Ako postupujem pri výcviku záchranárskeho psa – 2. časť

(KR 1/2013)

Vyhľadávanie

Ako som písala minulý mesiac, ja psov označenie osoby učím vyštekávaním. Vedie to k rýchlejšiemu nájdeniu osoby (odbúrava sa čas, kedy pes pobehuje medzi nájdenou osobou a psovodom, čím dovedie psovoda k nájdenej osobe) a hlavne je to pre psa bezpečnejšie (môže pracovať bez obojku a nehrozí jeho poranenie, zachytenie a uviaznutie, či dokonca uškrtenie).

Motivácia na pamlsky (z archívu – Bratislavská KZB)

Ak už psík šteká na povel, zvláda cviky poslušnosti (privolanie, zostávanie na mieste, prekonávanie rôznych prekážok na povel a pod.), môžeme pristúpiť k špeciálnemu výcviku. Tu využívame motiváciu na potravu a na základe koristníckeho pudu, prípadne oboch, len treba správne určiť, čo je pre psa zaujímavejšie. Veľkú úlohu tu zohráva pomocník – figurant, ktorý simuluje stratenú alebo zasypanú osobu.

1. Motivácia potravou

Používa sa pri extrémne žravých psoch, ale hlavne tam, kde nie je u psa vyvinutý koristnícky pud, alebo je tak slabý, že ako motivácia neobstojí. Ako odmenu používame len to, čo pes bežne nedostáva (napr. špekačku – páoku, syr, mäso, konzervu), určite nie granule, ktorými pravidelne kŕmime. Ide najmä o to, aby sme z práce urobili zábavu – aby to psík robil s radosťou a aby to nebola rutinná záležitosť, a už vôbec nie niečo, do čoho psa nútime. „Pamlsky“ máme uložené v malej uzatváracej miske (vhodné sú napr. tégliky z väčšieho balenia rôznych telových krémov), nie voľne položené v ruke (veľmi voňajú, čo môže viesť u psa k obťažovaniu figuranta olizovaním, či ohryzávaním ruky). Výborne sa osvedčili aj malé psie, či mačacie konzervy s jednoduchým otváraním. Ich výhodou je, že sa nevysypávajú počas odmeňovania psa, necítiť ich cez obal, čo tým pádom nevedie psa k označovaniu jedla, ale osoby. Výcvik začíname so psíkom, ktorý vie štekať na povel. Ten je na vôdzke dĺžky 5 -10 m. Pred psíka položíme otvorenú misku – konzervu, prípadne ju dáme figurantovi. Ten ju ukáže psíkovi (namotivuje ho). Figurant odbieha od psa na vzdialenosť 5 – 10 krokov (zostáva stáť, prípadne si kľakne). Psovod alebo figurant povzbudzovaním a chválením nabáda psa na štekanie (používame povel HĽADAJ, OZNAČ – psovod; na začiatku si môže figurant pomôcť aj povelom ŠTEKAJ). Necháme psíka párkrát zaštekať a odmeníme ho. Zopakujeme 3 až 4x a psovi dáme oddych.

vyštekanie figuranta – Gwenn Girl z Šardanu
odmena psíka pamlskami

Keď pes sám bez pomoci psovoda, či figuranta označuje osobu (figuranta) už na zavretú misku, vzdialenosť, na ktorú figurant odbieha, zväčšujeme. Postupne pridávame ťažšie prvky – osoba odbieha za roh, neskôr vidí pes odbiehať figuranta za dosku, paletu, prípadne figuranta schováme do debny, skrine, za zavreté dvere. Najskôr pes vidí figuranta vôjsť za dvere, do skrine. Psovod vysiela psa priamo na úkryt, hneď po tom, ako sa za figurantom privrú dvere. Keď psík zvláda už aj tento prvok, figurant vydráždi psíka na misku a schová sa za zavreté dvere, či do skrine, debny tak, aby to pes nevidel (pes je za rohom, prípadne otočený chrbtom). Najskôr sú dvere skrine otvorené tak, aby si pes osobu mohol overiť vopchaním nosa do dverí. Neskôr, keď už psík stopercentne vyšteká aj takto skrytú osobu, dvere či poklop na debne zostane zatvorený. Postupne zväčšujeme priestor na prehľadávanie (z jednej miestnosti na dve, neskôr tri – štyri, a viac), pridávame počet figurantov (z jedného na dvoch, a viac). Nesmieme zabúdať, že zvyšovať nároky na psíka musíme postupne, a je dobré občas psíkovi urobiť len takú „chuťovku“ – malý priestor, jeden figurant, krátke vyštekávačky, veľká pochvala a odmena.

príchod psovoda – Monika Adamčiaková (archív Liptovská KZB)
2. Motivácia na koristnícky pud

Je jedno, či pri tomto druhu odmeňovania psíka používame loptu, peška, uzol alebo pískaciu hračku. Pre psíka musí byť dôležité chcieť sa o predmet ťahať s cudzím figurantom a následne získať korisť a odniesť si ju. Postupujeme podobne ako pri motivácii potravou. Na čo sa často zabúda, hlavne u vyššieho stupňa výcviku, je to, že keď pes dostane odmenu, má na potešenie len pár sekúnd a musí ju odovzdať a robiť ďalej, preto nezabúdajme, že u posledného figuranta musí byť pochvala a naťahovanie sa o hračku dlhšie, aby si pes odmenu užil a spokojne si ju odniesol do bezpečia. Ja neskôr, keď pes zvalené osoby označuje už sám, nedávam psíkovi možnosť hry sa z figurantom, ale po vyštekaní figurant odhadzuje loptu od psa a vyhrám sa s ním ja. Robím to najmä preto, lebo u starších záchranárskych psov, ktorí už mali toho za sebou veľa, sa mi začalo stávať, že buď pre nedočkavosť na hračku, alebo snahu hľadať ďalej, mali tendenciu nájdenú osobu chytať za rukáv, či topánku a ťahať ju von. Netreba zabúdať meniť počet figurantov, frekvenciu štekačky (niekedy psík po 10 sekundách dostáva odmenu, inokedy musí štekať aj 5 minút), vždy dostáva od menu, až keď som v tesnej blízkosti psa označujúceho osobu.

(z archívu Bratislavská KZB)
Rušivé prvky

Dôležitou súčasťou výcviku je privykanie psa na rôzne prostredie, terény, ľudí a psov. Záchranársky pes musí byť v každej situácii vyrovnaný. Nesmie agresívne reagovať na cudzích ľudí, psov, rôzne zvieratá. Musí sa dať bez problémov odniesť (na rukách) cudzími ľuďmi. Nesmie reagovať na hluk, streľbu, dym, na hukot rôznych strojov či náradí. Dôležité je navyknúť ho aj správaniu sa na ulici medzi ľuďmi v meste, na autá, bicykle a rôzne iné dopravné prostriedky. Na mnohé terény či rušivé prvky privykáme psíka už ako šteniatko.

vyštekanie figuranta (Bona) – Kýlie Sivý Timotej
odmena psíka (Bona) – Kýlie Sivý Timotej (archív Lipt. KZB)
A na záver ešte malé odporučenie:

– každý tréning by mal byť iný, meniť nielen počet figurantov, ale aj osoby, ktoré nám simulujú zavalených, priestory na vyhľadávanie, čas prehľadávania, ako aj intenzitu odmeňovania, nezabúdajte, že na jeden ťažký tréning pripadá deväť ľahkých
– myslite na to, že vždy je dobré skončiť v najlepšom, treba z „pľacu “ odísť so psom ešte v plnej sile a chuti, aby sa tešil na ďalšie vyhľadávanie
– psíka trénujeme, len keď sme v dobrej psychickej pohode, a ak nie sme, radšej sa so psíkom len prebehnime, pohrajme
– nezabúdajme, že psíkovi sa treba venovať každý deň, aj keď nejdeme robiť vyhľadávačku v ruine či lese, ale na prechádzke sa môžeme psíkovi schovať a nechať ho, nech nás pohľadá, môžeme mu do vysokej trávy odhadzovať aporty, kde ich musí vyhľadať a pod.

Bc. Andrea Adamčiaková

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2013


Použitá literatúra: (Pes Přítel člověka 3/2011), Komplexná príručka pre nasadenie záchranárskych psov do pátracích akcií v ruinách) http://bkzb.webnode.sk/metodika-vycviku/