Obľúbený, a napriek tomu nie veľmi známy šport…
(KR 10/2012)
Čo to vlastne je?
Vo svete a v literatúre sa stretneme s rôznymi názvami od DogFrisbee či Frisbee Dog, cez DiscDog až po DiscDogging. Pointa tohto športu je obsiahnutá už v samotnom názve. Frisbee (áno, tie lietajúce farebné placky) – teda disky alebo lietajúce taniere, ak chcete. V dnešnej dobe sú vyrábané zo špeciálnych materiálov tak, aby čo najviac vyhovovali ako psovodovi, tak aj psovi.
Tento psí šport si na Slovensku zatiaľ len hľadá svoje miesto. Myslím si však, že mnoho ľudí, ktorých psi aportujú, častokrát ani len netušia, že už hádzaním placatého aportu psovi robia frisbee. Čiže dogfrisbee ako také, laicky a veľmi stručne povedané, je hádzanie lietajúceho taniera psovi.
Dalo by sa povedať, že dogfrisbee je založené na prirodzených inštinktoch psa a na tzv. koristníckom pude, kedy sa pes pokúša „uloviť bežiacu korisť“ – teda chytiť frisbeečko. Skrátka, pre aportovacie typy je tento šport, pri ktorom krásne vyniká psí pohyb, vyslovene stvorený. Snáď ako u všetkých psích športov, tak aj na psa hrajúceho dogfrisbee sú kladené náročné kondičné podmienky.
Na divákov pôsobia takéto vystúpenia veľmi atraktívne, pretože každý pes má svoj vlastný štýl chytania tanierov a každý výskok je iný. Radosť v psích očiach, ich šťastné výrazy, dychtivosť za frisbeečkom a rýchlosť, akou sa ponáhľajú za lietajúcou plackou, dokáže čoraz viac a viac okúzliť verejnosť, okoloidúcich, i samotných majiteľov. Dvojice súťažia v rôznych distančných kategóriách, kde hráč hádže psovi disk a podľa typu kategórie sa meria dĺžka hodu, presnosť hodu alebo čas, za ktorý pes hodené frisbeečko prinesie. Hody, pri ktorých pes nestihne dolapiť disk ešte vo vzduchu, sú považované za neplatné.
Za kráľovskú disciplínu sa považuje Freestyle, kedy psovod so psom predvádzajú vopred nacvičenú zostavu (sled povinných prvkov) za doprovodu hudby. Pes chytá taniere pri preskoku cez telo psovoda, pri odraze od neho, púšťa taniere na jeho povel, a to buď na diaľku, alebo mu ich donáša priamo k nohám.
História DogFrisbee vo svete
Prvé zmienky o Frisbee sú datované na koniec 19. storočia, kedy v Connecticute (USA) William Russell Frisbie krstil svoju pekáreň s názvom „The Frisbie Company (Spoločnosť Frisbie).“ Špecializoval sa na výrobu koláča ponúkaného v typickom okrúhlom plechu. Spočiatku mali byť tieto plechy vratné, no ľudia si ich začali hádzať, a tým bola objavená vzácna schopnosť lietania koláčových foriem. No prví ľudia s geniálnym nápadom – vyrobiť tanier z plastu, boli Fred Morrison a Warren Francioni, ktorých prvý výrobok uzrel svetlo sveta v roku 1948. Svoj nápad v roku 1955 predali kalifornskej spoločnosti s názvom „Wham-O Manufacturing Company“, ktorá si v roku 1959 kúpila patent na výrobu tejto hračky a požiadala o chránený názov a značku „Frisbee“. Počas týchto rokov sa hračka vyvinula na bežný športový nástroj a počet jej milovníkov stále rástol. Medzitým sa spoločnosť „Wham-O Manufacturing Company“ spojila s najväčším výrobcom hračiek na svete – s firmou „Mattel“, ktorý je od tej doby oficiálnym majiteľom chránenej značky „Frisbee r“.
Dogfrisbee sa stal viac než úspešným v skorých sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Za otca tohto úchvatného športu so psom je považovaný Alex Stein – Američan, ktorý bol skúseným hráčom ľudského frisbee – teda bez psa. V roku 1971 si zadovážil psieho spoločníka – popoľavého whippetta, menom Ashley, ktorý svoje meno dostal podľa farby srsti, keďže „ash“ znamená v preklade popol. Netrvalo dlho a Alex si začal všímať Ashleyho veľký záujem o tanier. Tak veľký, že za svojou „hračkou“ skákal až do výšky 9 stôp.
Roku 1974 sa v Los Angeles hral baseballový zápas medzi Dodgers a Reds, ktorý sa stal významnou udalosťou aj v histórii tohto psieho športu. Počas prestávky totiž Alex s Ashleym vtrhli na hraciu plochu a pred preplnenými tribúnami začali hrať. Nespočetné množstvo divákov bolo uchvátených, ako rýchlo a v akej výške Ashley chytá disky. Zvláštne bolo, že ochranka zakročila až v momente, kedy Alex po ôsmich minútach z plochy zamieril k východu. Tam ho zatkli. Ashley sa následne stratil z dôvodu, že v tej mase ľudí nedokázal svojho majiteľa nasledovať. Po troch dňoch bezduchého blúdenia po okolí sa ho ujala akási rodina, ktorá si ho všimla na Long Beach. Alex s Ashleym sa opäť stretli len vďaka oznámeniu v televízii a v rozhlase, ktoré podala dočasná rodina skáčúceho psa. Šťastný whippet pri vítaní svojho milovaného pána vyskakoval do výšky asi šiestich stôp. Táto dvojica sa stala cez noc slávnou, a to doslova. Ocitli sa v mnohých televíznych reláciách, na titulkách časopisov. Ashley hral dokonca hlavnú úlohu vo filme, nominovanom na Oscara, a okrem iného sa stal trojnásobným majstrom sveta v Dog Frisbee. Jeho meno nesie najprestížnejší podnik tohto športu – The Ashley Whippet Invitational. Ashley zomrel v náručí svojho pána vo veku 14 rokov, do ešte na sklonku života sa venoval svojmu hobby, ktorým robil radosť nie len sebe, ale i majiteľovi. Skoro všetky médiá v USA informovali o jeho úmrtí.
Po veľkom úspechu neobyčajného športu s lietajúcim tanierom sa vlna rozšírila aj do Japonska. Až do deväťdesiatych rokov minulého storočia trvalo, kým sa tento fantastický psí šport dostal do Európy.
Jochen Schleicher, Nemec známy vo svete ľudského freestylu a skateboardingu, mal za cieľ nájsť ten najlepší druh športu pre svojho psa Butcha. Po tom, ako objavil dogfrisbee, sa rozhodol vycestovať do USA, kde sa naučil takmer všetky triky. Po návrate domov propagoval tento šport v celom Nemecku. Napriek tomu, že Butch už nie je medzi nami, „dogfrisbeeáci“ si ho každoročne pripomínajú na jednom z vrcholných európskych podujatí – na súťaži s názvom „The Butch Cassidy Cup“.
História DogFrisbee na Slovensku
Históriu dogfrisbee na Slovensku začala písať Lenka Mauricová, keď hľadala vhodnú zábavu pre svoju sučku Donu, ktorá by ich spoločne bavila. Začala po tomto športe pátrať usilovnejšie po tom, ako si všimla, že Donino nadšenie pre lietajúci tanier narastá. Prvé poznatky a skúsenosti si odniesli zo seminára v Čechách v roku 2006. Ich cesta sa mohla začať a priniesli na Slovensko prvú medailu z medzinárodnej súťaže.
Slovenské dogfrisbee vďačí hlavne zahraničným hráčom, ako sú Ron Watson a Apryl Lea, či Dariusz Radomski, ktorý pozval v roku 2007 Lenku s Donou na majstrovstvá Európy v Poľsku, a stali sa tak prvým tímom, reprezentujúcim Slovensko na ME v dogfrisbee. Obhájili 9. miesto v začiatočníckej kategórii a rok na to už štartovali v tzv. open kategórii opäť na ME, tentokrát v Čechách.
V tých časoch dogfrisbee predstavila v kynologickom časopise Viktória Pečková. Spolu s Romanom Píšom organizovali prvé semináre v našich východných končinách.
Netrvalo dlho a prvý dogfrisbee nadšenci sa začali ozývať. Na západe krajiny sa začali stretávať a vymieňať si cenné rady. Organizovali sa aj prvé semináre so zahraničnými inštruktormi. Po čase sa začali pohrávať aj s myšlienkou spraviť slovenskú výpravu na české preteky. Myšlienku sa podarilo zrealizovať Viktórii Obetkovej až v roku 2010, kedy sa odhodlala vtedy ešte na neoficálnu súťaž do Brna, odkiaľ priniesli ďalšiu medailu do slovenskej zbierky. O rok neskôr sa na Brněnských psích dnech stretli Slováci dvaja. Tu bolo vidieť zrod nového hviezdneho páru – Patrika Szöcsa a Begi. Na Slovensku sa podarilo zorganizovať celkom prvú oficiálnu súťaž dogfrisbee ako jednu z disciplín počas Festivalu psích športov.
Najväčší rozmach doposiaľ zaznamenal rok 2012, kedy sa podarilo zorganizovať hneď niekoľko tripov. Jedným z nich bol výjazd na Kirican Disc Dog Freestyle, kde sa stretla celkom slušná hŕstka Slovákov. Michal Nichta s Maximom si obhájili krásne bronzové miesto v kategórii bonsai a Viki s Classy si prvým miestom zabezpečili postup do pokročilej kategórie. Melissa Heeter a Laura Moretz tu vyškolili prvých slovenských rozhodcov: Soňu Meszárosovú, Patrika a Viki. Motivácia to bola dostatočná a toho roku sa uskutočnilo ešte niekoľko výprav do Čiech a Maďarska. Patrik s Begi sa kvalifikovali na majstrovstvá Českej republiky a zúčastnili sa i preslávených ME v Poľsku.
Maďarsko zaznamenalo prvú účasť slovenských tímov na ich súťaži, kde sa Patrikovi podarilo vyhrať UFO sériu a Martinovi Fekete prináležalo tretie miesto. Slovensko si zapísalo prvé rekordy v Quadrupede (najdlhší hod).
V súčasnej dobe sú Patrik Szöcs, Martin Fekete a Viktória Obetková najstabilnejšími reprezentantmi Slovenskej republiky v dogfrisbee. Spolu sa pokúšajú o založenie prvého dogfrisbee klubu na Slovensku. Zatiaľ slovenské dogfrisbee spája komunita na sociálnej sieti Facebook pod názvom „Dogfrisbee Slovakia“.
Kto môže hrať DogFrisbee?
- Tak ako väčšina „moderných“ zábavných psích športov, ani dogfrisbee si nenárokuje striktné „pravidlá hry“.
- Jediným obmedzením, ak sa to tak dá nazvať, je v rámci možnosti vlastné rozumné zhodnotenie svojich a psích schopností.
- Otvárajú sa už dokonca i kategórie pre deti do 10 rokov, čo svedčí o tom, že nezáleží, koľko máte rokov a ako vyzeráte, hlavne, že viete hodiť diskom.
- U psov je to však o trocha inak. Nezabúda sa síce na rozmanitosť psích rás, kde vymedzili kategóriu zvlášť pre malé psy, a dogfrisbee sa snaží prispôsobiť veľkej škále rôznorodosti. Preto robí rozdiely aj vo veľkostiach diskov vzhľadom na veľkosť a vek psa.
- Nezabúdajte však, že mladí psi a psi vo vývine by nemali vykazovať vysoké fyzické výkony!
Na záver mi nedá nespomenúť jeden výrok: „Dogfrisbee je zábavný šport i športová zábava“ – čo znamená, že je podstatné, aby dogfrisbee bavilo oboch – vás, aj vášho psa!
V budúcom článku si povieme, kedy a ako začať s dogfrisbee.
Viktória Obetková, Dominika Šusterová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 10/2012