobilo by len väčšiu nedôveru alebo plachosť. Sloughi môže často pôsobiť ako nesústredená, často sa díva „cez“ majiteľa a sleduje viac okolie než svojho cvičiteľa či pána. Opäť je treba zvoliť len správny prístup (hry, maškrty), ako ju zaujať.
Niekedy sa u arabského chrta stretávame s plachosťou, či rezervovanosťou. Tá je však len dôsledkom väčšej opatrnosti a nedôvery najmä k cudzím ľuďom, predmetom a javom, bez ktorej by v prírode len zďaleka prežilo akékoľvek zviera. Tu sa dostávam pri výcviku sloughi k veľmi dôležitému pojmu – socializácia. Jedná sa o skorú socializáciu približne do 4 mesiacov, kedy treba šteňa vystavovať najrôznejším situáciám bežného života. Od privykania si na obojok a vôdzku, cez dotyky cudzích ľudí, hluk mesta, nákupných centier, jazdu v dopravných prostriedkoch, či kontakt s iným psami a ostanými domácimi zvieratami. Rodinné návštevy, vychádzky do centra mesta, alebo len obyčajná jazda električkou či vlakom bude výbornou školou pre vaše šteňa.
Pri výcviku tohto plemena by som vyzdvihol hlavne význam povelu privolania – „ku mne“. Sloughi miluje pohyb rovnako ako každý iný chrt či pracovné plemeno. Ak jej doprajete dostatok pohybu, nikdy nebude mať tendenciu utekať od vás. Výnimkou môžu byť prípady, keď sa jej do cesty pripletie divá zver. Vtedy „preprogramuje“ na inštinktívne správanie lovca – chytiť a zabiť, sú slová, ktoré sa jej odohrávajú v mozgu. Tu sa nám môže ukázať, nakoľko bol nácvik nášho privolávacieho povelu úspešný. Myslím si, že sa netreba hanbiť za to, keď nám sloughi príležitostne zabehne za zverou, aj keď nechcem nikoho ospravedlňovať a všetci dobre vieme, že ako psovodi by sme mali mať svojho psa zvládnutého. Inštinkty však často bývajú silnejšie. Myslím, že hovorím za každého majiteľa, že stretnutie jeho psa so zverou bolo vždy nevyspytateľné a každý z nás má svoje vlastné skúsenosti.
Arabský chrt je výborný spoločník, vždy vás bude s ochotou všade sprevádzať. Doma je tichý, keď je vybehaný, väčšinu dňa prespí na nejakom vyvýšenom mieste, ktoré veľmi obľubuje. Vždy vás chce mať na dohľad, a tak sa s každým vaším krokom presúva po dome, či byte. Miluje pohodlie a často sa stáva, že okupuje vašu pohovku, či posteľ. Veľmi rada spáva zakrytá pod prikrývkou. Je to relatívne tichý pes, šteká málokedy, viac sa prejavuje vo svorke. Zmena nastáva, keď zaúraduje teritoriálne správanie a mení sa na strážneho psa. Postavená v okne, na balkóne alebo pri dverách dokáže oznámiť prichádzajúcu návštevu, či okoloidúcich ľudí. Je pritom zároveň priateľská, hravá, miluje dlhé prechádzky a túry. Je vhodná pre športovo založených ľudí, cyklistov, bežcov, pre tých, čo dokážu oceniť jej krásu, nezávislosť, inteligenciu. Je to pes jedného pána, vhodný pre človeka, ktorý nehľadá len obyčajného psa, ale hlavne rovnocenného priateľa.
Nevyžaduje prehnanú starostlivosť, občasné vyčesanie odumretej srsti gumenou kefou úplne postačí. Základné hygienické úkony ako čistenie uší, či podávanie kostí na čistenie zubov sú samozrejmosťou. Netrpí výraznými ochoreniami dedičného typu (výnimku tvorí PRA, avšak tá je v populácii pod kontrolou), skôr sú častejšie zranenia vyplývajúce z jej divokých hier a naháňačiek. Jej koža je veľmi jemná, často dochádza k rôznym škrabnutiam, odretiam či pretrhnutiam. Ako som však vyššie spomínal, sloughi je prírodné plemeno a rekonvalescencia prebieha veľmi rýchlo. Je však nevyhnutné, aby bolo zdravie vždy na prvom mieste aj pri výbere chovných jedincov. Exteriérovo dokonalého psa nemožno považovať za ideálneho, ak nemá výborný zdravotný stav a kondíciu. Rovnako je tak pri výbere dôležitá povaha psa a v neposlednom rade, samozrejme, aj exteriér.
Je to výborné plemeno pre coursingový a dostihový šport. Podľa môjho názoru je vhodnejšia viac na coursing, rovnako ako ostatné plemená orientálnych chrtov. Čím ďalej je ju však častejšie vídať aj na dostihovej dráhe. Patrí síce medzi „pomalšie“ chrty, na úkor rýchlosti je však omnoho vytrvalejšia než, napríklad, vipet alebo greyhound. Je predurčená na náročný terén a podmienky, ktoré jej ponúkajú coursingové trate na lúkach či poliach. Veľmi často som však svedkom toho, že chrty nemajú záujem o sledovanie návnady. Chrt musí prejavovať lovecké pudy, nakoľko je to jeho pôvodné poslanie, a úmyselné, či nechcené potláčanie týchto inštinktov nie je na pravom mieste. Našťastie som u sloughi nespozoroval, že by bol lovecký pud jedincov potlačený, naopak – veľmi radi a ochotne lovia. Vhodná je aj skorá motivácia šteňaťa na návnadu, či už strapec z obyčajného igelitu alebo kus kožušiny. Približne od jedného roka možno skúšať kratšie rovinky s následným predlžovaním, a napokon aj celé dráhy. Neskôr privykáme psa na prítomnosť ďalších bežcov na dráhe. Na dostihoch je treba okrem iného naučiť psa vybiehať z boxov. Netreba nič preháňať, netreba začínať v príliš mladom veku. Už staré príslovie hovorí, že pomalšie ďalej zájdeš a v tomto prípade to určite platí.
Na Slovensku zastrešuje chov plemena sloughi Slovenský klub chovateľov chrtov, u českých susedov je to jeho česká obdoba – Český klub chovatelů chrtů a Klub saharských chrtů pre plemeno sloughi a azawakh. Coursingový a dostihový šport u nás riadi Racing Hounds Slovakia a Slovenský dostihový greyhound zväz. Na Slovensku je doteraz zapísaných len 7 jedincov tohto plemena, všetky sú importované. Šesť jedincov z Českej republiky – psy Ahaggar ag Dalvit, Rakin Bohemia Genao, Scharouk Bohemia Genao, Basir el Guerrouj, dve suky Barika ag Dalvit a Bassira ag Dalvit a jeden pes z Francúzska – Chebkali del Sayad el Gazel. V Slovenskej republike nebol doteraz odchovaný ani jeden vrh sloughi. Prvá slovenská, zatiaľ však reprodukčne nečinná chovateľská stanica arabských chrtov Sayed Assahra v mojom majetku, plánuje prvý vrh na prelome rokov 2013 a 2014. Dovtedy sa na Slovensku musíme spoliehať na kvalitné importované jedince zo zahraničia.
Ing. Ivan Pádej
Foto z archívu chovateľskej stanice Sayed Assahra – Ing. Ivan Pádej a Mgr. Ivana Cedzová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2012