organizovaná kynológia prosperuje…
(KR 7/2011)
V poslednej dobe sme svedkami toho ako poniektoré spoločnosti ukončujú svoje podnikateľské aktivity, uvádzajúc ako dôvod zlú ekonomickú situáciu. I keď tento celosvetový sprievodný jav hospodárskej recesie rozhodne nie je potešujúci, vnímame ho ako nutné zlo, ktoré súčasnosť sprevádza. Musí však byť toto zákonite aj zrkadlom diania v kynológii?
Možno sa aj vám prihodilo, že ste od „psíčkara“, o ktorom ste boli presvedčení, že kynologickú vášeň má zakorenenú hlboko v srdci, obdržali informáciu o tom, že s kynológiou končí. Ako dôvod uviedol, že šteňatá sa nedajú predať a krycí psi sú nevyužívaní… Vyvolalo to aj vás smútok a zmiešané pocity? Určite áno, pretože sklamanie z toho, že človeka dobre nepoznáme, býva väčšinou dosť veľké. Vraví sa ale, že všetko zlé je aj na niečo dobré… Platí to rozhodne aj v oblasti chovu psov. Položme si otázku: Sú prínosom tí chovatelia, pre ktorých jediným „hnacím motorom“ je vidina ekonomického zisku? História chovu psov posledných rokov nám potvrdzuje, že kvalita plemena vždy klesá takmer úmerne s nárastom záujmu o neho.
Žiaľ, táto úmera nemusí následne platiť aj opačne. V každom prípade, ak si predstavíme stav, keď chovatelia nebudú mať príjmy z predaja šteniat, tak síce nastane pokles počtu zápisov (čo, žiaľ, zníži genetickú variabilitu plemena v danom regióne), avšak vo väčšine prípadov sa budú rodiť jedince pochádzajúce z uvážených spojení po najkvalitnejších množných rodičoch, čo v konečnom dôsledku je pre plemeno určite prínosom. Nesmúťme preto nad tým, že opúšťajú rady tí, pre ktorých je ekonomika dôležitejšia než poslanie zušľachťovania plemien. Príjmime tento stav ako očistu a jej prínosom bude, alebo už je, oddelenie zrna od pliev.
Súhlasím s vami, ktorí argumentujete, že kynológia nie je len chov, ale že jej súčasťou sú aj iné odvetvia. Možno by bolo celkom zaujímavé zamyslieť sa nad tým, či pôsobenie niektorých z nás, akože v prospech kynológie, nemá aj inú motiváciu než lásku ku psom. Pozrime sa z iného zorného uhla aj na pôsobenie, napríklad, rozhodcov. Medzinárodná kynologická federácia FCI vo svojom medzinárodnom výstavnom poriadku venuje dosť obsiahlu stať ich právam, konkrétne i tomu, v akej výške majú byť hradené ich náklady na cestovné, i výšku denného vreckového, a to nielen v deň posudzovania, ale aj v deň pred i po výkone čestnej funkcie. Iste nie od každého môžeme očakávať, že bude mať možnosť cestovať za vlastné náklady. Ale na strane druhej je treba si uvedomiť, že drvivá väčšina vystavovateľov nemá sponzora na svoje výdavky, na pestovanie svojho náročného koníčka… Ak je výkon funkcie rozhodcu považovaný tiež za dobrovoľnú a záujmovú činnosť, možno by bolo vhodné pouvažovať aj nad tým, aby rozhodca nebol motivovaný v niektorých prípadoch finančným ohodnotením. Pre tých, čo radi vytrhnú myšlienku z kontextu, opakujem slovné spojenie „v niektorých prípadoch“.
Je vcelku možné, že recesia nepostihne len chov. Usporiadatelia prehliadok psej krásy budú možno musieť v rámci nej výrazne znížiť výstavné poplatky a následne hľadať možnosti, ako ušetriť prostriedky, ktoré nemusia byť vynakladané veľmi hospodárne. Rezervy v tejto oblasti istotne nájdeme. Napríklad – nikde neexistuje záruka, že posudzovateľ, ktorý pricestuje spoza oceánu, je väčším odborníkom než domáci arbiter. Tiež je verejným tajomstvom, že nemalá časť príjmov z výstavných poplatkov putuje na účty majiteľov výstavných hál, pričom rozhodne existujú aj oveľa lacnejšie riešenia. Recesia a pokles hospodárskeho rastu v spoločnosti môžu byť, a zrejme by aj mali byť, výzvou vo všetkých oblastiach, kynológiu nevynímajúc. Alternatíva je aj zníženie cestovných náhrad na úroveň reálne vynaložených prostriedkov a dokonca aj poskytnutie, respektíve neposkytnutie „vreckového“ pre rozhodcov, by malo v konečnom dôsledku ozdravný efekt. Tak ako sa chov očistí od „chovateľov“, ktorých motiváciou nie je prospech plemena, ale skôr ten osobný, by sa možno zavedením iných pravidiel dosiahlo zvýšenie úrovne rozhodcovského zboru. Áno, môžeme namietať, že ak očakávame od arbitrov profesionálny prístup, mali by byť aj patrične ohodnotení. Nezabúdajme však na to, že celé kynologické hnutie pod krídlami FCI existuje aspoň v teoretickej rovine stále v duchu dobrovoľnosti a z pohľadu finančného zabezpečenia v rovine amaterizmu. Je tu ale na mieste položiť otázku, či FCI stále pôsobí ako záujmová organizácia, alebo má skôr bližšie k dobre fungujúcej nadnárodnej spoločnosti. Pod patronátom FCI sa ročne usporiada približne 850 medzinárodných výstav, nezabúdajúc na svetovú či kontinentálne, ktoré, samozrejme, majú veľmi vysokú účasť. Ak usporiadateľské organizácie odvádzajú za každého vystaveného jedinca 1,25 Eur a predpokladajme, že na jednej výstave je vystavených v priemere 1400 jedincov. Po jednoduchej matematike sa dostávame k odhadnutému ročnému príjmu pre FCI len za výstavné poplatky v celkovej hodnote 1.487.500 Eur. Je treba poznamenať, že poplatky napríklad za svetovú výstavu sú ešte vyššie ako za bežnú medzinárodku. Medzinárodná kynologická federácia má, samozrejme, aj ďalšie príjmy a hoci sú jednorázové – napríklad za chránené názvy chovateľských staníc, predsa každoročne tiež výrazne prispejú k plusovým číslam. Zrejme málokomu je známe, ako FCI narába so ziskom, respektíve čo stojí na strane výdavkov. Tým, že to nie je podporovanie neziskových aktivít, ako sú majstrovstvá sveta vo výkone, si môžeme byť viac než istí… Namieste je však otázka, prečo v takom prípade táto organizácia od svojich členov požaduje prístup na báze amaterizmu? Určite nemôžeme byť naivní, mysliac si, že vek recesie, ktorú prežívame, prinúti následne aj medzinárodnú organizáciu znižovať výšku poplatkov. To určite nie. Pravdepodobne tu ostanú len zbožné priania mnohých radových kynológov, aby aj najväčšia medzinárodná kynologická organizácia na svete vyvíjala aktivity s prihliadnutím na dobu, ktorú prežívame.
Ak teda aj vy vo Vašom okolí zaregistrujete informáciu, že niekto končí s kynológiou, neberte ju tragicky. Verme v to, že ozdravný proces prinesie ovocie a že by bol aj impulzom smerom k organizáciám, ktoré na strane jednej sa hlásia ideologicky k amaterizmu, ale na strane druhej ich príjmy by im mohli závidieť aj niektoré nadnárodné koncerny…
Jozef Šuster
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2011