(KR 11/2014)
Historicky prví reprezentanti na Majstrovstvách sveta v DogFrisbee, obhajujúci farby našej vlajky – Patrik Szőcs so svojím psom – nesklamali! Po kvalifikácii sa im po dlhom boji s financiami nakoniec podarilo vycestovať. V meste Cartersville, v štáte Georgia dokázali, že aj z malej krajiny dokážu kynológovia urobiť veľké veci. Rodáka zo Šale sme vyspovedali v exkluzívnom rozhovore.
Aký bol Váš prvý pes?
P. Szőcs: Mojím prvým psíkom je kríženka z trnavského útulku – Begi. Adoptoval som si ju na začiatku roku 2009, takže už bude súčasťou našej rodiny takmer 6 rokov. Je to úžasný psík, ktorý o svoj život bojoval rok na ulici a rok v útulku. Dokázala mi dokonalo zmeniť život a môžem bez preháňania tvrdiť, že vďaka nej som začal žiť, hoc to znie šialene. Psíka som chcel dlhých 7 rokov a po boji mi nakoniec mama dovolila adoptovať si sučku do bytu. Kým človek pred tým len sedel pred počítačom a nevyvíjal žiadne aktivity, od jej príchodu bol počítač až na posledných priečkach. Spoznávali sme spolu miesta, na ktoré by som bez nej pravdepodobne nešiel. Rapídne som zvýšil svoju pohybovú aktivitu, spoznal množstvo skvelých ľudí a psov a, jednoducho, ako som spomenul, začal som žiť. Begi je to rodený aportér, ktorý by najradšej nosil hračky celý deň. Vďaka tomu sme sa cez psie centrum v Trnave dostali k psiemu športu DogFrisbee, ktorý nás oslovil natoľko, že sa mu venujeme úspešne už štvrtý rok.
Spomínate, že cestu k DogFrisbee Vám prinieslo psie centrum. Mali ste šťastie na „veľkých učiteľov“, alebo ste boli skôr samoukom?
P. Szőcs: Mal som veľké šťastie v tom, že Beginka prešla v psom centre programom „rodinný pes“. Vďaka nemu sme aj my vedeli viac o psíkoch a záležitostiach, ktoré nás s ním doma čakajú. Práve pri adopcii nám vraveli, že Begi sa frisbee veľmi páči, a v lete chystajú tréning. Povedali sme si: „Prečo nie?“ Skúsili sme a chytilo nás to za srdce. Trénerky v psom centre skutočne vedeli, čo robia. Pomohli nám nielen v dogfrisbee, ale aj v mnohých ďalších záležitostiach. Tréningy v Trnave však po dvoch mesiacoch skončili a od tej doby sme boli už len samouci – vďaka videám a hlavne prvej súťaži, ktorej sme sa po roku zúčastnili. Veľmi nás to motivovalo a posunulo vpred.
Kedy začali prichádzať výraznejšie úspechy?
P. Szőcs: Každou súťažou sme boli viac a viac zbehlí a veľa sme sa učili. Súťaže rozhodne môžem považovať za najväčšie skúsenosti. Čo sa týka úspechov, tie prišli presne do roka a do dňa od našej premiéry v roku 2011 v Brne. Rok na to, čiže v roku 2012, sa nám v Brne podarilo získať 8.miesto, a tým si vybojovať vôbec prvú kvalifikáciu slovenského tímu na Majstrovstvá Českej republiky. V tom istom roku to bola reprezentácia krajiny na Majstrovstvách Európy v poľskej Poznani, kde sme v silnej konkurencii obsadili 44. miesto zo 100 tímov. No a sezónu sme zakončili ziskom dvoch prvých miest v Maďarskom pohári, zloženom zo série pretekov. V ďalšom roku sa po účasti na Majstrovstvách Európy vo Švajčiarskom St.Gallene dostavil ten najväčší úspech. Begi ako psík z útulku si na pretekoch v Maďarsku vybojovala vôbec prvú kvalifikáciu Slovenska na veľkolepé Majstrovstvá Sveta v USA. Žiaľ, kvôli nedostatku financií sa nám nepodarilo vycestovať, no nič to nemení na fakte, že Begi sa dostala z útulku až na výslnie DogFrisbee na Slovensku.
Čo sa však nepodarilo s Begi, to sa podarilo s Vaším druhým psom. Prezradíte nám niečo aj o ňom?
P. Szőcs: Darty alebo oficiálne D’Artagnan Valkar je už v našich životoch dva roky. Je to predstaviteľ plemena austrálsky ovčiak a pochádza z českej chovateľskej stanice Valkar. Je to mimoriadne hravý psík, no hlavne veľmi milujúci. Najradšej by sa s nami celý deň „mojkal“. Tak ako je deň dlhý, tak sa on nevie zastaviť. Má úplne úžasnú povahu a miluje ľudí, na austrálskeho ovčiaka azda až príliš.
Robíme s ním, samozrejme, hlavne DogFrisbee, ale skúšame aj agility, pravidelne sa venujeme aj dogtrekingu a snažíme sa aj canicrossu. Svoju premiéru odkrútil tento rok v českom Olomouci, a to v skutku impozantne. Veď v disciplíne freestyle získal 7.miesto a v disciplíne Super Pro Toss & Fetch sa rovno postavil na bedňu so ziskom 3.miesta. Podstatne dôležitejší je však fakt, že v oboch disciplínach sa Darty kvalifikoval na Majstrovstvá sveta do USA už na svojej premiérovej súťaži!
Následne sme sa v júli zúčastnili súťaže „Brnenské Psí dny“, kde Darty na svojej druhej súťaži získal ďalší, na Slovensku doposiaľ nevídaný úspech – vybojoval v disciplíne freestyle 1.miesto, čím nechal za sebou aj mimoriadne skúsené tímy z Česka či Poľska. Vďaka tomuto úspechu sa Slovensko rozhodne opäť stalo známejším. Vybojoval si ním aj kvalifikáciu na Majstrovstvá Českej republiky.
Úspech striedal úspech, veď na Majstrovstvách Európy v maďarskom Kaposvári získal Darty opäť krásne výsledky pre našu krajinu. V disciplíne freestyle sa umiestnil na 7.mieste zo 44 európskych tímov a v disciplíne Super Pro Toss & Fetch ho delil od titulu Majstra Európy len kúsok, a tak sme si odviezli z konkurencie 70 tímov titul II. Vicemajster Európy a zisk bronzovej medaily!
Najviac sme sa, samozrejme, chystali na dva najväčšie vrcholy sezóny. Prvým boli Majstrovstvá Českej republiky – v disciplíne freestyle sme opäť siahali najvyššie a získali sme tzv. zemiakovú medailu – 4.miesto v najsilnejšej konkurencii za posledných 7 rokov, odkedy sa Majstrovstvá Českej republiky organizujú. No a nakoniec najväčší vrchol sezóny a prepis histórie Slovenska.
Kvalifikovať na Majstrovstvá sveta sa Vám pošťastilo s oboma psami. Ako sa Vám podarilo tento rok splniť si svoj cieľ a za veľkú mláku i odletieť?
P. Szőcs: Veľkým úspechom pre našu krajinu bola už samotná kvalifikácia na Majstrovská sveta a urobili sme všetko, čo bolo v našich silách, aby sa tento sen podarilo naplniť a mohli sme prvýkrát reprezentovať Slovensko. Podarilo sa to vďaka absolútne úžasným ľuďom, ktorým aj touto cestou patrí obrovská vďaka za ich podporu a hlavne pomoc. Bol to úžasný pocit, že ľudia boli naozaj sami od seba tak ochotní, že nám prispeli čo i len jedným centíkom na cestu. Každému za to patrí veľká vďaka, pretože bez nich by sme tam nemohli v žiadnom prípade vycestovať.
Nakoniec sme cestovali s mladším Dartym, vzhľadom na vek Beginky sme nepovažovali za bezpečné vystaviť ju tak dlhému letu lietadlom. Účasť v USA priniesla na Slovensko veľa radosti. Veľmi si vážime podporu ľudí od odletu až po návrat a sme radi, že sme sa im mohli odvďačiť skvelými výkonmi. V disciplíne freestyle to bolo 30.miesto zo 75 tímov v doteraz absolútne najsilnejšej konkurencii. Darty bol na podujatí azda najmladším psom, no i tak bol konkurencieschopný, veď disciplína Super Pro Toss & Fetch vypovedá sama za seba. Doteraz mám z toho všetkého neopísateľné pocity. Slovensko sa definitívne zapísalo na DogFrisbee mapu, a to veľkými písmenami. Spolu s Dartym nám len o pol boda ušlo 3.miesto, a tak sme získali 4.miesto zo 68 tímov! Slovensko sa teda môže pochváliť 4. najlepším tímom na svete v tejto disciplíne pre aktuálny rok!
A my ešte raz srdečne gratulujeme! Prezradíte ďalšie méty, ktoré chcete prekonať?
P. Szőcs: Ťažko povedať, skôr by som to nazval plnením snov. Ja sa so svojimi psami v prvom rade hrám, samozrejme je mi vždy cťou reprezentovať úspešne Slovensko, no základom je pre nás spoločná hra a zábava. Čo sa týka našich cieľov, určite chcem pokračovať v tom, čo sme začali, a dosahovať stále tak skvelé výsledky. No azda väčším cieľom je túto aktivitu viac rozšíriť medzi ľudí so psami i bez psov. Ide o krásny šport, pre ktorý má na Slovensku isto mnoho ľudí a psov talent, iba ich k nemu treba priviesť. Čiže rozhodne rozšíriť tento šport u nás a organizovať čo najviac seminárov a tréningov, o čo sa už dlhodobo snažíme.
Veríme, že i tento sen bude onedlho zapísaný na zoznam splnených. Ako to vyzerá s novými nadšencami v tomto odvetví športu so psom v poslednom období? Narastá ich počet, alebo stagnuje?
P. Szőcs: Rozhodne narastá. Zatiaľ pomalšie, no predsa. Svedčia o tom aj semináre vo Zvolene, ktoré sme v lete organizovali, a v zime nás ešte čaká seminár v Žiline. Okrem nich hovoria za seba aj tréningy v Košiciach, o ktoré prejavuje záujem čoraz viac ľudí. Myslím si, že budúci rok to už bude cítiť aj na súťažiach, na ktoré sa s pár tímami pripravujeme.
Ak sú naše informácie správne, ste v súčasnosti aj predsedom klubu DogFrisbee na Slovensku. Aký je Váš plán činnosti pre budúci rok?
P. Szőcs: Áno, je to pravda, DogFrisbee klub trochu tento rok stagnoval, no už naplno pripravujeme plán na budúci rok. Určite chceme pokračovať v seminároch a tréningoch po celom Slovensku. Okrem toho sa chystá 3.ročník úspešnej súťaže Disko Dog Distance Mania a čaká nás aj ďalší ročník podujatia DogFest, na ktorom by sa prvýkrát na Slovensku mohla konať súťaž vo Freestyle.
Zaujímalo by nás, či bolo podľa Vás posudzovanie za veľkou mlákou objektívne. Sú všade na svete rovnaké pravidlá, alebo s časom a priestorom menia?
P. Szőcs: Svojím spôsobom bolo posudzovanie isto subjektívne, keďže vo freestyle hodnotili štyria rozhodcovia a každý inak, čiže mali určite aj odlišné názory. Ale čo sa týka pravidiel, tie sú riadne stanovené. Ide o pravidlá USDDN, preto sa aj samotné Majstrovstvá sveta volali oficiálne – USDDN World Championship. Čo sa týka Super Pro Toss & Fetch, tam o objektivite nie je pochýb, keďže plocha je rozdelená na zóny a je presne určené, v ktorej tím dostane koľko bodov.
Pravidlá v dogfrisbee sú viaceré, ale tieto sú rozhodne najrozšírenejšie a dovolím si tvrdiť, že vo všeobecnosti je kvalita jednotlivých tímov súťažiacich podľa týchto pravidiel vyššia ako tímov, ktoré súťažia podľa iných.
Okrem toho, že ste úspešným pretekárom, pôsobíte aj vo funkcii rozhodcu, a to aj napriek pomerne nízkemu veku. Aký je Váš názor na Vaše posudzovanie – ste pri zadávaní bodov prísny?
P. Szőcs: Záleží vždy od toho, čo konkrétne posudzujem. Napríklad, v disciplíne Super Pro Toss & Fetch dostáva každý tím + 0,5 boda, pokiaľ pes chytí disk vo vzduchu, avšak musí byť vo vzduchu viditeľne štyrmi labkami. Ak toto nie je jasné a pes napr. „vyskočí“ iba prednými, tento pol bod neudelím. Čo sa týka disciplíny freestyle, som určite prísny z pohľadu bezpečnosti psa. To je absolútna priorita a mala by byť aj pre súťažiacich. Veľký pozor teda dávam na to, ako pes skáče a či sú jednotlivé prvky prispôsobené jeho schopnostiam. Rozhodne preferujem síce nižšie, ale presné skoky, pred vysokými pri nebezpečných prvkoch.
Dosiahli ste úspechy s kríženkou, aj s čistokrvným psom a zúčastňujete sa mnohých súťaží. Postrehli ste, či existuje plemeno s vysokými predpokladmi pre tento šport?
P. Szőcs: Sú plemená, ktoré sa medzi ľuďmi preferujú alebo skôr sú viac využívané, ale ja si myslím, že tento šport môžete naozaj vykonávať s akýmkoľvek psíkom. Ide v ňomo spoločnú zábavu a to by mala byť priorita, preto by som určite neurčoval, ktoré plemeno má najvyššie predpoklady. Určite sa ťažšie pracuje s veľkým a ťažším psom, ale nemožné to ani zďaleka nie je.
Venujete sa so psami aj iným aktivitám?
P. Szőcs: Naši psi chodia aj medzi deti, robíme ukážky i vystúpenia na rôznych podujatiach, chodíme do škôl, aj škôlok, kde sa deti učia, ako pracovať so psíkmi, a dostávajú sa k nim mimoriadne dôležité informácie. Má to veľmi pozitívne ohlasy nielen u detí, ale aj u rodičov a mnohým to naozaj pomáha. Pevne verím, že sa nám to bude dariť aj počas nasledujúcich rokov.
Prezradíte nám na záver, čo plánujete do blízkej budúcnosti?
P. Szőcs: Vzhľadom k tomu, že začala zima, súťažne máme až do jari voľno. Avšak čo sa týka tréningu, či už nášho, alebo tých, ktoré organizujeme pre ľudí, pokračujeme ďalej a nezaháľame. Darty je už skúsenejší, a tým pádom začína cvičiť už aj náročnejšie prvky, čo si vyžaduje postupný tréning. V novom roku iste zorganizujeme nejaké semináre na Slovensku a pokračujeme aj v tréningoch pre ľudí v Košiciach. Najbližšie sa však chystám spísať reportáž do vášho magazínu o Majstrovstvách sveta v USA, aby som sa podelil o zážitky a dojmy so širokou kynologickou verejnosťou.
Už teraz sa v mene našom i v mene našich čitateľov veľmi tešíme na Váš príspevok a želáme veľa úspechov a ešte viac splnených snov. Ďakujeme za rozhovor.
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 11/2014