(KR 3/2014)
Lymská borelióza je najčastejšie diagnostikovaným ochorením, ktoré prenášajú kliešte a iný krv sajúci hmyz. O tomto ochorení koluje v laickej verejnosti veľa mýtov a omylov.
Pôvodca:
Boreliózu spôsobuje spirochéta Borrelia burgdorferisensulato (pohyblivá baktéria špirálovitého tvaru), ktorá obsahuje niekoľko druhov pôvodcov ochorenia, ktoré sa geneticky delia do štyroch skupín. V Európe ochorenie najčastejšie vyvolávajú pôvodcovia zo skupiny 2 (B. garinii) a 3 (B. afzelii). Táto baktéria nedokáže prežiť vo vonkajšom prostredí, prežijú iba v tele vektora (prenášača) alebo hostiteľa.
Prenos:
Na človeka aj na zviera je infekcia prenášaná predovšetkým kliešťami (v našej geografickej oblasti najmä kliešťami rodu Ixodes) a to počas satia krvi. Pre prenos infekcie je nutné, aby kliešť bol na koži zvieraťa prisatý aspoň 50 hodín. Čím dlhšie kliešť saje krv, tým je väčšia možnosť prenosu borrelií. Počas tejto doby dochádza k rozmnoženiu borelií a ich postupu do slinných žliaz kliešťa. Odtiaľ sa slinami, ktoré kliešť uvoľňuje počas satia krvi transportujú do organizmu hostiteľa (zviera, človek), kde sa šíria lokálne v koži alebo prechádzajú do krvi, prípadne lymfy a postupujú do tkanív a orgánov, kde môžu dlhšiu dobu prežívať bez vyvolania akéhokoľvek ochorenia, dochádza však ku tvorbe protilátok.
Lymská borelióza je zoonóznym ochorením, to znamená, že v prípade, ak dôjde k ochoreniu psa Lymskou borreliózou, existuje možnosť prenosu tejto choroby prostredníctvom kliešťa alebo iného bodavého hmyzu z chorého zvieraťa na človeka pohybujúceho sa v okolí chorého zvieraťa!
Klinické príznaky:
Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje v rozmedzí 2-6 mesiacov. Táto doba však bola zaznamenaná u experimentálne infikovaných jedincov, predpokladá sa ale, že u prirodzene infikovaných sa veľmi nelíši. Najčastejšími klinickými príznakmi, ktoré si všimne aj majiteľ je horúčka (nad 39,5), bolesti kĺbov (často bolestivosť “cestuje” z jedného kĺbu na druhý), opuchnutie kĺbov, nechutenstvo a apatia. Všímavejší majiteľ môže znamenať aj zväčšenie povrchových lymfatických uzlín („hrčky“ pod sánkou, pred lopatkami a na zadnej strane kolien). Najčastejšie dokumentovaným syndrómom ochorenia u psov je polyartritída (súčasné zápalové postihnutie viacerých kĺbov), v malej miere potom ochorenie obličiek (môže sa vyvinúť až do závažného zlyhania ich funkcie), meningitída (u psa bez neurologických príznakov) a kožné príznaky (začervenanie kože, najmä v mieste vpichu kliešťa). U pár psov boli zaznamenané aj arytmie v dôsledku zápalu srdcového svalu a reumatoidná artritída. Mačky sú oproti psom pomerne odolné voči prirodzenej infekcii a aj napriek pozitívnemu testovaniu, nevykazujú v drvivej väčšine prípadov žiadne klinické príznaky.
Diagnostika:
Ochorenie je veľmi často diagnostikované ako v humánnej tak aj vo veterinárnej medicíne, pretože je tzv. “trendy”. Často je však diagnostikované mylne a v skutočnosti trpí boreliózou približne 1 z 500 psov s vyššie popísanými klinickými príznakmi. Vzhľadom na rôznorodosť klinických príznakov je klinické vyšetrenie nepostačujúce. Bežné laboratórne vyšetrenie (krvný obraz, biochémia) je v drvivej väčšine prípadov bez nálezu, pokiaľ je nejaký nález (napr. zníženie počtu bielych krviniek), je často spôsobené koinfekciou iným patogénom. Vyšetrenie protilátok je takisto absolútne nedostačujúce, pozitívny nález vyjadruje iba expozíciu voči patogénu, nie je však dôkazom že patogén spôsobuje klinické ochorenie. Často je dôkazom iba adekvátnej imunitnej odpovede pacienta, prípadne znakom expozície voči nepatogénnym formám borélie alebo iných spirochét. Navyše sú časté skrížené reakcie voči Leptospirám (iný druh spirochét), ktorá je súčasťou všetkých vakcín. Preto je nutné pridať ďaľšie testy aby bol klinik schopný definitívne stanoviť diagnózu, najčastejšie test “western blot”. V posledných rokoch bol vyvinutý jednoduchý test na stanovenie hladiny protilátok v sére ľudí alebo zvierat proti jednému z povrchových proteínov borelií (C6 proteín). Pre svoju jednoduchosť a spoľahlivosť nahradil v diagnostike boreliózy ostatné testy. Umožňuje diagnostikovať aktívnu infekciu, oddeliť jedincov, u ktorých sa vytvorili protilátky po prirodzenej infekcii od vakcinovaných a takisto sa ním sleduje úspešnosť terapie. Na našom pracovisku máme tento test neustále k dispozícii, výsledok testu sa dozviete do 30 minút od odberu krvi.
Terapia:
Lymská borelióza u psov sa lieči dlhodobou aplikáciou antibiotík (minimálne 30 dní, často to však nestačí a infekcia do týždňa prepukne opäť). Niekedy je nutné podávanie antibiotík aj niekoľkokrát ročne v mesačných intervaloch, resp. podľa odozvy pacienta.
Prevencia:
Keďže túto závažnú chorobu prenášajú najmä kliešte, je pre Vás a hlavne Vášho psa najdôležitejšia ochrana proti kliešťom. Na našom trhu sú dnes rôzne prípravky, ktoré pôsobia repelentne proti kliešťom. Sú to hlavne obojky a tzv. spot-on prípravky.
Aj napriek tomu je dobré vyhýbať sa oblastiam, ktoré sú zamorené kliešťami a po každej prechádzke by sme mali svojho štvornohého priateľa skontrolovať. Pri náleze kliešťa je dobré byť ostražitý a sledovať zdravotný stav svojho psíka, keďže krv sajúci hmyz neprenáša iba borélie, ale aj iných pôvodcov ochorení, ako napríklad babéziu.
V prípade akéhokoľvek podozrenia je potrebné čo najskôr navštíviť vášho veterinárneho lekára. Jediným účinným spôsobom, ako u psov výrazne znížiť riziko Lymskej boreliózy je vakcináciou. Najlepšie je očkovať psíka už v jarných mesiacoch, ešte predtým ako začne samotná sezóna kliešťov. Vakcináciou Vášho psíka docielite hlavne to, že u Vášho psíka bude výrazne znížené riziko ochorenia a v prípade postihnutia bude toto ochorenie prebiehať oveľa miernejšie (analógia s vakcináciou ľudí proti chrípke).
MVDr. Andrej Daniš
VetPoint, veterinárna nemocnica
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2014