Novodobá plemenitba v chove plemena slovenský hrubosrstý stavač, časť III.

(KR 4/2015)

Rok 2012 bol charakteristický tým, že sa v chove začali presadzovať psy F1 generácie, ktoré párili väčšinou „čisté“ suky slovenských hrubosrstých stavačov. Z dôvodu výborných vlastností potomkov zo spojenia suky weimarského krátkosrstého stavača Hera Elika Bohemia a psa českého fúzača Art od Sádového dubu bolo toto spojenie opäť zopakované v chovateľskej stanici z Milhostovských polí. Lara Silvertina z Milhostovských polí bola svetovou víťazkou mladých v Budapešti 2013. Jej brat, Larson z Milhostovských polí, potvrdil vynikajúce pracovné kvality tohto spojenia, keď úspešne absolvoval Memoriál B. Zamka a Memoriál K. Podhajského 2014, všetko s vodičom Ing. Urbanom. Ďalší brat, Lord z Milhostovských polí, už pôsobí v dnešnom chove.

Larson z Milhostovských polí
Lara Silvertina z Milhostovských polí

V roku 2013 v chovateľskej stanici Acta Non Verba využili psa  Acaulisrum plemena Griffon. Toto spojenie nebolo úplne vhodne zvolené z dôvodu, že SKJ v FCI dlho bojovala proti nesprávnemu zaradeniu slovenských hrubosrstých stavačov do podskupiny griffonov. Naše plemeno patrí medzi kontinentálne stavače do podskupiny braque, kde bol konečne správne zaradený. Informácie o tomto potomstve k dnešnému dňu nemáme.

V chovateskej stanici z Milhostovských polí bolo zopakované veľmi úspešné spojenie „čistej“  suky slovenského hrubosrstého stavača Aucassin Mieko a psa plemena weimarský krátkosrstý stavač  Arrax vom Forst Eibenstein. Z potomstva zatiaľ vyniká suka Ondava z Milhostovských polí, JCH HU, JCH SK, Európska víťazka a BOB na Eurodogshow Brno 2014.

Ondava z Milhostovských polí

Tento rok bol mimoriadny aj z pohľadu vývoja plemenitby. Po piatich rokoch zápisov v registri plemennej knihy bol vrh „V“ z chovateľskej stanice z Kráľovských chlmov zapísaný už nie do registra, ale priamo do SPKP, t.j., šteňatá majú plný trojgeneračný rodokmeň. Otec šteniat, Sid z Kráľovských chlmov, jedinec F2 generácie, a matka, Elis od Stanovského, tiež F2 generácia, mali 6 šteniat. Vanda z Kráľovských chlmov, exportovaná do Čiech, sa zúčastnila svetovej klubovej výstavy národných plemien v triede dorastu s hodnotením veľmi nádejná. Ďalším vrhom zapísaným v SPKP bol vrh D v chovateľskej stanici  Kemkov Dvor, otec čistý slovenský hrubosrstý stavač Ibon Lanferove polia a matka Brixi Kemkov Dvor, jedinec F2 generácie. Z vrhu vzišlo 7 psov a 3 suky.

Vanda z Kráľovských chlmov

V chovateľskej stanici z Milhostovských polí bola v roku 2014 využitá suka weimarského krátkosrstého stavača Aris z Pňovských revírů, ktorú napáril pes F1 generácie, sivastý beloš Atari Hukov vršok, syn českého fúzača Ura z Kusalova chovu. Vo vrhu bolo 5 súk a 3 psy, všetko sivasté, hrubosrsté, nie všetky šteňatá však majú znaky.

Zatiaľ posledné medziplemenné kríženie bolo uskutočnené v roku 2014 v chovateľskej stanici z Kráľovských chlmov. Suka Ujša z Kráľovských chlmov, hrubosrstá hnedá beloška, bola napárená jedným z najúspešnejších pracovných weimarských stavačov v Česku, psom Antony Shefis. Vo vrhu „X“ bolo 7 šteniat, z toho len dva psy sú hrubosrsté sivastého sfarbenia.

Xander z Kráľovských chlmov

Na základe skúseností pri použití iných plemien môžeme tvrdiť, že pri spárení hnedých  hrubosrstých jedincov nemeckého drôtosrstého stavača, českých fúzačov a pudelpointerov  a weimarských krátkosrstých stavačov alebo slovenských hrubosrstých stavačov boli všetky šteňatá hnedé a väčšinou hrubosrsté (prvá filiálna generácia-F1). Potomstvo týchto jedincov je však nositeľom sivastého sfarbenia a väčšinou polovica šteniat vo vrhu po týchto jedincoch už bola sivastá a hrubosrstá (druhá filiálna generácia F2). Čiže pri použití pôvodných plemien máme jedince požadovaného sfarbenia a srsti v F2 generácii. Typické sfarbenie a hrubú srsť vieme dosiahnuť aj v F1 generácii, ak použijeme jedince pôvodných plemien s vlohou pre sivasté sfarbenie, napr. českého fúzača Ur z Kusalova chovu v spojení so slovenským hrubosrstým stavačom, kde už v F1 generácii máme polovicu vrhu sivastého sfarbenia. Ďalšie medziplemenné párenie, kde bol dokonca celý vrh sivastý a hrubosrstý už v F1 generácii, bolo spojenie sivastého českého fúzača  (Art od Sadového dubu) a WKS (Hera Elika Bohemia).

Oveľa problematickejšie v plemenitbe slovenského hrubosrstého stavača ako sfarbenie, je ustrážiť kvalitné hrubé osrstenie. Je to vďaka veľmi silnému podielu krvi weimarského krátkosrstého stavača v populácii. Vo všeobecnosti platí zásada, že hrubé osrstenie je dominantné nad krátkou srsťou, ale v dnešnej populácii väčšina jedincov má aj gén pre krátke osrstenie (vďaka „weimarákovi“). Preto sa v F2 a dokonca aj v F3 generácii vyskytnú jedince hladkosrsté bez typických znakov hrubosrstých plemien. Ďalším problémom je samotná variabilita kvality hrubého osrstenia aj u veľmi starých hrubosrstých plemien, ako je napríklad hrubosrstý jazvečík, a nie u tak mladého plemena ako je SHS.

Jedným z najzávažnejších zdravotných problémov súvisiacich s osrstením hrubosrstých plemien je tzv. lysivosť. Je to problém, s ktorým sa stretávame u väčšiny hrubosrstých plemien. Preto aj pri výbere jedincov iných plemien na oživenie krvi musíme prísne sledovať prípadný výskyt tohto znaku u potomstva využitého jedinca.

Lysivosť – Alopecia Colour Dilution

Aby si laická, aj odborná kynologická verejnosť uvedomila, aká malá je populácia slovenského hrubosrstého stavača od jej počiatočných zápisov do SPKP po dnešné dni, uvádzame výpis z plemennej knihy. Je až neuveriteľné, že počas oficiálnej 30-ročnej histórie plemena sa narodilo len 908 šteniat, čo je u niektorých populárnejších plemien počet šteniat zapísaných do SPKP za jeden alebo dva roky. Pre porovnanie uvádzame počet zápisov v SPKP za rok 2013. Bavorský farbiar 425 šteniat, slovenský kopov 473, labradorský retriever 303 šteniat. A napokon u najpopulárnejšieho plemena na Slovensku, nemeckého ovčiaka, sa do plemennej knihy SÚCHNO zapíše priemerne 2200 šteniat ročne.

Prehľad vrhov SHS na Slovensku 1984 – 2013
Rok Počet vrhov Spolu šteniat Psy Suky Priemer na vrh
1984 10 52 27 25 5,2
1985 11 47 26 21 4,3
1986 3 15 9 6 5,0
1987 5 28 15 13 5,6
1988 3 8 5 3 2,6
1989 3 17 5 12 5,6
1990 6 38 17 21 6,3
1991 4 20 6 14 5,0
1992 4 20 11 9 5,0
1993 3 16 7 9 5,3
1994 7 20 9 11 2,8
1995 5 20 8 12 4,0
1996 6 27 15 12 4,5
1997 6 33 20 13 5,5
1998 3 16 9 7 5,3
1999 2 12 6 6 6,0
2000 6 33 17 16 5,5
2001 6 27 12 15 4,5
2002 3 13 5 8 4,3
2003 6 27 18 9 4,5
2004 3 15 8 7 5,0
2005 10 49 24 25 4,9
2006 2 6 4 2 3,0
2007 5 32 19 13 6,4
2008 8 34 16 18 4,3
2009 8 31 14 17 3,9
2010 12 45 20 25 3,8
2011 9 47 25 22 5,2
2012 9 50 31 19 5,5
2013 10 56 31 25 5,6
2014 8 54 6,8
Spolu 186 908 435 419 4,8

Dôkazom toho, že medziplemenné kríženia neboli zbytočné, sú jedince nových krvných a nepríbuzných línií, ktoré spĺňajú exteriérový štandard plemena a niektoré aj pracovný nadštandard. Prínosom je aj zdravotný stav populácie, ktorý sa až na malé výnimky výrazne zlepšil.

Klub slovenského hrubosrstého stavača (pretransformovaný na Medzinárodný klub slovenského hrubosrstého stavača) začal systémovo riadiť chov, zaviedol tzv. výber do chovu, ktorý spočíval v podrobnom posúdení exteriérových a povahových vlastností jednotlivých psov. Tento popis bol zaznamenaný do bonitačnej karty, ktorá tvorila súčasť dokumentácie chovného jedinca spolu s jeho fotografiou. Ďalej začal vykonávať testovanie jedincov slovenských hrubosrstých stavačov na výskyt jednej formy lysivosti – alopecia colour dilution, ktorá má zo všetkých druhov lysivosti najvýraznejšie klinické prejavy. Navrhol a vypracoval skúšobný poriadok pre tzv. chovné skúšky, ktoré by dokázal so svojím psom zvládnuť aj začiatočník poľovník, začiatočník kynológ či „len“ obdivovateľ plemena. Cieľom tohto návrhu bolo priblížiť slovenského hrubosrstého stavača aj nepoľovníckej verejnosti, pre ktorú sa zdajú poľovné skúšky priveľmi náročné. Všetko však, samozrejme, pri zachovaní cielených a žiaducich vlastností stavača. Ďalej bola vypracovaná koncepcia rozšírenia slovenského hrubosrstého stavača pre širokú verejnosť, pretože bolo zrejmé, že záujem o nášho stavača je oveľa väčší v zahraničí než u nás doma, na Slovensku.

Na jar v roku 2014 však Prezídium SPZ kvôli pretrvávajúcim nezhodám medzi „starým“ a „novým“  klubom odobralo obidvom klubom právo riadiť chov, a tak táto začatá práca môže pokračovať len ako súkromná iniciatíva mierne fanatických a vytrvalých chovateľov, ktorí sa snažia plemeno naozaj zveľaďovať.

Čo na záver? Toto nech dodá ten najpovolanejší!

„Pri ďalšom chove slovenského hrubosrstého stavača by sa malo stále pamätať na to, čo nás priviedlo k jeho vyšľachteniu, a ktoré vlastnosti sa majú u neho uprednostňovať. Nechcime mať z neho len psa, ktorý by prípadne exceloval na skúškach, ale predovšetkým psa pre praktické využitie, ktorého výcvik by zvládol aj priemerný poľovník a začiatočný cvičiteľ. Toto nech je krédom aj do budúcnosti.“                                                                                       

Koloman Slimák

Aj napriek terajšiemu stavu v riadení chovu veríme, že situácia sa vyrieši nie v prospech ľudí  s kariérnymi ambíciami podporovanými politickou lobby, ktorá má v súčasnej kynológii čoraz väčší priestor, ale v prospech národného plemena slovenský hrubosrstý stavač.

Stanislava Krieková a Radomír Kriek

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2015