Klubová výstava vo Veľkom Mederi 27. 5. 2017
V tomto roku oslavuje Slovenský klub švajčiarskych salašníckych psov 25. výročie založenia, a tak sme sa ho snažili dôstojne osláviť.
Klub združuje štyri plemená salašníckych psov: appenzellský, bernský salašnícky pes, entlebuchský a veľký švajčiarsky salašnícky pes. Všetky plemená sú rovnako atraktívne trojfarebné. Základná čierna farba so sýtym hnedočerveným pálením prechádza do bielej na hlave, hrudi, hrdle a na labkách. Okrem bernského salašníckeho psa, ktorý je dlhosrstý, sú ostatné plemená krátkosrsté.
Už z názvu klubu vyplýva, odkiaľ pochádzajú, a aké je pôvodné poslanie týchto psov. Ich cieľavedomému chovu sa začali venovať nadšenci z okolia Burgdorfu vo Švajčiarsku pred viac ako 115 rokmi. Z týchto plemien je v poslednom desaťročí na vzostupe chov veľkého švajčiarskeho psa. Avšak nielen na Slovensku, ale celosvetovo je najpopulárnejší a najrozšírenejší chov bernského salašníckeho psa. Na klubových výstavách je častokrát zapriahaný do dvoj-, alebo štvorkolesového vozíka so špeciálnym postrojom, čo pôsobí vizuálne veľmi efektne. Ako to vzniklo?
Už v 17. storočí používali predajcovia mlieka vozíček, ktorý viezol pes veľmi podobný bernskému salašníckemu psovi. Vyplýva to z kresieb objavených vo Francúzsku v meste Oyonnax v departmente Ain (leží na hraniciach Francúzska a Švajčiarska).
So vznikom údolných syrární vo Švajčiarsku v prvej polovici 19. storočia sa začali tieto vtedy sedliacke psy zapriahať pred vozík s mliekom, a tento „syrársky pes“ patril až do 2. svetovej vojny k charakteristickým obrázkom švajčiarskeho vidieka. Po druhej svetovej vojne ho vytlačil malotraktor.
V duchu tejto tradície sme zahajovali aj našu jubilejnú klubovú výstavu, kedy vozík s mliekom nahradil vozík s tortou pre 150 osôb. Pred vozík boli zapriahnutí bernský salašnícky pes Amidala di Terra Molly a veľký švajčiarsky salašnícky pes Alma z Alminej záhrady, ktorých viedli členky klubu Simona Jordánová a Klaudia Ranušová v nádherných krojoch z trnavského regiónu. Torta sa počas výstavy rozdelila medzi zúčastnených vystavovateľov.
Klubová výstava sa uskutočnila v areáli hotela Plauter kúria vo Veľkom Mederi dňa 27. 5. 2017. Treba povedať, že aj toto bolo malé jubileum, pretože vo Veľkom Mederi sa klubová výstava uskutočnila desiatykrát.
Bolo prihlásených 97 jedincov v pomere 52 bernských a 45 ostatné tri plemená. Aj tento pomer naznačuje vzostup chovu krátkosrstých plemien salašníkov. Bernských salašníckych psov posudzovala Maija Heinilä z Nórska, dnes už takmer legenda v chove týchto psov. Zostávajúce plemená posudzovala Anikó Juhász Istvánné z Maďarska, ktorá ako predsedkyňa novovzniknutého maďarského klubu švajčiarskych salašníckych psov gratulovala ku klubovému výročiu.
Osvedčení tím klubových nadšencov na čele s „dušou“ klubu Teréziou Gargušovou, neúnavnou organizátorkou Slávkou Kálmánovou, technickým zabezpečovateľom Vladimírom Noskom, fotografmi Pavlom Hajdukom, Zuzanou Gargušovou a profesionálnym personálom v kruhoch zabezpečili bezproblémový priebeh podujatia a k úspešnej výstave iste prispelo aj pekné májové počasie. Pre vystavovateľov, pretože sme oslavovali 25. výročie, bolo pripravené niekoľko prekvapení. Jednak torta a občerstvenie vo forme guláša a potom hodnotné ceny nielen pre víťazov tried, ale aj pre všetkých zúčastnených, ako i pre všetky udelené tituly a, samozrejme, pre záverečné súťaže. Vkusné keramické, ručne vypracované medaily a plakety pripravila Erika Nosková. No a ten, kto vydržal do konca a bol prítomný, mal možnosť vyhrať televízor.
Titul BIS, Najkrajší pes výstavy, získal na nemalé prekvapenie entlebuchský salašnícky pes Lord von der Joderten majiteľa Radka Pekařa z Českej republiky. Nemalé preto, že je takmer pravidlo, že BIS získa buď bernský, alebo veľký salašnícky pes, zriedka appenzellský salašnícky pes. Takto sa spoločne rozhodli obe posudzovateľky. Určite správne.
Na záver by som chcel vyzdvihnúť našu radosť z toho, že naše výstavy sa stále nesú v duchu rodinnej atmosféry, že rivalita v kruhoch nezastiera priateľstvá našich členov, a radosť z chovu týchto krásnych (pre nás najkrajších) plemien. Sme radi, že našich klubových výstav sa zúčastňuje čoraz viac domácich vystavovateľov.
Chcel by som poďakovať všetkým členom klubu (terajším aj bývalým), priateľom klubu a rodinným príslušníkom členov klubu, ktorí pomohli dať tejto výstave jej nezabudnuteľnú atmosféru.
Dovidenia na jesennej špeciálnej výstave vo Chvojnici (okr. Prievidza).
Text: Tibor Križan, Foto: Pavol Hajduk