(KR 10/2016)
Naše najmladšie národne plemeno uznane svetovou kynologickou federáciou FCI
Návrh na uznanie slovenského hrubosrstého stavača bol predložený na rokovaní valného zhromaždenia FCI 6. a 7. júna 1983 v Madride a ešte v prvý deň tohto podujatia o 18.05 európskeho času bol uznaný a schválený i jeho štandard (č.320). Aj napriek prívlastku, ktorým sa toto plemeno hrdí – “národné“, sa od obdobia jeho uznania nestalo na Slovensku príliš známym. Veľa Slovákov ani netuší, že to, na čo môžeme byť hrdí, nájdeme aj v tak ušľachtilej skupine psov ako sú stavače.
Slovenský hrubosrstý stavač právom patrí medzi klenoty našej kynológie. Na rozdiel od slovenského kopova a čuvača, to nie je naše autonómne plemeno, ale je výsledkom medziplemenného kríženia a snahy našich chovateľov vyšľachtiť plemeno, ktoré by spĺňalo ich kritéria vo výkonnosti a správnej povahe. Slovenský hrubosrstý stavač je pes stredne veľkej kostry, ušľachtilých tvarov a krásneho sivastého zafarbenia s tvrdšou, hustou a priliehajúcou srsťou. Plemeno vzniklo medziplemenným krížením weimarského a hrubosrstých stavačov. Pôvodne bolo plemeno šľachtené pre potreby slovenského poľovníka, avšak aj vďaka svojej srdečnej povahe a dobrému charakteru je považovaný za veľmi adaptabilného psa. Je ľahko cvičiteľný, povahu má vyrovnanú bez prejavov plachosti, bojazlivosti a agresivity. Vynikajúco vychádza s deťmi a dnes je považovaný za ideálneho spoločníka do rodiny, ale i pre poľovníka. Je využívaný v poľovníctve, v služobnej kynológii, v športovej kynológii, aj ako spoločenský pes. Na Slovensku nie je počet jedincov slovenského hrubosrstého stavača veľmi rozsiahly a aj preto je považovaný za veľmi prestížneho a vzácneho psa.
Pôvod a história
Začiatky šľachtenia slovenského hrubosrstého stavača siahajú až do štyridsiatich a päťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa vo vrhoch českých fúzačov objavili strieborno-sivé šteňatá a pán Koloman Slimák mal zámer ich využiť na vybudovanie populácie hrubosrstého weimarského stavača. V tej dobe bola v Československu, najme na Slovensku, pomerne veľká populácia tohto variantu osrstenia. Zástupcovia klubu chovateľov weimarských stavačov z Nemecka však konštatovali, že takýto typ osrstenia u weimara nepoznajú a neskôr oficiálne uviedli, že existujú iba dve formy osrstenia, krátkosrsté a dlhosrsté. Hrubosrstý variant nepoznajú a ani nehodlajú uznať. V tej dobe však už na Slovensku bolo veľa jedincov tejto hrubosrstej formy, ktorí sa presadzovali svojimi vynikajúcimi výkonmi v poľovnej kynológii. Vtedy sa Koloman Slimák rozhodol použiť existujúcu populáciu hrubosrstých psov na vyšľachtenie nového plemena. V procese šľachtenia sa okrem weimarského stavača a českého fúzača využili viaceré hrubosrsté plemená stavačov, ako nemecký drôtosrstý stavač, pudel pointer alebo v nedávnej minulosti aj korthalsov grifón. Pri šľachtení slovenského hrubosrstého stavača bolo cieľom vytvoriť plemeno vhodné pre spoločné poľovačky na drobnú zver, stavača poslušného s vrodeným kratším hľadaním, zároveň stavača vynikajúceho v prinášaní, v práci na stope, vo vode a ostrosti na škodnú zver. Stavača, ktorý bude mať veľa z týchto vlastností vrodených a bude vyžadovať čo najmenší výcvik. To bol zámer už pri jeho šľachtení ako weimarského hrubosrstého stavača. Weimarský stavač je výborný stopár, výborne pracuje na vode a je rodený prinášač, má vlastnosti ideálneho psa na spoločné poľovačky. Ak sa k tomuto pridalo hrubosrsté osrstenie, ktoré zvyšuje jeho odolnosť a povahové vlastnosti iných spomínaných plemien, mali sme pre našich poľovníkov ideálneho psa.
Súčasná doba
Od vzniku a uznania slovenského hrubosrstého stavača ubehlo už mnoho rokov, doba, podmienky a prostredie sa mení. V revíroch ubudlo drobnej zveri a úplné využitie stavačov v poľovníctve postupne stráca opodstatnenie, aspoň tak to tvrdia mnohí ľudia aj odborníci. Na tomto tvrdení je určite mnoho pravdy, ale situácia ešte nie je úplne stratená a stále existuje mnoho možností a príležitostí pre jeho uplatnenie v poľovníctve i medzi nepoľovníkmi. Ako aj u iných stavačov, môže byť jeho uplatnenie spoločenské i športové. Veľa stálych aj začínajúcich kynológov inklinuje k čoraz viac populárnym, v podstate športovým súťažiam typu „field trial“. Jedná sa o súťaž, ktorá sa týka lovu a spolupráce psa s vodičom, ale na tejto súťaži môže štartovať aj nepoľovník. Podmienky má každý rovnaké, reálny výstrel sa nahrádza poplašnou pištoľou a stavač má možnosť ukázať svoje vlohy pre prácu v poli, hľadanie a vystavovanie. Súťaž vyzerá na prvý pohľad jednoducho, ale pre človeka bez skúseností až taká jednoduchá nie je. Má svoje postupy, pravidlá, spôsob hodnotenia a čo je najdôležitejšie – je to súťaž, kde sa naviac ukážu vrodené vlastnosti jedinca, k tomu je ešte treba vedieť psa na túto súťaž pripraviť. V konečnom dôsledku je to ale súťaž s veľmi športovým duchom, každý súťažný deň sa štartuje nanovo a pes ktorý neuspel jeden deň sa druhý deň môže stať víťazom. Je pri tom veľa zábavy aj adrenalínu a súťaže sa organizujú pravidelne u nás a aj v celej Európe, samozrejme všetky so zadávaním pracovných titulov. Možností využitia slovenského hrubosrstého stavača prináša doba stále viac, v minulosti patril jeden jedinec k najlepším psom na vyhľadávanie narkotik, iných predstaviteľov je možné použiť ako vodiacich alebo terapeutických psov. Netreba však zabúdať, že pôvod tohto plemena je poľovnícky, je to v prvom rade stavač a v minulosti ale aj v súčasnosti sa stalo, že nie tradícia slovenského poľovníctva privedie poľovníka ku psovi, ale slovenský hrubosrstý stavač privedie nového človeka k tradičnému poľovníctvu.
Za roky existencie prešiel chov „slováka“, ako slovenského hrubosrstého stavača familiárne nazývame, obdobiami rozvoja, ale bohužiaľ aj stagnácie. Množstvo vyvezených jedincov do zahraničia neprospelo chovateľskej základni na Slovensku. Sporné medziľudské vzťahy a rozbroje medzi jednotlivými chovateľmi a priaznivcami v minulosti tiež nepomohli napredovaniu slovenskému hrubosrstému stavačovi tak ako by si toto plemeno zaslúžilo. V súčasnosti sa však situácia upokojila, postupne pribúda priaznivcov aj majiteľov a populácia slovenského hrubosrstého stavača sa rozrastá. Za rok 2015 bolo zapísaných 13 vrhov z toho 82 šteniat čo je najväčšie číslo od roku 1983 odkedy bolo plemeno uznané, v tomto roku sú čísla podobné a možno aj prevýšia predchádzajúci rekordný rok. Za tieto výsledky patrí vďaka v prvom rade chovateľom, ktorí sa rozhodli pracovať s týmto plemenom ale aj ľuďom z Klubu chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov, ktorí intenzívne pracujú na propagácii plemena a organizovaní akcií. V neposlednom rade treba vysloviť vďaku aj ľudom z „postrannej čiary“, ktorí síce nie všetci vlastnia slováka, dokonca ani žiadneho stavača, ale majú chuť podporiť národné plemeno, alebo ľudom ktorí sa plemenom zaoberajú. Pochopili, že sa jedná o národne dedičstvo a o niečo, čo môže spraviť obrovskú reklamu celej slovenskej kynológii a Slovensku ako takému.
A čo d’alej…?
Potenciál tohto plemena je obrovský a jeho využitie všestranné. Môžeme len poďakovať ľuďom ako Koloman Slimák, František Siget, Jozef Jursa a ďalším za to, že v minulosti vytvorili, alebo výrazne prispeli k tomu aby Slovensko malo vlastného stavača. Teraz je však všetko v rukách nás ľudí, ktorí máme radi kynológiu, ktorí čítame tento špeciál a ktorí by sme mohli byť budúcimi majiteľmi slovenského hrubosrstého stavača a ktorí môžeme aj prispieť k správnej veci a pomôcť tým ešte vylepšiť a zväčšiť chov SHS na Slovensku. Som si istý, že každému to slovenský hrubosrstý stavač “vráti“.
Prajem príjemné čítanie tohto špeciálu.
Peter Bíly
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 10/2016