(KR 6/2016)
Rok sa s rokom stretol a v dňoch 17. a 18. júla 2016 sa vo Zvolene uskutočnili pravidelné majstrovstvá vo výkone vodiacich a asistenčných psov. Organizuje ich občianske združenie Pes človeku primárne pre svojich členov, ale môže sa ich zúčastniť akýkoľvek držiteľ vodiaceho alebo asistenčného psa.
Združenie funguje od roku 2003 a venuje sa primárne výcviku takýchto psov.Niet pochýb, že špeciálne vycvičené psy sú pre zrakovo alebo telesne postihnutých ľudí nenahraditeľnými pomocníkmi. Pomáhajú im s orientáciou v priestore, koordináciou, v prípade asistenčných psov s udržiavaním stability či s manipuláciou s invalidným vozíkom. V neposlednom rade vytvárajú psychickú pohodu.
Majstrovstvám aj tento rok predchádzalo týždenné sústredenie, počas ktorého si štvornohí pomocníci mohliprecvičiť svoje znalosti s trénermi z OZ Pes človeku. Súťažili v dvoch disciplínach – poslúchanie povelov a vodenie po meste. Disciplíny mali preveriť schopnosť psa bezpečne sprevádzať svojho pána v teréne a ukázať, nakoľko sú zohratí.
Tento ročník majstrovstiev nevynikal počtom účastníkov. Sily si zmeralo 13 vodiacich psovrôznych plemien, ktorí sprevádzajú nevidiacich a slabozrakých. Na prvom mieste skončil goldendoodle Charlie so svojím pánom Štefanom Belíkom, striebornú priečku obsadili pudlica Fany a jej majiteľka Anna Chabadová a bronz získal labrador Jimmy s Petrom Švecom.
V kategórii asistenčných psov sa stretli tri veľké bradáče a jeden kríženec labradorského a zlatého retrievera. Všetky pomáhajú svojim majiteľkám udržiavať rovnováhu pri chôdzi. Prvé miesto obsadil veľký bradáč Bady s majiteľkou Janou Zekuciovou, druhé kríženec labradorského a zlatého retrievera Chris s Luciou Michlerovou a tretí skončili veľký bradáč Gino a Monika Albertová.Už tradične sa dočkali mnohých chutných cien a tiež trofejí, ktoré venovala spoločnosť Mišiak Šport. Víťaz Štefan Belík dostal aj veľký putovný pohár od Lionsclubu Banská Bystrica.
A čo o majstrovstvách a všeobecne o svojich štvornohých pomocníkoch hovoria samotní majitelia?Výkony počas majstrovstiev poväčšine chvália a majú pocit, že spolu ich úspešne zvládli. Psom sú vďační za ich každodennú pomoc a tiež s nimi zažívajú rôzne zábavné príhody.Napríklad, keď idú po ulici a počujú ľudí okolo hovoriť o svojom psovi ako o záchranárovi. Keď okoloidúci zazrú človeka s asistenčným psom, čo je stále málo známy pojem, automaticky rátajú s tým, že je nevidiaci, a vtedy tiež môžu vznikať vtipné situácie („Načo má toho psa?“ „Nevidíš, že je slepá?“, rodičia vysvetľujú svojim deťom. „To je taký dobrý psík, teta nevidí a on ju vodí,“ „Ale vy niečo vidíte, nie?“ prípadne aj „Vy ho cvičíte?“).
Monika, ktorá má asistenčného psa Gina,zase spomína, ako robila dobrovoľníčku na Dni belasého motýľa, ktorý usporiadava Organizácia muskulárnych dystrofikov SR a len vďaka tomu, že jej veľký bradáč ležal vedľa nej, sa jej podarilo vyzbierať najviac peňazí. Nevidiaci Peter spomína, ako raz stretol na ulici Američana, ktorý mu z ničoho nič pochválil psa, povedal, že mal dobrý deň, a dal mu 10 dolárov. Inak sa všetci zo združenia zhodujú na tom, že keď sú so psom, mnoho ľudí sa im prihovára a štvornohý pomocník celkovo veľmi obohacuje ich život.
Lucia Michlerová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2016