Santa Maria di Sala 28. – 29. 5. 2011
(KR 7/2011)
Stala sa Mekkou chovateľov a priaznivcov plemena boxer. Každý, kto v rámci „boxerkárskeho hnutia“ niečo znamená, svoje celoročné plány prispôsobuje tomu, aby mohol, ak už nie každý rok, tak aspoň z času na čas navštíviť najprestížnejšiu výstavu boxerov, ATIBOX.
Roku 2011 sa hostiteľskou krajinou stala jedna z veľmocí chovu, Taliansko. Neďaleko Benátok, v krásnom prostredí parku pri zámku v mestečku Santa Maria di Sala, sa stretali dlhoroční priatelia i rivali z výstavných kruhov, aby tieto krásne slnečné dni prežili s ľuďmi s rovnakou vášňou, akú majú oni. Bolo veľmi sympatické v spleti zástupcov národov zo vzdialenej Južnej Ameriky, Ázie, či Afriky stretať aj Slovákov v družných rozhovoroch navzájom, ako aj s boxerkármi z nášho kontinentu i mimo neho. Veľmi potešiteľná bola naša vysoká účasť, a to aj mladšej nastupujúcej generácie, ktorá, vyzbrojená jazykovými znalosťami, nemá problémy komunikovať nielen s rovesníkmi či už z Čiernej Hory alebo, napríklad, z Peru.
Hoci môžeme byť spokojní s účasťou slovenských boxerkárov, sypme si popol na hlavu všetci tí, ktorí sme neprispeli k tomu, aby počet našich boxerov bol väčší než tohtoročných desať. Nerád dávam niekoho za príklad a nebudem tak robiť ani teraz. 34 prihlásených jedincov zo Srbska však dáva nádej, že aj my pochopíme význam výstavy ATIBOX v ešte väčšej miere. Budúci rok bude Francúzsko trochu ťažšie dostupné, no o dva roky nás čaká susedné Maďarsko. Áno, už dnes väčšina slovenských boxerkárov vážne uvažuje nad tým, aké spojenia by bolo vhodné realizovať, ktoré zo šteniat si nechať – veď Svetová výstava FCI a Svetová výstava ATIBOX počas jedného víkendu, to tu ešte v doterajšej histórii nebolo, a možno ani tak skoro nebude.
Preto hodená rukavica bude iste aj z našej strany zodvihnutá v povestnom ringu, kde zabojujeme nielen kvalitou, ale aj výrazne väčším množstvom vystavených jedincov. Dovolím si tvrdiť, že genetický potenciál našich chovných boxerov nie je o nič horší než našich priateľov z okolitých krajín. Ak sa znásobí ich sila kvalitným zostavením chovných párov, z času na čas rozumným zahraničným krytím, naši boxeri budú dokazovať kvalitu aj dosiahnutými výsledkami.
Tak ako sme si už zvykli počas minulých rokov, nebol výnimkou ani tento, a v piatok pred sviatkom všetkých boxerkárov sa zišli zástupcovia jednotlivých členských krajín na generálnom zasadnutí. Okrem mnohých tém najviac rezonoval najmä návrh Portugalska o úplnom zákaze vystavovania kupírovaných jedincov na výstave ATIBOX. Diskusia na túto tému bola síce veľmi konštruktívna, miestami však až búrlivá. Osobne sa mi najviac páčilo vystúpenie predsedkyne Poľského boxer klubu, pani Anky Boguckej. V rečníckej otázke, ktorú nastolila vyrieknutím vety: „Je lepšia revolúcia než evolúcia?“ bolo povedané hádam všetko… Nie plemeno, ale hlavne komunita z rôznych častí sveta nepotrebuje radikálne rozhodnutia formou nariadení. Ak sa postupne alebo, citujúc Anku Boguckú, evolúciou prepracujeme k nekupírovaným jedincom, nebude to vyvolávať pocit smútku, či možno až rezignovanie na chov a vlastnenie boxerov.
Na tohtoročnej výstave ATIBOX bolo prihlásených 952 jedincov z 29 krajín. Samozrejme, najdominantnejšie zastúpenie malo domáce Taliansko s počtom neuveriteľných 394, s 96 jedincami nasledovali Španieli, tretia priečka patrila Francúzom (52) a krajina pôvodu – Nemecko, skončila, čo sa počtu týka, ako štvrtá s počtom 43.
Rozhodcovský zbor tvorili Piedro de Benedictis, Prof. Miloš Lučič (prezident ATIBOX), Leo Van Os, Orietta Zilli, Božidar Velikov, Jean Piere Noé, Mar Rodriguez Anton a Ulrike Kainz-Gotz. Prirodzene, nie každý je spokojný s výrokmi rozhodcu, čo je úplne normálne. Nemáme zatiaľ, žiaľ, žiadnu pracovnú komisiu, ktorá by podobne ako vo športových odvetviach hodnotila výkon rozhodcov. Ak sa posudzovanie psov považuje za subjektívny názor rozhodcu, dovoľte i mne vysloviť osobný názor na pôsobenie arbitrov na tohtoročnej výstave ATIBOX. Možno sa bude tvrdenie, že niektorí neposudzovali koncepčne, zdať trochu prisilným. Ťažko sa však dá inak vysvetliť, ako je možné, že u jedného rozhodcu v jednej triede zvíťazí pes ťažší, možno až lymfatický, a v druhej triede ľahučký elegán… Na strane druhej treba poznamenať, že uvedené sa nevzťahuje na Prof. Miloša Lučiča, práve naopak. Osobne sa mi jeho posudzovanie na tejto výstave zdalo byť veľmi systematické, s tým, že sa zameriaval na potreby plemena.
Ako som spomenul, na budúci rok sa bude svetová výstava ATIBOX konať vo Francúzsku. Tešíme sa na ňu, no o to viac sa pripravujeme o dva roky do Maďarska!
Jozef Šuster
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2011