PSI & OBILIE

Názov tohto článku je zavádzajúci, avšak skoro pochopíte, že má svoje opodstatnenie.

Ste presvedčení, že Váš pes je mäsožravec, alebo si myslíte, že je vplyvom tisíce rokov dlhej domestikácie všežravec? 

Pes je najbližším príbuzným vlka šedého. Ich genetický potenciál je viac ako z 99% rovnaký! Majú rovnakú krátku tráviacu sústavu, chýba im enzým Amyláza, majú čeľuste a zuby vyvinuté len k trhaniu a hltaniu… Takže Vás asi neprekvapí formulácia, že aj čivava je mäsožravec a potomok Vlka šedého…
Vlci a ich najbližší príbuzní psi sa vo voľnej prírode živia prirodzenou stravou. Prirodzená strava zahŕňa predovšetkým čerstvé mäsá, sezónne ovocie, sezónnu zeleninu a bylinky.
Presne takto môžeme definovať naše „BIOLOGICKY VHODNÉ KRMIVÁ“ – maximum rôznych druhov mias, dostatok ovocia, zeleniny a byliniek. To všetko vo vyváženom pomere, s vysokou stráviteľnosťou a maximálnou chuťou.

Prečo je naše krmivo bez OBILNÍN?

Obilniny (predovšetkým kukurica, pšenica a biela ryža…) mimo toho, že sú lacné suroviny, sú tiež najčastejším alergénom pre psov. Vysoký glykemický index, ktorým sa tieto obilniny vyznačujú, môže spôsobiť u psov zdravotné komplikácie, ktoré začínajú kožnými problémami a končia kardiovaskulárnymi potiažami. Problém je ten, že tento problém nie je zvyčajne u citlivých psov vidieť hneď, ale prejaví sa až po nejakej dobe.

Prečo dávať našim psím miláčikom obilniny miesto MÄSA?

Veľký pomer obilnín v krmivách je dlhodobým  trendom väčšiny výrobcov. Po zhliadnutí „ZLOŽENOE“ Vašich krmív, mi iste dáte za pravdu, že obilniny nahradzujú mäso. Tým upierajú Vašim psím miláčikom právo na „MÄSOŽRAVOSŤ.“

Záverom

Pokiaľ ste nikdy nevideli nejakého psa, ako si s chuťou zabehne do ľanu kukurice či pšenice „pochutiť“ si na obilí, je to spôsobené tým, že pes je mäsožravec a sám inštinktívne cíti, že rastlinné proteíny (z obilnín) k životu vôbec nepotrebuje.

Prezrite si ZLOŽENIE Vášho krmiva a máte dôvod k premýšľaniu.

Za tím WEBER-MLÝN Ing. Martin Richter, Brand manager

 

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2011