Monika Olšovská obhájila pozíciu favoritky….
(KR 4/2015)
Lepšie miesto na predvedenie dogdancingovej zostavy, než je hlavná aréna na Crufte, hádam ani neexistuje. Krásny priestor, povrch, na ktorom sa psom nešmýka, vynikajúce ozvučenie a niekoľko tisíc divákov, ktorí prišli do hľadiska, lebo milujú psov. Atmosféru podčiarkuje moderátor uvádzajúci tancujúce dvojice z jednotlivých krajín na plochu. Tanečníkov snímajú kamery a vysielajú ju nielen na obrovskú tabuľu hore v aréne, ale zároveň v priamom prenose na Youtube kanále, ktorý sledujú ďalšie státisíce divákov priamo z domu.
Takúto atmosféru zažila Monika Olšovská so sučkou Arsi (Arsinoé Z Ríše Wa) v anglickom Birminghame už po tretíkrát. Slovensko reprezentovali aj v rokoch 2013 a 2014, pričom v oboch prípadoch získali tretie miesto s choreografiami „Hirošima“ a „Afrika“. Tento rok prišli na Cruft’s súťažiť s choreografiou podľa známej rozprávky H. CH. Andersena „Dievčatko so zápalkami“, ktorú predviedli už v novembri na Majstrovstvách Európy v Nemecku a prebojovali sa s ňou vtedy do finálovej desiatky. Zostavu však mierne upravili a zmenili poslednú časť pesničky. Monika siahla po interpretke Susan Boyle, ktorá je v Anglicku známa, čím si získala publikum.
Na prestížnej medzinárodnej súťaži bojovalo 15 krajín. Každá vyslala jedného reprezentanta. Monika štartovala ako posledná. „Vedela som, že patrím k favoritom, preto som cítila veľký psychický tlak. Čakať hodinu a pol na naše vystúpenie, kým ostatní odpretekajú, bolo náročné.“
Ešte predtým skoro ráno súťažiaci absolvovali tréning, aby si psi vyskúšali plochu, psovodi rozmiestnenie rekvizít a prácu s nimi. Súťažilo sa až na obed. Dovtedy trávili čas v priestoroch pre nich určených. Psov mali v typických cruftovských zelených boxoch. Tento čas využívali na podávanie si „prianíčok“ – milých kartičiek s fotkami a obrázkami, kde si navzájom želali veľa šťastia. Poniektorí doniesli aj mini pozornosť vo forme prívesku, čokoládky, či klikra. Rozkošný mini švajčiarsky zvonček priniesla súťažiaca zo Švajčiarska.
Hodinu pred súťažou prišli organizátori a rozhodkyne Gina Pink, Ann DeRizzio a Claudia Moser dať súťažiacim posledné pokyny. A známy bielovlasý moderátor, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Cruftu, si prišiel pozapisovat výslovnosť mien fonematickou transkripciou (píš ako počuješ), pretože ako Angličanovi mu niektoré mená robili problém. Každý mu nadiktoval svoje meno a priezvisko, ktoré neskôr pred vstupom súťažiacich na plochu prečítal, a podal divákom pár základných informácií o dvojici. Ostaní sa zatiaľ pripravovali v zákulisí. Niekto ešte využíval posledné minúty na precvičenie cvikov, iní nechali psíkov oddychovať, mladík Lukas Pratschker z Rakúska svojho Falca svedomito pripravoval masírovaním a naťahovaním, prešiel celé jeho telo až po prsty. Takáto príprava psov pred výkonom nebola výnimočná ani pred agility či freebal behmi.
Ľudí v aréne sa nazbieralo tisíce, vstup masy museli organizátori regulovať v štyroch dlhánskych radoch. Najmä poobede bol problém dostať sa z arény proti prúdu ľudí vchádzajúcich dnu. Ľudia navštevovali nielen hlavnú arénu, ale aj iné priestory roztrúsené po výstavisku, kde prebiehali preteky, napríklad, obedience, rôzne prezentácie výcviku psov, a samozrejme aj výstavné kruhy a stánky. V tých sa dalo kúpiť čokoľvek spojené so psami. Okrem tradičného tovaru boli ponúkané, napríklad, masážne vesty, masážne stroje, zázračné vrece pre špinavého psa, ktorého keď v ňom poutierate, špina zostane dnu a stačí vrece len vyprášiť, rôzne pomôcky pre výcvik psov, veľa kníh, oblečenie a iné.
Vráťme sa však k súťaži International Freestyle Heelwork to Music, medzinárodnej súťaži v tanci so psom. Angličania ju usporadúvajú na Crufte od roku 2006. Súťaží sa v dvoch divíziách. Heelwork to music – práca pri nohe psovoda, je otvorená len pre Angličanov. Avšak v druhej divízii – Freestyle, je povolený štart aj zahraničným súťažiacim. Slovensko tu už v minulých rokoch malo reprezentantku. Súťažiacou bola Helena Potfajová a jej border kólia Dream (D. J. Te Pito O te Henua) v roku 2011 a následne v roku 2012. Treba však spomenúť, že talentovaná Hela okrem dogdancingu súťažila na Crufte aj v agility v kategórii large v roku 2012 so psom Egorray, ktorú vyhrali! Pre slovenské agility to znamenalo veľký úspech. Monika Olšovská bola s Cruftom prepojená už v minulosti, práve Helene Poftajovej totiž vytvorila choreografiu na Cruft’s.
O rok, ako aj po ďalšie roky, už na Cruft’s Monika s Arsi súťažili osobne. Známy britský dogdancer a tréner Richard Curtis o slovenskej dvojici napísal: „Monika a Arsi sú pravidelnými účastníkmi súťaže. Vyberajú si emocionálne príbehy a výborne používajú k téme hudbu. Pekný prvok v tohtoročnej zostave bol, keď pes nadvihol papuľkou Monike bezvládnu ruku. Ľudí tento cvik v spojení s hudbou ťahal za srdce. Nebolo prekvapením, že táto dvojica International Freestyle Heelwork to music vyhrala.“
Predvedenie choreografie slovenskej dvojice „Dievčatko so zápalkami“ ako poslednej v poradí, bolo čerešničkou na torte. Príbeh malého chudobného dievčatka, neúspešne predávajúceho zápalky, dojal publikum i rozhodcov. Jedna rozhodkyňa pridelila našej dvojici za interpretáciu desiatku, najvyššie číslo v bodovacej tabuľke, publikum jasalo (27,37 bodu). Za slovenským tímom sa umiestnila Angličanka Lucy Creek s borderákom Harriot Skiffle King (26,83 bodu) a tretia priečka patrila Rakúšanovi Lukasovi Pratscherovi a psovi Falcovi Out of the Dark (26,10 bodu).
„Arsina sa v aréne cítila ako doma, pamätala si prostredie z minulých rokov. Na plochu vchádzala v plnom nasadení, s iskričkami v očiach, čo pre mňa znamenalo maximálne sústredenie na správne načasovanie a presnosť povelov, aby som Arsi nepretočila.“
Možno konštatovať, že slovenský tím Monika Olšovská a Arinoé z Ríše Wa je historicky prvým v International Freestyle Heelwork to Music – Cruft’s, ktorý sa trikrát umiestnil (dvarkát 3. miesto a jedno 1. miesto)! Toto sa doposiaľ nepodarilo žiadnemu inému tanečnému páru! Ďakujeme za skvelé predvedenie slovenskej kynológie vo svete.
Alexandra Vavrová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2015