(KR 11/2013)
Podľa štandardu FCI a AKC môže mať americký kokeršpaniel nasledovné sfarbenia a delí sa do týchto variet:
1. čierna – čierni a čierni s pálením
2. ostatní jednofarební – hnedí, hnedí s pálením, blond (všetky odtiene od silver cez krémovú, zlatú až po červenú)
3. viacfarební – čiernobieli, tricolor, zlatobieli, hnedobieli, hnedobieli s pálením a roan
Všetky tieto variety môžeme vidieť bežne vo výstavných kruhoch. Farba roan je zriedkavá, momentálne máme na Slovensku prvý import – šteniatko tejto farby. V nasledujúcom článku vysvetlíme viac o farbe roan a rovnako o dvoch neštandardných farbách sable a merle, ktoré sa u amerických kokeršpanielov vyskytujú. Farba sable sa vyskytuje už dlhší čas, občas aj u nás, avšak takto sfarbený psík sa nesmie vystavovať (bude diskvalifikovaný) a rovnako nemôže byť uchovnený. Farba merle je vlastne chybou – stratou pigmentu vo farbe, a aj o jej úskaliach sa viac dočítate v pokračovaní.
ROAN (štandardné sfarbenie AKC, FCI)
História roanov, alebo po slovensky belošov, siaha do ďalekej histórie plemena, keď plemeno americký a anglický kokeršpaniel ešte nebolo rozdelené a chovalo sa ako jedno, pod spoločným názvom kokeršpaniel.
Po rozdelení plemena toto sfarbenie chovateľom amerického kokeršpaniela príliš pripomínalo anglického kokra a ostalo len málo chovateľov, ktorí odchovávali jedince takéhoto sfarbenia. Chovateľská stanica Philsworth ostala tomuto chovu verná a aj dnes je možné v líniách roanov nájsť túto chovateľskú stanicu a jej prepojenie na anglické línie chovu vtedy ešte „kokeršpaniela“. Roan však ani dnes nepatrí medzi obľúbené farby v USA a je chovaný zriedkavo, v chovateľských staniciach špecializujúcich sa na túto farbu. V Európe nájdeme tiež len malé množstvo takéhoto sfarbenia, momentálne je táto farba aktuálna vo francúzskych chovateľských staniciach.
Roan patrí medzi viacfarebnú varietu amerického kokeršpaniela. Je to striedanie bieleho chlpu s čiernym (hnedým, zlatým, sobolím) a vyzerá ako podarený melír.
Ak by sme to mali znázorniť graficky, nech 0 = biela farba a X = čierna farba, vzor srsti by mal vyzerať nasledovne: X0X0X0, prípadne aj 00X00X000X0X, keď je roan svetlejší, ale vždy sa chĺpky striedajú – narozdiel od merle, kde sa jedná o škvrny či škvrnky. Niektorí roani sú taktiež bodkovaný (ticking), avšak toto je pri ich chove NEŽIADUCE.
Ľudia si často zamieňajú roan s bodkovaním. Avšak bodkovaný koker NIE JE roan. Bodkovaniu (ticking) patrí úplne iná alela než roanovi. Roan je na locuse R a patrí mu alela R. Kďežto bodkovanie sa nachádza na locuse T a patrí mu alela T.
Roaning by mal byť spravidla svetlý, t.j. mal by mať viac bielej, ba priam čím viac, tým lepšie.
Ak je roan sfarbenie na tmavom jedincovi, často si ho môžeme pomýliť s neštandardným jednofarebným jedincom. Roaning môže byť viditeľný len na hrudi, alebo jednom-dvoch miestach na bruchu či chrbte. Preto, ak chcete mať pekné roan šteniatka, je treba páriť ho so svetlejším jedincom (jedincom, ktorý ma viac bielej a nie je, napríklad, plášťový). Roana by sme mali páriť s jedincami viacfarebnej variety, alebo s roanom.
Pre roan sfarbenie platí jednoduchá genetika. Pokiaľ chceme mať šteniatka sfarbenia roan, jeden alebo obaja rodičia musia byť roan.
Šteniatko sfarbenia roan má po narodení akoby „rozmazanú“ farbu okolo nosa a nôh.
Packy sa vypĺňajú (pigmentujú) smerom dovnútra. Šteniatka sú výborne pigmentované a hlava – maska, býva neskôr väčšinou tmavá alebo s miernym náznakom roaningu.
Roan sfarbenie môže byť blue roan – čierny roan (u niektorých jedincov prelínanie chĺpkov vytvára až namodralý vzhľad), hnedý roan, oranžový roan a zároveň všetky spomenuté v kombinácii s pálením, taktiež ako neštandardné sfarbenie – sobolí roan.
Nie sú známe žiadne zdravotné riziká, ktoré by boli spájané s génom roan.
Roan nie je to isté ako merle. Donedávna však boli merle jedince zapisované častokrát ako roan, pretože ľuďom chýbala osveta. Na rozdiel od merle, kde pri párení dvoch merle vznikajú zdravotné riziká, párenie dvoch roanov je zo zdravotného hľadiska bezpečné.
Zdroje: www.clestialcockers.com
Viera Vítková, Jana Vallová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 11/2013