Glosa od Miloša…
(KR 8/2016)
Že očkovanie našich psích miláčikov je potrebné a správne, to snáď nikto nespochybňuje. Ja osobne tiež absolvujem s mojím psom Arčim všetky očkovania. Nielenže chránia zdravie našich psov, ale umožňujú nám aj slobodný pohyb a otvárajú nám dvere na miesta, na ktoré sa bežný smrteľník (človek, ktorý nevlastní psa) nikdy nedostane. Mám na mysli výstavný kruh pre posudzovanie psov. Vždy, keď sa po zrelej úvahe a porade s Arčim rozhodneme, že opäť raz súťažne absolvujeme jednu zo psích výstav, niekto v našej rodine nečakane predloží otázku: „A má náš pes ešte platné očkovania?“ Vtedy mi vystúpi studený pot na čelo a Arči sa zalezie schovať pod stôl. Okamžite začínam horúčkovito listovať v očkovacom preukaze, aby som zistil skutočný stav. Hneď na druhý deň dvíham Arčiho vo veterinárnej ambulancii na stôl a dúfam, že ho to nebude bolieť.„Nebojte sa, ani to nebude cítiť,“ vraví pani doktorka. Keď je po všetkom, poďakujeme a z ambulancie odchádzame s prázdnou peňaženkou, ale spokojní, že všetky dvere sú pre nás opäť otvorené. Niekoľko nasledujúcich dní pozorne sledujeme, ako sa zväčšuje hrčka na Arčiho „výstavnej“ postave, ktorá sa vytvorila na mieste vpichu, ale obaja sa navzájom ubezpečujeme, že do začiatku výstavy to bude v poriadku. Deň pred výstavou sa obaja vykúpeme a prichystáme si všetky potrebné aj nepotrebné výstavné veci a v nasledujúce ráno vyrážame. Pri vstupnej bráne na výstavisko vyberám Arčiho očkovací preukaz, ukazujem ho slečne z veterinárnej služby a tvárim sa pri tom spokojne ako Mr. Bean s novým pasom pri letiskovej kontrole. Všetko je v poriadku a my hrdo kráčame do kruhu číslo 13 užiť si svojich päť minút slávy. Popri tom však premýšľam nad tým, prečo tá slečna nechcela vidieť aj môj očkovací preukaz. Pretože z času na čas sa u mňa prejavujú typické príznaky choroby, ktorú by Louis Pasteur pravdepodobne nazval„chlapská besnota“.
Miloš Karlubík
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2016