Jozef Adamuščin a slovenská reprezentácia prepísali dejiny športovej kynológie!

(KR 10/2015)

O svetovom triumfe s lídrom Slovákov a dvojnásobným šampiónom v jednotlivcoch i družstvách

Vo Švajčiarsku sa prepisovali dejiny športovej kynológie! Slovensko po dvoch rokoch získalo opätovne zlaté medaily v družstvách a vy po rovnakom časovom úseku oslavujete svoj druhý svetový triumf aj ako jednotlivec! Dá sa vôbec uveriť, že sa vám či už ako jednotlivcovi, alebo členovi zlatého tímu, podaril takýto úspech?

Aj ja si myslím, že sa nám podaril famózny úspech. Avšak zatiaľ čo v roku 2013 to bolo obrovské prekvapenie, teraz som už od začiatku tak trošku poškuľoval po pódiovom umiestnení. Samozrejme, nikto nemohol vedieť, ako to dopadne, a ako nám bude priať športové šťastie. Už tréningy pred odchodom na „svet“ naznačovali, že sme dobre pripravení. Taktiež úspech v družstvách nebol dielom náhody. Na Slovensku sa za posledných 4 – 5 rokov vytvorila síce maličká, ale veľmi silná skupina ctižiadostivých a výkonnostne výborných psovodov – výcvikárov, ktorí svojimi výkonmi dokazujú, že právom patria do svetovej špičky. Stačí sa pozrieť na ich výkony v jednotlivcoch. A ako družstvo sme za posledné štyri roky získali na svetových podujatiach 6 pódiových umiestnení. To v minulosti nebývalo zvykom.

Ak dovolíte, venujme sa najprv vášmu úspechu v jednotlivcoch. Niekto si možno pomyslí, že sa vám ľahko preteká, keď máte tak skvelého psa. Zainteresovaní však veľmi dobre vedia, že titul ste neobhájili s legendárnym Chrisom, ale nahradil ho mladý jedinec. Prezraďte, prosím, našim čitateľom niečo o ňom.

Volá sa Harysson a pochádza z chovateľskej stanice AD-GUR manželov Gurttlerových. Ja som ho kúpil pred 2 rokmi ako 2,5-ročného od pána Romana Gaťára. Haryssona som poznal už z niekoľkých predchádzajúcich tréningov a musím poznamenať, že ešte pred príchodom ku mne dostal veľmi dobrý základ vo výcviku. Samozrejme, že bolo potrebné niektoré tréningové návyky zmeniť a prispôsobiť sa môjmu štýlu výcviku a pretekárskej realite. Avšak Romanovi som za možnosť dostať sa k Haryssonovi veľmi povďačný. Harysson je veľmi sebavedomý pes. Jeho silnou stránkou je všestrannosť a vyrovnanosť vo všetkých disciplínach. Menšou slabinou je občasná tvrdohlavosť a chuť neustále sa presadzovať. Občas je jeho dominancia pri výcviku na škodu.

Niekedy sa nedá porovnávať neporovnateľné… Čitatelia by nám však neodpustili, ak by sme vás nepožiadali o porovnanie Chrisa a Harrysonna. Je to vôbec možné?

Sú to dvaja veľmi odlišní psi. Harysson je určite univerzálnejší a, ako som spomínal, jeho silnou stránkou je, že je rovnako silný vo všetkých troch disciplínach. Talent na stopy majú asi rovnaký. V obrane má Chris určite tvrdší zákus, Harysson je o niečo ovládateľnejší. Na poslušnosti sa mi oveľa lepšie pracuje s Haryssonom. Je ochotnejší a výbušnejší. Aj keď aporty mal Chris výnimočné!

Dôležité je, že aj s týmto psom ste si „sadli“, a hlavne, že ste dokázali naordinovať ten správny tréningový proces Harryssonovi, rovnako ako pred rokom či dvoma Chrisovi. To je bezpochyby dôkazom nielen vašich skúseností, ale aj mimoriadneho citu pre výcvik športového psa. Ostáva veriť, že ste vytvorili opäť tandem, o ktorom budeme ešte veľa počuť. Pri pohľade na vaše výsledky na stope, a najmä obrane, musí dať klobúk dole každý priaznivec športovej kynológie. Poslušnosť bola ohodnotená 94 bodmi, ale bola štvrtá najlepšia na sveta. Bol rozhodca posudzujúci poslušnosť prísnejší než jeho kolegovia?

Na stope som stratil body za predmety. Vypracovanie bolo krásne a čisté. Možno prvý úsek mohol byť v o niečo v nižšom tempe. Belgický rozhodca Frederic Clemens vyzdvihol hlavne intenzitu a nasadenie. Obranu sa nám podarilo načasovať perfektne. Posledné tréningy bol pes veľmi hore. V deň, kedy sme mali vylosovanú obranu, ešte skoro ráno, za tmy a dažďa, sme pod svetlami auta Haryssona vykusávali a spolu s Davidom Hanelom – mojím terajším figurantom, sme sa ho snažili nastaviť a hlavne umravniť. Myslím, že to vyšlo dokonalo. Po vyhodnotení mi rakúsky rozhodca Marschläger povedal, že mal v úmysle zadať nám magickú stovku. Bodík nám ušiel za pauzičku pri vyštekaní. Rozhodca na poslušnosti, Clemente Grosso z Talianska, bol ozdobou šampionátu. Posudzoval prísne, niekedy mi prišlo, že niektoré veci riešil až prehnane, dokonca niektoré som takto nevidel posudzovať nikoho, ale snažil sa byť korektný, bez ohľadu na meno a krajinu pretekára. To sa ukázalo hlavne pri zaváhaní nemeckého reprezentanta a jeho psa na aporte šplhom, keď sa nedal ovplyvniť tlakom okolia a ustál aj pokusy priamo počas daného posúdenia. A hoci posledný deň mierne poľavil, mám pred ním veľký rešpekt.

Slovenská reprezentácia

Harysson podal komplexný špičkový výkon vo všetkých troch disciplínach. Dá sa o niektorej hovoriť ako o jeho prednosti?

Myslím si, že jeho hlavná sila je vo vyrovnanosti na všetkých disciplínach. Momentálne žiari najmä na obrane, začiatkom roka sa mu najviac darilo na poslušnosti. Je to trochu aj o šťastí. A o správnom načasovaní. Treba si uvedomiť, že na špičkový výkon musíte tlačiť až na doraz. A vtedy môže buchnúť všetko. Priemer vám spraví veľa psov, ale keď chcete niečo, čím sa vaše vystúpenie odlíši od priemeru, musíte počítať aj s veľkým rizikom, že niečo buchne. Sám sa čudujem, ako nám to drží celú sezónu. S výnimkou 2. kvalifikačných pretekov, kedy som bol absolútne nespokojný s naším vystúpením na obrane, vyšlo všetko možno až nad očakávanie.

Mohli by ste v krátkosti opísať vystúpenie našej reprezentácie ako celku na MS FCI?

Už výsledok napovedá, že vystúpenie nášho družstva na tomto šampionáte vyšlo skvelo. Výborný výkon podal najmä Palo Šlahor s Foxom. Táto dvojica je dlhodobou stálicou na kynologickom vrchole. Škoda, že ich vždy nejaká smola pripraví o ešte výraznejší individuálny výsledok. Ďalším bodujúcim do družstva bol Matúš Balún s Orry. Každý, kto vie, aká je Orry nevyspytateľná suka, musí iba oceniť Matúšove reprezentačné vystúpenia. Byť v TOP 10 na svete sa určite počíta.

Štvornohí reprezentanti…
Na majstrovstvách sveta nemeckých ovčiakov ste individuálne, ako aj v družstvách, dosiahli tiež skvelý výsledok. Mohli by ste nám priblížiť priebeh tohto šampionátu z pohľadu ich usporiadania, vášho pôsobenia a vystúpenia slovenskej reprezentácie?

Na WUSV Fínska som cestoval 4 dni po návrate zo Švajčiarska. A keď k tomu prirátam 24 hodín strávených v aute a 2 hodiny na trajekte, veru, nebolo to jednoduché ani pre mňa, a ani pre psa. Za takú krátku dobu medzi jednotlivými pretekmi som sa snažil Haryho aspoň trochu zresetovať a nastaviť na ďalší pretek. Vzhľadom k jeho dominantnej povahe a predchádzajúcej vyťaženosti to nebolo vôbec jednoduché. Veľkú výhodu oproti nám mali tímy, ktoré sa FCI nezúčastnili, a ich jediným vrcholom bolo Fínsko. Z týchto dôvodov by som 7. miesto v jednotlivcoch na WUSV bral. Avšak vzhľadom k okolnostiam priamo v dejisku som z umiestnenia sklamaný.

Prvou disciplínou bola poslušnosť. Tesne pred nástupom na „pľac“ mi Harysson doslova ušiel a pokúsil sa nakryť suku francúzskeho reprezentanta. Rýchlo som ho z nej strhol a už nás hlásili na poslušnosti. Mal som čo robiť, aby som ho opäť naviazal na seba a stihol vybehnúť na plochu. Našťastie sa Hary spamätal (úsmev) a výsledných 97 bodov – najlepšia poslušnosť šampionátu – potešilo.

Ďalšou disciplínou boli pachové práce. Už na hlásení mi prišiel pán rozhodca, slušne povedané, divný. A po hodnotení našej stopy som mal čo robiť, aby som skrotil svoje vášne. Odniesla si to iba nášľapovka a moje nervy. Každý z prítomných krútil hlavou, obďaleč stojaci nemecký TOP favorit mi podal ruku so slovami: „Es war nicht fair.“ Bohužiaľ, politika je sviňa…

Poslednou našou disciplínou bola obrana. Harysson predviedol výborný a sebavedomý výkon. Výsledkom bolo 96 bodov.

Naše reprezentačné družstvo skončilo na solídnom 4. mieste. Bohužiaľ sa ukázalo, že Slovensko má síce TOP kvalitu, avšak špička je veľmi úzka. K lepšiemu výsledku nám chýbali body Paliho z FCI. Ako som už písal v jednom článku, Foxíkovi asi na budúci rok striekneme trošku melíru na chrbátik a pošleme ho na WUSV.

Organizačne bol šampionát zvládnutý skvelo! Vyše 120 dobrovoľníkov zvládlo svoju úlohu s bravúrou. Žiadny zádrheľ, maximálna ochota a ústretovosť. Úplný kontrast oproti Švajčiarsku.

Dosiahli ste dvakrát titul majstra sveta FCI. Určite to zmenilo váš život. Uvedomujete si pozitívne i negatívne zmeny?

Negatívum je v tom, že váš život začne rozoberať každý blbec. Najhoršie je, že nie len ten kynologický. Množstvo zaručených pikošiek, a pritom nikoho nezaujíma realita. Každý si vyberie len to, čo potrebuje, prípadne niečo pridá. Aj keď som sa už ako-tak naučil šumy okolo seba nevnímať, nie vždy sa to darí. Hlavne pokiaľ ide o moje súkromie. Niekedy sa nestačím diviť, čo všetko sa o sebe dozviem. Nie každý vie, aké zložité obdobie som prežil za posledných päť rokov. Nikomu by som nič podobné neprial. Pozitívum je, že sa preriedili moji takzvaní kamaráti, a dnes už oveľa lepšie viem, kto za mnou stojí, kto ma vie podporiť, a na koho sa môžem spoľahnúť. Preto sa aj na tréningoch snažím obklopovať iba ľuďmi, ktorým verím, a ktorí sú mi názorovo blízki.

Majster sveta FCI IPO Jozef Adamuščin a HARYSSON Ad-Gur
Prežívate v podstate to isté ako známe osobnosti iných oblastí a, žiaľ, ani podobným negatívam sa úplne vyhnúť nedá… Prezradíte nám svoje plány?

Ako sa vraví: do tretice všetko dobré (úsmev). Ale nie. Už dva tituly sú niečím neskutočným. Každopádne by som rád pripravil ešte jedného psíka, alebo možno aj sučku, na vrchol a dosiahol s ním solídne umiestnenie. A rád by som sa prezentoval na vrcholných svetových podujatiach aj ako rozhodca. Rozhodca nestranný, fundovaný a predovšetkým s charakterom. Tak, aby po mojich verdiktoch pretekári neriešili body, ale odchádzali z „pľacu“ s pocitom dobrého posúdenia.

Dovoľte nám touto cestou zagratulovať vám i úspešnej reprezentácii v družstvách v mene širokej kynologickej verejnosti. Chceme vám popriať čo najviac úspechov či už ako pretekárovi, alebo aj ako rozhodcovi, a vysloviť nahlas prianie, aby ste priniesli na Slovensko titul svetového šampiona aj z prestížnych majstrovstiev sveta nemeckých ovčiakov.

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 10/2015