Vážení priatelia,
mnohí o mne viete, že tak ako veľká časť slovenského národa, mám rád hokej. Ten ktorý voľáme ľadový, dávnejšie ho pomenovávali kanadský. Ak sa niekto zamyslel prečo tieto názvy, tak veľmi rýchlo dospeje k záveru, že „hokejových hier “ musí jestvovať viac, veď inak by stačilo pomenovanie bez prídavného mena. A veru aj existuje. Skôr ako ľadový hokej sa hral na Slovensku, ešte za Rakúsko- Uhorska bandy hokej, ktorý sa dokonca považuje za akéhosi predchodcu súčasne najobľúbenejšieho hokeja. Tradíciu má aj pozemný hokej a veľmi podobnými novšími športovými aktivitami sú napríklad florbal a hokejbal. V týchto dňoch som zaznamenal informáciu, že podobne ako v Čechách, už aj na u nás organizujú majstrovstvá Slovenska v rybníkovom hokeji, ktorý má samozrejme opäť iné pravidlá ako najpopulárnejší ľadový hokej a div sa svete svetový šampionát sa uskutoční v kolíske ľadového hokeja. Napriek tomu, že všetky spomenuté športy sa výrazne podobajú na ľadový hokej, sú tieto jednoduchšie najmä na materiálne zabezpečenie, menej kontaktné a tak poskytujú väčšie možnosti realizovať sa aj mládeži. SZĽH však zastrešuje okrem ľadového hokeja, len veľmi podobný šport in-line hokej. Neviem, či ďalšie vymenované športy mali, alebo nemali záujem zastrešiť sa pod SZĽH a využívať výhody tejto organizácie, ale realita je taká aká je a Slovenský zväz ľadového hokej ich nezastrešuje ani neposkytuje žiadny servis. Nemám informácie o tom, že by kvôli tomuto sa spisovali petície a SZĽH bol nútený do niečoho, čo je proti jeho ideám.
Prečo takýto netradičný úvod? Paralely spoločne nájdeme. V kynológii je potrebné si uvedomiť, že SKJ, podobne ako FCI, je v prvom rade chovateľskou organizáciou. K tomu majú smerovať a aj smerujú jej hlavné aktivity a to od vedenia plemennej knihy, správy jednotlivých čistokrvných plemien a výstavníctvo. Všetky ďalšie aktivity majú slúžiť k rozvíjaniu vlastností čistokrvných plemien psov a následne k napĺňaniu voľnočasových aktivít majiteľov psov, opäť čistokrvných plemien. Osobne si myslím, že pripustenie možnosti kynologických aktivít, zdôrazňujem pod hlavičkou SKJ, sa zdalo byť myšlienkou veľmi humánnou, v konečnom dôsledku pri napĺňaní ideí zušľachťovania čistokrvného chovu psov, nepriniesla žiadny kladný výsledok, skôr naopak. Ak by sme chceli opäť krátke prirovnanie na ľadovú plochu so nahou hrať súťažne ľadový hokej, sa bez korčulí nemôže postaviť niekto, kto ich nemá, aj keby malo ísť „len“ o brankára. Jeho aktivity v botaskách sú skrátka neprípustné…
Aj keď moje presvedčenie bolo aj v minulosti také, že aktivity s jedincami bez PP by nemali byť vykonávané pod hlavičkou SKJ a v tichosti som obdivoval, že v rámci poľovnej kynológie je to dané dokonca zákonom, nikdy som nevyvíjal aktivity smerom k zákazu jedincov na športových aktivitách. Akceptoval som a aj naďalej akceptujem názory kolegov zo ZŠK, ktorí rozhodne sú v tejto záležitosti najkompetentnejší rozhodovať. Ak však práve zástupcovia Zväzu športovej kynológie, ktorý je na Slovensku hlavným garantom športových aktivít, prídu s myšlienkou, aby sa vrcholové tituly v rámci SKJ, teda chovateľskej organizácie, udeľovali len jedincom čistokrvných plemien s preukazom pôvode a aby len takýto jedinci sa mohli zúčastňovať vrcholových podujatí, istotne jeho zástupcovia vedia na základe čoho k takémuto rozhodnutiu dospeli a ja sa s ním rád stotožňujem. Pravdu povediac ak by záležalo na mne, tak by som podobne ako vo výstavníctve, bol za úplnú odluku jedincov bez PP v rámci všetkých aktivít, bez ohľadu či ide o nižší či vyšší stupeň, či ide o mládežníka, alebo nie. Nie je to tak len preto, že otvorene treba povedať, že materiálne hodnoty vytvárajú chovatelia a vystavovatelia čistokrvných plemien, ale hlavne preto, že našou ideou je chov čistokrvných plemien a nie podpora krížencov.
Nie som proti aktivitám so psami. Naopak, niektoré mi veľmi prirástli k srdcu, obdivujem ich napriek tomu, že som sa im nikdy aktívne nevenoval (napríklad preteky psích záprahov), iné boli v minulosti súčasťou môjho života a tajne dúfam, že sa k nim ešte niekedy aktívne vrátim a vidím v nich zmysel pre rozvoj chovu (u plemena ktoré chovám ja, športový všestranný výcvik podľa SVV i IPO). I napriek nie úplnému súhlasu všetkých zástupcov riadnych členov ÚKK som presadzoval podporu okrajových aktivít podporou úspešných jednotlivcov, klubov a vytvorených komisií. Preto sa mi obzvlášť ťažko číta keď takýto náš člen, ktorý sa na výhodách podieľal, po tom ako prezídium SKJ prijme, podľa môjho názoru veľmi miernu smernicu, tak na svojom profile napíše: „… povedzte NIE tejto absolútne nezmyselnej smernici, ktorou sa Slovenskou ešte viac posúva do obdobia pred opicami!“ Viem si predstaviť aká by bola reakcia na podobné verejné vyjadrenie v prípade Slovenského zväzu ľadového hokeja…
Možno niekto, kto si tieto riadky prečíta, nadobudne pocit, že som zaujatý proti psom bez preukazu pôvodu, krížencom. Opak je ale pravdou. I keď sme nemali nikdy psa z útulku, popri čistokrvných psoch, sprevádzajú „najdúchovia“ môj život a život našej rodiny aj v súčasnosti. Milujeme sučku, asi kríženca amerického staffordšírskeho teriéra, ktorú niekto vypustil pravdepodobne neďaleko nášho bydliska a pravdou je aj to, že práve vďaka nej sa pozornosť môjho dvanásťročného syna upriamila na plemeno AST. Obdivujem tých, ktorí svoj život zasvätili aktivitám v útulkoch s tými najčistejšími úmyslami. Zobrať si psa z útulku, alebo prichýliť najdúcha znamená zachrániť jeden život alebo výrazne zlepšiť jeho kvalitu. Kúpením si psa čistokrvného plemena s preukazom pôvodu však pomáhame k zachovaniu často vzácneho genofondu plemien, v prípade národných aj zachovaniu kultúrneho dedičstva, dávame tým úctu našim predchodcom a maličkým podielom vytvárame predpoklad pre zachovanie čistokrvného chovu psov.
Ak niekto tento záujem nemá, plne akceptujem jeho rozhodnutie vlastniť a iste aj milovať toho svojho kríženca. Veď nikoho nemôžeme nútiť aby svoj život spojil s vlastnením či chovom čistokrvných psov s preukazom pôvodu, aby sa podieľal na chovateľskom procese a to ani v prípade človeka, ktorý psov obdarúva bezhraničnou láskou. Ja však prosím tých, ktorí nechcú sa podieľať na napĺňaní ideí čistokrvného chovu, aby akceptovali právo chovateľskej organizácie v prvom rade vytvárať podmienky pre tých, ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život spomenutej aktivite. Ak sa niekomu podmienky, ktoré sú stanovené nepáčia, nič mu nebráni v tom, aby sa združil s podobne zmýšľajúcimi a vytvorili si organizáciu podľa vlastných predstáv a napĺňali tam spoločne svoje aktivity, podobne ako je to v prípade iných hokejových hier, ktorými som svoju úvahu začal.
Jozef Šuster