Wintershow Trenčín 26. – 27. 1. 2013

(KR 3/2013)

Prvá tohtoročná medzinárodná výstava psov, otvárajúca výstavnú sezónu, bola zároveň aj usporiadateľskou prvotinou Únie kynologických klubov. Necelý rok po vzniku tejto mladej kynologickej organizácie sa jej dostalo od Prezídia Slovenskej kynologickej jednoty dôvery, ktorú rozhodne nesklamala. Je treba vyzdvihnúť skutočnosť, že dôležitým partnermi ÚKK boli Zväz športovej kynológie ako spoluusporiadateľ a, samozrejme, Slovenská kynologická jednota, kde vďaka osobnej iniciatíve prezidenta SKJ, Ing. Jozefa Jursu, mohol byť využitý inventár, ktorý jednoznačne výrazne prispel k celkovému zvýšeniu prestíže podujatia. Nedá nespomenúť aj veľmi osobný prístup generálneho riaditeľa výstaviska EXPO CENTER v Trenčíne, Ing. Emila Dobiáša, ako aj všetkých tých, ktorí veľmi ochotne prispeli k zdarnému priebehu podujatia.

Takmer dve tisícky prihlásených a vystavených jedincov síce nelámali rekordy počtov v histórii trenčianskych výstav, avšak kapacity výstaviska akoby boli stavané práve na takýto maximálny stav, možno by zvládli o sto až dvesto viac. Je preto vhodné uvážiť, či by sa v budúcnosti z dôvodu poskytnutia najvyššieho možného komfortu vystavovateľom a ich psom nemal počet vystavených jedincov v Trenčíne limitovať. Výstavisko, ani parkovacie plochy sa nedajú zväčšiť, a i keď sa tohto roku darilo skvelo zabezpečiť logistiku parkovania, ktorá zaručila, že sa netvorili ranné kolóny, bude prácou organizátorov, aby, hoci aj prostredníctvom miernych obmedzení, dosiahli požadovaný stav aj v budúcnosti.

Riaditeľom tohtoročnej Wintershow bol Vladimír Javorčík, ktorého azda nie je potrebné kynologickej verejnosti zvlášť predstavovať. Jeden z najskúsenejších organizátorov výstav psov s veľkým zmyslom pre precíznosť a presnosť zanechal svoj autogram na všetkom, čo prešlo jeho rukami, ako aj rukami jeho najbližších spolupracovníkov. Či už to bola zrealizovaná myšlienka spomenutého parkovania, alebo záverečné súťaže, iste mi dá každý za pravdu, že všetko bolo pripravené na vysokej profesionálnej úrovni.

Zbor rozhodcov tvorili skúsení arbitri nielen zo Slovenska, ale aj zo susedného Česka a Maďarska, a doplnil ich posudzovateľ z Chorvátska.

Najpočetnejšie boli zastúpení jedinci zo Slovenskej republiky (909), zo zahraničných dominovali českí vystavovatelia (783) a ďaleko za nimi nasledovali Poliaci (117), Rakúšania (72), Maďari (46) a Nemci (27). Krajiny Rusko, Srbsko, Slovinsko, Taliansko, ÚSA a Írsko boli zastúpené jednocifernými počtami.

Celkovo malo na Wintershow zastúpenie 255 plemien. Z I. skupiny FCI boli najpočetnejšie vystavené psy plemena border collie, z II. skupiny zas jedince nemeckej dogy, bernských salašníckych psov a boxerov. V tretej skupine dominovali stafordšírski bulteriéri, ktorým úspešne sekundovali americkí stafordšírski teriéri. Celkovo bolo prihlásených 57 jazvečíkov. V V. skupine sa v najpočetnejšom počte prezentovali aljašskí malamuti, vo VI. to boli tradične obľúbení rhodézski ridgebackovia, v VII. skupine pozorujeme v posledných rokoch nárast obľuby maďarského krátkosrstého stavača, čo potvrdili aj v Trenčíne počtom v rámci skupiny. VIII. skupina je už niekoľko rokov pod taktovkou zlatých a labradorských retrieverov a na Wintershow tomu nebolo inak. V IX. skupine, ak by sme spočítali všetky farebné a veľkostné rázy pudlov, bolo ich jednoznačne najviac, avšak, ak by sme vychádzali z výpočtov podľa zadávaných titulov BOB, najväčšiemu počtu sa mohli tešiť čivavy dlhosrsté, nasledované francúzskymi buldočkami a cavalier king charles spanielmi. V skupine desiatej, teda chrtov, štartovalo najviac whipetov a za nimi nasledovalo najvyššie plemeno – írsky vlkodav.

Verme, že na budúci rok trenčianska Wintershow bude opäť, i napriek snehu a nepohode, súčasťou kalendára výstav na Slovensku a opäť otvorí bránu do výstavnej sezóny našim i zahraničným vystavovateľom.

Junior Handling 9-13 rokov - I. skupina: PISOŇOVÁ NIKOL SK - jazvečík dlhosrstý králičí, Rozhodca: Anna Cwieceková, SK
« z 12 »

Jozef Šuster, Foto: Jakub Antoš

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2013