Knižná novinka z autorskej dielne Prof. Marinána Kozáka
(KR 7/2011)
Keď sa mi dostala do rúk knižná novinka, ktorej autorom je Prof. MVDr. Marián Kozák, PhD, prenikol ma zvláštny pocit radosti a očakávania zároveň. Keď sa ktokoľvek pokúsi autorsky zostaviť dielo, ktoré na Slovensku absentuje už desaťročia, je to počin hodný obdivu. V prípade, že tak urobí osobnosť, v ktorej je skĺbená odbornosť profesora na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie a bývalého veľmi aktívneho kynológa zároveň, a keď si uvedomíme, že autor je od mladosti studnicou nápadov, je nespochybniteľné, že pri listovaní v knihe vydanej „jeho“ univerzitou máte dočinenie s jedinečným dielom.
Každý, kto začne čítať nové knižné dielo z autorskej dielne Prof. Mariána Kozáka, si veľmi rýchlo uvedomí skutočnosť, že tam, kde to autorovi koncepcia knihy umožňuje, používa veľmi pútavý literárny prejav, ktorý sa nielen ľahko číta, ale je aj nenásilnou formou propagácie kynológie. Naopak, to, čo má byť faktograficky presné a nezmenené, takým i ostáva. Možno niekto položí otázku, čo nového nám knižná publikácia Posudzovanie a úprava exteriéru prináša. Všetko tu už bolo povedané. „Mágovia filmového plátna“ sa veľmi radi vracajú k osvedčeným a často mnohokrát spracovaným témam a pokúšajú sa podať výpoveď inak, než ako sme ju mali možnosť vidieť doteraz. Narozdiel od nich sme na Slovensku ucelené dielo, ktoré malo slúžiť pôvodne ako učebnica na UVL v Košiciach, doposiaľ nemali. Okrem toho, tak ako veľkí režiséri, aj autor novej publikácie dal knihe svoj ťažko napodobniteľný rukopis a logickú koncepciu. Svoje miesto si tu našli okrem histórie výstavníctva aj naše národné plemená a ďalšie zaujímavé kapitoly. Ťažisko je však venované tomu, kvôli čomu samotná kniha vznikla, teda posudzovaniu exteriériu psov. Tí, ktorí Prof. Kozáka poznajú bližšie, sú iste presvedčení o tom, že autor používa správnu a spisovnú terminológiu, ktorá, žiaľ, u niektorých posudzovateľov exteriéru chýba.
Prečítajme si však, čo o svojom diele napísal samotný autor:
Pre tisícky rokov nezvyklého, ale doposiaľ trvalého priateľstva človeka so zvieraťom, sa hodia slová M. Cisařovského (2008): „Pes – fascinujúci a nekonečný príbeh, vinúci sa ako príslovečná rieka, či niť ľudskou históriou“.
Dokresliť obraz o výnimočnom spoločenstve, ktoré nemá obdobu medzi žiadnymi inými bytosťami, kedy a kde sa začal tento príbeh, čím si pes získal svoje miesto a postavenie v ľudskej spoločnosti, sú otázky, na ktoré nájdeme veľa vyjadrení z ďalekej i z neďalekej histórie, hľadajúcej odpovede aj v súčasnosti. Skutočnosť je taká, jednoducho povedané, že kde je človek, tam je aj pes, odhliadnúc od rôznych klimatických podmienok a ekosystémov.
Úlohou predkladanej publikácie nie je bádanie v histórii vzniku tohto vzťahu, ale niekoľkými myšlienkami nesmieme obísť toto dlho sa vyvíjajúce priateľstvo, vyjadrené v roky poznanom konštatovaní „pes, najlepší priateľ človeka“.
Pred prvými „psami“ bola veľmi dlhá evolúcia spojená s migráciou psích predkov…
Pod vplyvom geografickej izolácie, následkom pôsobenia životného prostredia a čiastočne vplyvom neskoršieho riadenia párenia, sa postupne vytváral najprv obmedzený počet primárnych/prvotných plemien. Vývojom vznikali ďalšie plemená, predovšetkým na základe reproduktívnej a geografickej izolácie, kultúrnych i náboženských podmienok a okolností. Pre poznanie vzniku a vývoja súčasných plemien je rozhodujúcim obdobím druhá polovica 19. a začiatok 20. storočia. Dochádza k upevňovaniu žiadaných znakov a vlastností jednotlivých plemien chovným výberom v rámci izolovanej skupiny, či chovu, ako základ budúceho štandardu.
Žiadny iný udomácnený druh zvierat nedosahuje takú mnohopočetnosť plemien, rôznorodosť jednotlivých častí tela, vlastností ako pes. Len, napr., v rámci FCI je t. č. registrovaných 352 plemien.
Tohto „priateľa“, ktorý zaujal človeka od nepamäti, nachádzame už v najstaršej čínskej i v súčasnej kultúre ako všadeprítomný symbol „FU“ alebo „leví pes“ v podobe keramickej sošky, vo folklóre a v náboženstve najrozvinutejších civilizácii od askétov po súčasnosť, v umení, v literatúre, vo filme (Lassie 1939; Rintintino 1955; Komisár Rex…), v tragických chvíľach svetových vojen ako „psy – hrdinovia“, v športe siahajúcich až na rôzne typy výkonov, ako sú majstrovstvá sveta, v literatúre (Ezopove bájky sa už celé storočia tešia priazni čitateľov na celom svete, Čapková „Dášenka“…).
Bez psa si nevieme predstaviť výkony v strážnej službe (vojsko, polícia, súkromný sektor) záchranársku pomoc, či nenahraditeľnú pomoc na rozsiahlych a nekonečných pastvinách… Človek psa zapojil aktívne v sociálnej oblasti (pomocník pre nepočujúcich, imobilných, nevidiacich občanov, pri liečbe – canis therapy). Vzťahy medzi deťmi, mládežou, či staršími ľuďmi a štvornohými miláčikmi majú vysoký vplyv na podporu psychosociálneho rozvoja, spolužitia, pozitívneho vývoja osobnosti …a mnoho mnoho ďalších pozitív a aktivít.
Tento skromný „výpočet“ vzťahov človek – pes nás oprávňuje k tradičnému konštatovaniu „pes, najlepší priateľ človeka“ a, snáď, aj dovoľuje rozšírenie o nasledujúce slová:
Pes je môj priateľ,
a keď je mojím priateľom,
musím sa oňho starať,
a keď sa chcem oňho starať, musím ho poznať.
To bol prvý dôvod k spísaniu týchto riadkov.
Ďalších dôvodov motivácie nútiacej zaoberať sa problematikou posudzovania a úpravy exteriéru u psov bolo však viacero, a podstatnejších.
Súčasný vývoj kynológie ako vedy (kynos-pes; logos-veda; kynológia – veda o psoch) z celosvetového pohľadu ukazuje, že je treba hovoriť o niektorých odborných otázkach, akou posudzovanie exteriéru psov určite je, aby došlo k zhrnutiu a zjednoteniu predstavy či postupov, ktoré by mohli byť aspoň čiastočne spoločnou predstavou celej kynologickej komunity pripravujúcej sa vstúpiť do „nekonečného príbehu človeka a psa“ prostredníctvom vzdelávania.
Posudzovanie exteriéru psa (pozn. ale aj iných druhov zvierat) má obrovský význam, ktorý spočíva obzvlášť v dopade jeho činnosti pri posudzovaní na ďalší vývoj vo vnútri plemena, hlavne v chove. Ale základnou metódou posúdenia exteriéru je stále hodnotenie zrakom a hmatom, čo sa v kynológii ukazuje ako jediný možný spôsob snáď už od samého počiatku výstav psov a ich posudzovania. Musíme priznať, že môže mať i svoju negatívnu stránku, ktorá spočíva v možnosti subjektívneho charakteru a v závislosti od stupňa kvalifikácie posudzovateľa exteriéru, preto je to náročné – mať okrem teoretických vedomostí dobre vyvinutú schopnosť pozorovania a správnu predstavu o ideálnom predstaviteľovi plemena. Od posudzovateľa vyžadujeme i vedomosť posúdenia povahových vlastností psa, etologické poznania, ktoré sú potrebné pre úspešnú prácu v chove. Nakoniec posudzovateľ pracuje s ľuďmi, čo vyžaduje psychoanalytické prístupy a vedomosti, keď má byť rozhodca predstaviteľom autority, kľudnej povahy, úplnej objektivity a nezaujatosti, dobrej vyjadrovacej schopnosti a vzťahu k plemenu, ktoré posudzuje. Skúsenosti, ktoré vyžadujeme od posudzovateľa, je možné získať len dlhodobou praktickou činnosťou na výstavách (hospitácie čakateľov) pod vedením skúsených pozorovateľov – špecialistov. Bez poznania stavu posudzovaného plemena a jeho vnútorných pomerov nemôže posudzovateľ správne vybrať hlavné „jadro“ zvierat určených pre chov a pre ďalšiu plemenársku prácu, ktorá by prispela k zvýšeniu kvality produkovaných potomkov.
Spomenutý obrovský význam posúdenia na chov je teda z veľkej časti prakticky prenesený na „plecia“ posudzovateľov. Tým vlastne priamo i nepriamo vyjadrujeme úžasnú náročnosť tejto, pokojne to pomenujme „profesie“, lebo si naozaj vyžaduje profesionalitu.
Celosvetovo známy odborník pre plemeno, NO Dr. Gorrieri (Taliansko, 1976), poznamenáva: „Správne posudzovanie je umením rozhodcov, a tým sa musí človek „narodiť““. Druhá jeho poznámka znie: „Žiaden pes, ani ten najslávnejší, nie je bez nedostatkov. Rozhodujúci je predovšetkým a jedine počet a význam predností a nedostatkov navzájom. Tým sa napokon odlišuje veľký šampión od ukážkového psa, a ten zase od priemerného psa“.
Publikáciu si môže prezrieť alebo oboznámiť sa s ňou každý kynológ, veď výstavy „tvoria“ predovšetkým vystavovatelia so psami, mysliac tým majiteľa psa, chovateľa, či posudzovateľa, či adepta, čakateľa, prípadne sympatizanta kynológie, samozrejme nevynímajúc študenta kynológie v jej rôznych formách. Venujeme im kapitoly, v ktorých sa oboznámia so základnou históriou výstav psov, s významom FCI a SKJ vo vzťahu k štandardu plemena, so všeobecnou informáciou o priebehu výstav, bonitácií, chovných zvodov psov. Viacero poznámok a rád cielime k samotným vystavovateľom, k príprave psa na výstavu, k formám starostlivosti a úpravy exteriéru – srsti hlavne pred výstavami. Za osobitne dôležité považujeme vystavovateľovo poznanie samotnej anatómie psa v prirodzenom praktickom rozsahu, oblasti tela, a s tým prepojenú kynologickú terminológiu. Pre mladú kynologickú generáciu, majúcu záujem o pomoc pri organizácii výstav, zvodov, či bonitácií, SKJ pripravila „Manuál pre personál v kruhu“. Veľkou snahou učebnice je predstaviť čitateľom techniku posudzovania exteriéru psov, nevyhýbajúc sa ani dôsledným posúdeniam pohybu psa a často diskutovanej problematike posúdenia chrupu psa.
Pre oblasť zvodov a bonitácií sme zaradili kapitolu „Meranie psov – stanovovanie telesných rozmerov“.
Každý aktívny kynológ, obzvlášť vystavovateľ, musí poznať podmienky prípravy, priebehu a organizácie výstav. Základným dokumentom pre túto oblasť je Výstavný poriadok Slovenskej kynologickej jednoty, ktorý so súhlasom SKJ v plnom znení zverejňujeme. Je to akási „kynologická biblae“, stanovujúca účel poriadku, plánovanie a organizovanie výstav, druhy výstav, triedy a klasifikáciu v triedach, „vysnené“ tituly a súťaže. Z výstavného poriadku sa dozvieme aj o právach a povinnostiach rozhodcov, podmienkach prijatia na výstavu či vylúčenia, priebehu posudzovania, povinnosti a práva vystavovateľa, možnosti protestu, či nevyhnutné dodržiavanie stanovených veterinárnych predpisov.
Pre úplnosť informácii a súčasne pre účasť na medzinárodných kynologických podujatiach texty doplňujeme aj Výstavným poriadkom FCI.
Obrazová príloha obsahuje niektoré dôležité momenty z výstav v rámci filozofie „lepšie raz vidieť ako trikrát počuť“, niektoré kynologicko-administratívne dokumenty z časti výstav a bonitácií.
Kniha je recenzovaná vysoko odbornými recenzentmi dlhodobého zamerania v oblasti posudzovania a úpravy exteriéru psov. Ale aj napriek tomu očakávame, že na „kynologické svetlo“ sa správnymi názormi môžu vyniesť problémy, ktoré sa prejavia práve v ďalších užitočných názoroch. Máme na mysli tvorivosť, tvorivú kritiku, ktorá radí, upresňuje, pomáha vytvoriť lepšie dielo, podmienky, metódy. Poukázať na to, čo nie je dobré, a čo je prínosné. Kritika znamená myslienie, teda intelektuálnu činnosť, vrátane snahy o objektívnosť.
Pôvodne som vychádzal z potreby výučby nového predmetu v bakalárskom štúdiu kynológie na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Opakujem, že knižku ale môže čítať každý. Je určená pre tých, ktorí sa rozhodli „vstúpiť do sveta kynológie“ vo vyššom, cieľavedomom smerovaní a zmysluplnosti. Predpokladám, že každý z nich by časom mohol k mnohým častiam zaujať veľmi užitočný postoj formou pripomienok, vlastných skúseností, kritického postoja.
Kniha je „pedagogickou povinnosťou“ o priblíženie kynologického sveta v oblasti hodnotenia a úpravy exteriéru psov tým, ktorí začínajú, nemajú skúsenosti. Ale som presvedčený, že v nej nájdu odpoveď na početné otázky aj starší kynológovia.
Žiaľ, novú knižnú publikáciu, ktorú vrelo môžeme doporučiť všetkým, ktorí sa chcú venovať kynológii na vyššej úrovni, pravdepodobne nenájdete v kníhkupectvách. Napriek tomu ju môžete pomerne jednoduchým spôsobom získať. Objednať sa dá za 14,98 Eur priamo u vydavateľa – Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Edičné stredisko a predajňa literatúry, Komenského 73, 041 81 Košice.
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2011