Svetová klubová výstava slovenských kopovov 2014

(KR 5/2014)

Dňa 3. mája 2014 sa v areáli Technickej univerzity vo Zvolene pod gesciou nového vedenia Klubu chovateľov slovenského kopova a predovšetkým novozvoleného predsedu MUDr. Adriana Kališa PhD. a tajomníka JUDr. Martina Ľuptáka konala Svetová klubová výstava slovenských kopovov.
Chimera spod Kokavskej varty – víťazka Svetovej výstavy 2014
MVDr. Marián Petro pri posudzovaní v kruhu
zľava JUDr. M. Ľupták tajomník KCHSK, František Homola – rozhodca, MUDr. Adrian Kališ PhD – predseda KCHSK v pokľaku Ing. Ján Beňuš s víťazkou výstavy Chimerovo spod Kokavskej varty

Upršané mesto Zvolen privítalo 80 prihlásených zástupcov plemena slovenský kopov predovšetkým zo Slovenska, ale aj z Poľska. Všetky triedy súk posudzoval MVDr. Marián Petro, ktorý vskutku výborným a erudovaným spôsobom všetkým prítomným vysvetlil klady, ale aj nedostatky tej-ktorej predvedenej sučky. Všetky triedy psov posudzoval pán rozhodca František Homola.

V priebehu dopoludnia sa umúdrilo aj počasie a vyšlo slniečko, takže slovenské kopovy mohli byť prezentované v plnej kráse. V závere boli víťazom odovzdané hodnotné ceny v podobe pokálov a krmiva značky JOSERA.

Celkovým víťazom výstavy sa stala veľmi pekná predstaviteľka svojho plemena, sučka dobrého typu a výrazu – Chiméra spod Kokavskej varty, pochádzajúca od chovateľa Mariána Kuruca, ktorej majiteľom je Ing. Ján Beňuš z Lučenca. Chiméra týmto víťazstvom potvrdila svoje kvality a zároveň splnila podmienky na udelenie titulu „Národný šampión krásy“.

Súčasne s výstavou sa konala aj bonitácia, na ktorej bolo tiež predvedených niekoľko desiatok príslušníkov plemena slovenský kopov.

Bonitačná komisia pri kontrole chrupu
Z výstavného kruhu
Z výstavného kruhu na Svetovej klubovej výstave slovenských kopovov

Z môjho subjektívneho pohľadu hodnotím tieto „kopoviarske“ akcie ako veľmi dobre logisticky zabezpečené a v organizátoroch som pozoroval chuť a nadšenie posunúť úroveň vyššie. Aj napriek môjmu pozitívnemu pohľadu si dovolím do budúcna odporučiť, aby personál v kruhoch mal absolvované preškolenie pre vedúcich kruhov, tak ako sme na to zvyknutí na medzinárodných výstavách psov. Taktiež by bolo v prospech slovenskej kynológie, ale aj chovateľov slovenských kopovov, keby sa od ostatných poľovných kynológov neizolovali, pretože kynológia má ľudí s podobným koníčkom spájať.

JuŠr.

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 5/2014